Delegácia europoslancov na Taiwane vyzvala na tvrdšiu politiku voči Číne

Šéf taiwanskej diplomacie si myslí, že Peking by mohol na Taiwan zaútočiť v roku 2027. Ostrov preto musí byť veľmi obozretný. Zároveň priznal, že napätie v Taiwanskom prielive bolo vlani oveľa vyššie, ako v predchádzajúcich rokoch.

"Si Ťin-pching v roku 2027 pravdepodobne začne svoje štvrté funkčné obdobie. Ak si za predchádzajúce tri funkčné obdobia nebude môcť nárokovať žiadny úspech vo funkcii, možno bude musieť porozmýšľať nad niečím iným, čo by mohol považovať za svoj úspech alebo svoj odkaz," vysvetlil Wu.

"Ak sa pozriete na súčasnú situáciu v Číne, ekonomika klesá a ľudia nie sú spokojní," dodal. Ak prezident nedokáže zmeniť situáciu doma, možno sa uchýli k použitiu sily alebo vyvolaniu krízy, aby ukázal, že niečo dokázal. "Máme obavy, že Taiwan by sa mohol stať jeho obetným baránkom," povedal minister.

Taiwan má od roku 1949 nezávislú vládu, Čína ho však stále považuje za súčasť svojho územia. Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylučuje ani vojenský zásah na ostrove. Situácia v Taiwanskom prielive je v súčasnosti napätá, pričom čínske lietadlá prakticky denne prenikajú do taiwanskej zóny protivzdušnej obrany (ADIZ).

Wu v rozhovore uviedol, že súčasný stav, v ktorom má Taiwan vlastnú vládu, ale oficiálne nevyhlásil nezávislosť, "nemusí trvať večne". (TASR)

Tento systém je schopný rozptyľovať protitankové a protipechotné míny z pozemného vozidla alebo vrtuľníka. Taiwan podľa niektorých expertov potrebuje viac takýchto zbraní na to, aby odradil alebo odrazil prípadnú čínsku inváziu. (TASR)

Taiwanskú zónu ADIZ narušilo 21 čínskych stíhačiek a štyri bombardéry typu H-6, ako aj protiponorkové a tankovacie stroje a špeciálne lietadlá vybavené systémami pre získavanie informácií, tzv. strediská velenia a riadenia (AEW&C), uviedlo ministerstvo. V blízkosti Taiwanu sa plavili aj tri čínske vojenské lode.

Komunistická vláda v Pekingu dlhodobo považuje de facto nezávislý Taiwan za súčasť územia Čínskej ľudovej republiky. Situácia vo vzťahoch medzi oboma krajinami sa v posledných mesiacoch vyostrila.

Po augustovej návšteve predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej začala Čína rozsiahle vojenské manévre. Zvýšený tlak Pekingu sa prejavuje častejším nasadením vojnových lodí a lietadiel v oblasti Taiwanského prielivu.

Čínska komunistická vláda nedávno pohrozila, že na Taiwane nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylučuje ani možnosť vojenského zásahu. (TASR)

Rokovania sa uskutočnili v nedeľu a pondelok v severočínskej provincii Che-pej. Zúčastnili sa na nich námestník amerického ministra zahraničných vecí pre záležitosti východnej Ázie a Tichomoria Daniel Kritenbrink, generálna riaditeľka Národnej bezpečnostnej rady pre Čínu a Taiwan Laura Rosenbergerová a námestník čínskeho ministra zahraničných vecí Sie Feng.

Návšteva súvisí so stretnutím prezidentov Si Ťin-pchinga a Joa Bidena na novembrovom summite na indonézskom ostrove Bali, kde sa zaviazali napraviť vzťah medzi svojimi krajinami.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin v pondelok uviedol, že obe strany v Che-pej "hĺbkovo diskutovali o implementácii konsenzu dosiahnutého na summite na Bali medzi oboma prezidentmi".

Podľa hovorcu sa hovorilo aj o Taiwane, ktorý Peking považuje za súčasť svojho územia. Otázka samosprávnej ostrovnej krajiny je zdrojom napätia medzi Pekingom a Washingtonom.

Kritenbrink, Rosenbergerová a Sie Feng diskutovali aj o "posilnení výmen na všetkých úrovniach" a "súhlasili s udržiavaním komunikácie", dodal Wang Wen-pin.

Americké ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň uviedlo, že návšteva americkej delegácie položí základy pre návštevu ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena začiatkom roku 2023. Pôjde o prvú návštevu šéfa americkej diplomacie v Číne od roku 2018. (TASR)

"V súčasnosti má však veľa členských štátov silné ekonomické vzťahy s Čínou a nemyslím si, že môžeme postaviť Čínu a Rusko na rovnakú úroveň."

Agentúra Reuters uvádza, že cesta nemeckého kancelára Olafa Scholza do Číny čelila kritike, pretože sa zdalo, že ide o súhlas s čínskym vodcom Si Ťin-pchinga a znak, že Nemecko bude naďalej uprednostňovať svoje hospodárske vzťahy s Pekingom pred širšími bezpečnostnými a strategickými úvahami.

Scholz na tlačovej konferencii po stretnutí s premiérom Li Kche-čchiangom reagoval aj na tému Taiwanu, ktorý Čína považuje za svoju súčasť.

"Praktikujeme rovnako ako USA a ďalšie štáty politiku jednej Číny. Dal som jasne najavo, že akákoľvek zmena v štatúte Taiwanu musí prebehnúť pokojnou cestou alebo za vzájomnej zhody, "uviedol Scholz.

Na rokovanie o ekonomických témach povedal, že ekonomické vzťahy musia byť vzájomné a založené na princípe rovnosti.

Scholz sa do Číny vydal v čase, keď je doma kritizovaný za to, že presadil čínskej štátnej rejdarskej spoločnosti majetkový vstup do terminálu v hamburskom prístave. Časť ministrov na to reagovala s rozhorčením.

BBC k tomu uvádza, že nikto si nie je istý, prečo je Scholz ako bývalý hamburský starosta v tejto veci taký odhodlaný. Niektorí komentátori sa domnievajú, že jeho motívom bolo priviezť Si Ťing-pchingovi "darček". (ČTK, The Guardian)