Západ Turecka zasiahlo zemetrasenie s magnitúdom 4,9

Vo svojom prvom rozhovore po odchode z funkcie, zverejnenom v stredu, Biden tiež vyjadril obavy, že Európa stratí dôveru v spoľahlivosť Spojených štátov a v ich vodcovskú úlohu. 

Biden pre BBC povedal, že ruský prezident Vladimir Putin verí, že Ukrajina je súčasťou Ruska a že „ktokoľvek si myslí, že sa zastaví (Putin)“ v prípade, že sa Kyjev vzdá svojho územia v prospech Moskvy, je podľa exprezidenta „jednoducho hlúpy“.

„Jednoducho nerozumiem, ako si môžu ľudia myslieť, že ak dovolíme diktátorovi, násilníkovi, rozhodnúť sa, že si vezme významné časti územia, ktoré mu nepatria, že ho to uspokojí. Úplne tomu nerozumiem,“ povedal exprezident USA.

Taktiež uviedol, že sa obáva, že niektoré členské štáty NATO hraničiace s Ruskom môžu „jednoducho povedať, že musíme dosiahnuť nejaký kompromis“ s Putinom, ak Ukrajina nakoniec vzdá územie.

Biden o februárovom stretnutí Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským povedal, že spôsob, akým toto stretnutie prebehlo bolo „pod úroveň Ameriky“.

Bývalý šéf Bieleho domu na otázku o tvrdeniach predstaviteľov Trumpovej administratívy, že Kyjev by sa pre ukončenie vojny mal vzdať území, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko, odpovedal: „Je to moderná forma ústupkov.“

Podľa BBC bola Bidenova odpoveď odkazom na politiku bývalého britského premiéra Nevilla Chamberlaina, ktorý sa koncom 30. rokov 20. storočia snažil udobriť Adolfa Hitlera, aby sa neúspešne pokúsil vyhnúť vojne v Európe.

Trump už počas predvolebnej kampane kritizoval rozsiahlu americkú pomoc Ukrajine. Biden tvrdí, že počas jeho funkčného obdobia dali USA Ukrajine „všetko, čo potrebovala na zabezpečenie svojej nezávislosti, a boli sme pripravení reagovať agresívnejšie, ak by sa Putin opäť pohol“.

V tejto súvislosti Biden povedal, že väčšina Američanov si váži hodnoty. „Urobíme všetko, čo môžeme, aby sme sa vyhli vojne, ale nie, aby sme podľahli tyranom,“ dodal.

V rozhovore Biden reagoval aj na Trumpove vyjadrenie o tom, že by sa Kanada mala stať 51. štátom USA, na varovanie, že Spojené štáty prevezmú kontrolu nad Panamským prieplavom, či na premenovanie Mexického zálivu na Americký záliv. „Čo sa to, do čerta, deje? Ktorý prezident hovorí takto? To nie sme my. My sme o slobode, demokracii, príležitostiach. Nie o znárodňovaní,“ vyhlásil Biden.

Biden vyjadril obavy aj nad krokmi súčasného prezidenta v súvislosti s domácou a zahraničnou politikou. Bývalý prezident sa podľa vlastných slov obáva, že Európa stratí „dôveru v spoľahlivosť Ameriky a jej vodcovskú úlohu vo svete, pokiaľ ide nielen o NATO, ale aj o iné záležitosti, ktoré majú dôsledky“.

Trump sa podľa Bidena nespráva ako republikánsky prezident. Dodal, že sa menej obáva o budúcnosť americkej demokracie, pretože si myslí, že „Republikánska strana sa prebúdza a začína chápať, o čo Trumpovi ide“.

Podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová.

Merz je považovaný za výrazného podporovateľa Ukrajiny, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej vojenskej agresii. Vyhlásil, že vojna na Ukrajine musí skončiť ukrajinským víťazstvom, teda obnovou ukrajinskej územnej integrity. V máji 2022 bol prvým vysokopostaveným nemeckým politikom, ktorý sa do Kyjeva vypravil od začiatku invázie.

Merz je zástancom ostrejšieho postupu voči Moskve. V nedeľu uviedol, že ďalej podporuje dodanie striel s plochou dráhou letu Taurus Ukrajine, a vyzval na zničenie zásobovacej trasy medzi Ruskom a okupovaným ukrajinským polostrovom Krym. (ČTK)

Zároveň vyzvala na ďalšiu podporu Ukrajiny aj na urýchlenie jej integrácie do Európskej únie v záujme dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru.

Tomu by podľa šéfky EK pomohlo aj ukončenie dovozu ruských fosílnych palív do EÚ. V rozprave prevažovali hlasy na podporu Ukrajiny, ale zazneli aj výčitky, že Ú zatvára oči pred vojnou Izraela v Pásme Gazy, či tvrdenia, že dosiahnutie spravodlivého mieru na Ukrajine je ilúziou.

"Zlá (mierová) dohoda by mohla povzbudiť Rusko k ďalším výbojom," varovala von der Leyenová. V narážke na nastolenie komunizmu vo východnej a strednej Európe pripomenula, že pre polovicu európskeho kontinentu oslobodenie od nacizmu sovietskou armádou neznamenalo slobodu, pretože nasledovali okupácie a útlak. "Po 80 rokoch sme zase pri míľniku: V hre je budúcnosť Ukrajincov aj budúcnosť naša," povedala. "Ide naozaj o veľa a musíme sa snažiť urobiť čo najviac v záujme podpory Ukrajiny," dodala.

Rusko podľa nej bombarduje, vyhráža sa, nedodržiava sľuby a ruský prezident Vladimir Putin chce prinútiť Ukrajinu, aby prijala neprijateľné podmienky. Ukrajina preto musí byť dosť silná, aby Rusku odolala. Zároveň je nutné oslabiť schopnosť Ruska viesť vojnu, vyhlásila šéfka Európskej komisie.

"Na začiatku vojny sme míňali 12 miliárd eur mesačne za ruské fosílne palivá, teraz sme na 1,8 miliardy," pripomenula. "Je v našom záujme prestať financovať ruskú vojnu," zdôraznila a ocenila, že v EP je jasná väčšina pre zákaz dovozu ruských fosílnych palív.

"Znovu otvoriť kohútik s ruskou ropou by bola historická chyba, nikdy to nesmieme dopustiť. Rusko nie je spoľahlivý dodávateľ. Závislosť od Ruska je zlá. Cenu energií nám nesmie diktovať nepriateľský sused, "vyhlásila. "Éra ruských fosílnych palív v Európe sa blíži ku koncu," uviedla von der Leyenová.

Za najlepšiu bezpečnostnú záruku pre Ukrajinu a označila vstup do EÚ. Členstvo Ukrajiny v Únii by tiež bolo zárukou spravodlivého a trvalého mieru.

Vo svojom statuse zverejnenom na sieti Facebooku Zelenskyj napísal, že „cestu k diplomacii môže vydláždiť iba výrazne zintenzívnený tlak na Rusko a prísnejšie sankcie.“

Podľa Zelenského v záujme dosiahnutia trvalého mieru musia byť implementované akékoľvek opatrenia, ktoré „agresora zbavujú zdrojov na vedenie vojny.“

Ukrajinský prezident sa v statuse poďakoval všetkým partnerom Ukrajiny, ktorí zdieľajú tento názor a poskytujú Ukrajine pomoc, ako aj tým, čo jej pomáhajú s protivzdušnou obranou. „Rusko musí niesť zodpovednosť za svoje činy,“ zdôraznil Zelenskyj.

Zelenskyj vo svojom statuse sumarizoval, že Kyjev bol v noci na stredu terčom dvoch vĺn útokov - najprv balistickými raketami a následne - ráno - dronmi. Nateraz sú správy o dvoch obetiach - žene a jej synovi. Zranených bolo sedem osôb vrátane štyroch detí.

Od utorka večera došlo podľa Zelenského aj k početným útokom na Záporožskú, Doneckú, Žytomyrskú, Chersonskú a Dnepropetrovskú oblasť. Uviedol, že po útoku ruských balistických rakiet na obec Velyka Černeččyna v Sumskej oblasti začala ruská armáda zhadzovať letecké bomby a oblasť ostreľovať - práve v čase, keď prebiehali záchranné operácie po prvom útoku.