Po zemetrasení v Indonézii hlásia už 46 obetí na životoch

Ďalších 16 ľudí utrpelo zranenia, oznámil na platforme Telegram Moskvou dosadený šéf krymskej vlády Sergej Axionov, informovala agentúra Reuters.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že približne o 19:30 moskovského času (18:30 SELČ) spustili ukrajinské ozbrojené sily pomocou útočných dronov vybavených vysokovýbušným nákladom „teroristický útok“ na rekreačnú oblasť Krymu, kde sa nenachádzajú žiadne vojenské ciele. Rezort to označil za „premyslený teroristický útok na civilný cieľ“.

Podľa informácií ukrajinského telegramového kanála Crimean Wind (Krymský vietor) sa v čase útoku v rezorte nachádzali „veľmi dôležití hostia“.

Ukrajinskí predstavitelia sa k útoku nevyjadrili. Agentúra Reuters nemohla správu nezávisle overiť.

Axionov v jednom z príspevkov predtým uviedol, že v pri útoku bola poškodená škola a niekoľko budov v areáli sanatória. Padajúce trosky dronu spôsobili požiare na otvorenom priestranstve neďaleko Jalty.

Moskvou dosadený gubernátor Sevastopoľa Michail Razvožajev na Telegrame napísal, že protilietadlové jednotky zostrelili v oblasti tri drony.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová incident odsúdila ako „ďalší teroristický čin kyjevského režimu“.

„A NATO a Európska únia by sa pri hľadaní agresora na európskom kontinente mali pozrieť do zrkadla, aby to videli,“ povedala pre agentúru TASS. „Sú to oni, kto destabilizujú a šíria terorizmus v Európe, podporujú kyjevský režim a dodávajú mu zbrane.“

Rusko anektovalo Krym v roku 2014. Foros sa stal medzinárodne známym v auguste 1991, keď v jednej z tamojších dáč (rekreačných chát) zástancovia tvrdej línie počas krátkeho pokusu o prevrat držali sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova, ktorý tam bol na dovolenke. (TASR)

Podľa pondelňajšej správy štátnej tlačovej agentúry KCNA to na víkendovom zasadnutí Najvyššieho ľudového zhromaždenia (parlamentu) povedal severokórejský vodca Kim Čong-un. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru Johnap.

„Ak Spojené štáty prestanú s absurdnou posadnutosťou denuklearizáciou a budú sa usilovať o mierové spolužitie so Severnou Kóreou na základe uznania reality, neexistuje dôvod, aby sme si s nimi nesadli za stôl,“ citovala Kim Čong-una KCNA.

Pre KĽDR je podľa neho získanie jadrových zbraní na ochranu svojej bezpečnosti vzhľadom na vážne hrozby zo strany USA a Južnej Kórey otázkou prežitia. Nedávne ponuky Washingtonu a Soulu na dialóg odmietol ako neúprimné, pretože ich základný zámer - oslabiť Severnú Kóreu a zvrhnúť jej vládu - zostáva nezmenený.

Kim Čong-un tiež povedal, že si stále uchováva „príjemné spomienky“ na amerického prezidenta Donalda Trumpa, s ktorým sa počas jeho funkčného obdobia stretol trikrát. Zároveň však zdôraznil, že Severná Kórea sa nevzdá jadrových zbraní.

„Bolo by mylné, ak by si nepriatelia mysleli, že sankciami alebo napínaním svalov nás môžu poraziť alebo dostať pod tlak,“ konštatoval severokórejský vodca.

Na margo vzťahov s Južnou Kóreou Kim Čong-un povedal, že so Soulom si nikdy nesadne za stôl a Pchjongjang sa nikdy nebude snažiť o zjednotenie s Južnou Kóreou.

„Nikdy sa nezjednotíme s krajinou, ktorá zverila svoju politiku a obranu zahraničnej mocnosti,“ povedal severokórejský líder. Zjednotenie oboch Kóreí označil za „zbytočné“.

Odmietol tiež trojstupňový plán denuklearizácie Severnej Kórey predložený juhokórejským prezidentom I Če-Mjongom, ktorý je podľa neho len „kópiou“ návrhov jeho predchodcov. Prvá fáza počíta so zmrazením jadrového a raketového programu KĽDR.

Juhokórejský prezident I Če Mjong, ktorý je vo funkcii od júna, tvrdí, že dialóg s Pchjongjangom je nevyhnutný, pričom navrhol kroky na budovanie dôvery. V rozhovore pre agentúru Reuters zverejnenom v pondelok povedal, že existujú značné prekážky brániace opätovnému otvoreniu dialógu s KĽDR, no stále verí, že postupná denuklearizácia je realistickou možnosťou. (TASR)

Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na ruský portál RBK, pre ktorý to uviedol informovaný zdroj.

Lapin od októbra 2018 do januára 2019 velil skupine vojsk v Sýrii a v prvých mesiacoch invázie ruských síl na Ukrajinu viedol aj skupinu vojsk Stred.

Spravodajský portál Tatar-Inform podľa RBK bez uvedenia zdroja napísal, že 61-ročný Lapin by sa mal stať asistentom Rustama Minnichanova, hlavy Tatárskej republiky. V novej funkcii má byť zodpovedný za otázky týkajúce sa vojny na Ukrajine, obrany a záležitostí veteránov.

(zdroj: Kremeľ)

Lapin sa narodil v Kazani, ktorá je administratívnym centrom Tatárska. Skupine vojsk Stred velil do októbra 2022, keď sa ruské jednotky stiahli z Lymanu v Doneckej oblasti. Tento krok kritizoval aj čečenský vodca Ramzan Kadyrov, ktorý Lapina označil za „priemerného človeka“ a tvrdil, že ho „kryjú vedúci predstavitelia generálneho štábu“.

V januári 2023 bol Lapin prevelený na pozíciu náčelníka generálneho štábu pozemných síl a v máji 2024 prevzal velenie nad Leningradským vojenským okruhom, ktorý dekrétom obnovil prezident Vladimir Putin. Na jeho základe bola vytvorená skupina vojsk Sever, ktorú viedol aj Lapin. Bola zodpovedná za sektory Charkov a Kursk.

Začiatkom augusta 2024 ukrajinské ozbrojené sily nečakane vpadli do Kurskej oblasti a časť regiónu okupovali až do jari 2025.

Koncom augusta ruské ministerstvo obrany oznámilo, že Lapina na poste veliteľa skupina vojsk Sever nahradil generálplukovník Jevgenij Nikiforov. (TASR)