Čína vypustila tretí a posledný modul svojej vesmírnej stanice Tchien-kung

Rozhodnutie prišlo necelé štyri mesiace po oznámení, že túto krajinu do programu zaradia, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru Reuters.

Odchádzajúca vláda vtedajšieho prezidenta Joea Bidena 9. januára uviedla, že prijíma Rumunsko do bezvízového programu, pretože splnilo prísne bezpečnostné kritériá vrátane nadviazania partnerstva s americkými orgánmi v oblasti výmeny informácií o terorizme a závažnej kriminalite. Nové pravidlá mali vstúpiť do platnosti okolo 30. marca.

Americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti koncom marca rozhodnutie pozastavilo s tým, že ho preskúma. Následne dospelo k záveru, že prijatie Rumunska by malo byť zrušené, aby sa ochránila integrita programu a zaistila bezpečnosť hraníc a imigračného systému.

„Sme vďační za úzke partnerstvo Rumunska pri posilňovaní bezpečnostnej spolupráce počas uplynulých rokov. Rumunsko môže byť znova posúdené na prijatie (do bezvízového programu) v budúcnosti,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Tricia McLaughlinová.

Rumunsko by bolo 43. krajinou v bezvízovom programe USA. Bidenova vláda doňho zaradila Chorvátsko, Izrael a Katar.

Rumunské veľvyslanectvo vo Washingtone na žiadosť o vyjadrenie zatiaľ nereagovalo. (TASR)

Reagovalo na ostrú kritiku šéfa americkej diplomacie Marca Rubia, informuje TASR podľa správ agentúr DPA a AFP.

„Toto je demokracia. Toto rozhodnutie je výsledkom dôkladného a nezávislého vyšetrovania na ochranu našej ústavy a právneho poriadku,“ uviedol nemecký rezort. „Posledné slovo budú mať nezávislé súdy. Z našich dejín sme sa poučili, že pravicový extrémizmus musí byť zastavený,“ doplnilo ministerstvo.

Rubio krátko predtým na sociálnej sieti tvrdil, že Nemecko dalo svojej tajnej službe nové právomoci na sledovanie opozície. „Toto nie je demokracia – toto je skrytá tyrania,“ vyhlásil s tým, že skutočný extrémizmus spočíva v „smrteľnej imigračnej politike establišmentu v oblasti otvorených hraníc, ktorú AfD odmieta“.

Nemecký Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) predtým oznámil, že AfD bude označovať za preukázateľne pravicovo extrémistickú. K rozhodnutiu dospel po niekoľkoročnom vyšetrovaní.

Americká vláda prezidenta Donalda Trumpa má blízko v AfD, konštatuje DPA. Šéfku strany Alice Weidelovú v nedávnej predvolebnej kampani podporili Trumpov poradca Elon Musk či americký viceprezident J. D. Vance. (TASR)

Oznámilo to v piatok ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie, informuje TASR podľa agentúr DPA a TASS.

K incidentu údajne došlo v meste Horlivka. Hasiči tam boli podľa ruského rezortu privolaní k požiaru v nebytovej budove. Kým ho hasili, zaútočili na nich bojové drony. Muži utrpeli zranenia, no stihli sa skryť v hasičskom aute, ktorým z miesta odišli o zhruba hodinu na to. Auto bolo údajne poškodené.

DPA podotýka, že správu nemohla nezávisle overiť, pričom Kyjev sa k nej dosiaľ nevyjadril.

Donecká oblasť je spolu so Záporožskou, Chersonskou a Luhanskou jedným zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko v septembri 2022 nezákonne anektovalo napriek tomu, že ich stále nemá úplne pod kontrolou. (TASR)

Ministerstvo zahraničných vecí USA americkému Kongresu oznámilo, že súhlasí s kontraktom v hodnote 310,5 milióna dolárov, za ktoré Ukrajina zakúpi vybavenie pre tieto vojenské lietadlá aj služby na ich údržbu.

„Navrhovaný predaj zlepší potenciál Ukrajiny čeliť súčasným a budúcim hrozbám tým, že zabezpečí, že budú jej piloti účinne vycvičení, a zvýši jej interoperabilitu so Spojenými štátmi,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Trump opakovane kritizoval vojenskú a ekonomickú pomoc za miliardy dolárov, ktoré Ukrajine poskytla vláda jeho predchodcu Bidena. Trumpove vzťahy s Kyjevom sa však postupne zlepšili a USA s ním túto stredu podpísali dohodu o spoločnom využívaní ukrajinských nerastných surovín.

Ukrajina dostala prvé lietadlá F-16 v polovici roka 2024 po dvoch rokoch naliehania na Bidena, ktorý podporoval Kyjev, no obával sa, že nedostatočný výcvik ukrajinských pilotov by odsúdil tieto stíhačky na zánik. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v marci oznámil ďalšiu dodávku týchto lietadiel, neposkytol však presný počet. (TASR)

Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová vo štvrtok povedala, že USA „nebudú sprostredkovateľmi“ v ďalšom procese. V piatok o tom informovali denníky New York Post a The Telegraph.

Podľa amerického denníka toto rozhodnutie odráža frustráciu prezidenta USA Donalda Trumpa z nedostatku pokroku medzi Kyjevom a Moskvou v súvislosti s úsilím ukončiť vojnu.

„Nebudeme lietať po celom svete na zavolanie, aby sme sprostredkovali stretnutia,“ uviedla Bruceová a dodala, že Washington je naďalej odhodlaný pomôcť dosiahnuť dohodu. Podľa hovorkyne je načase, aby Rusko a Ukrajina „preložili a rozpracovali konkrétne predstav, ako sa tento konflikt skončí“.

Trumpova vláda je podľa Bruceovej frustrovaná, že ruský prezident Vladimir Putin očividne váha s podniknutím konkrétnych krokov k mieru, hoci šéf Kremľa opakovane tvrdí, že je na to pripravený.

„Sledujeme Putinove činy, nie slová. A pritom si postupne spresnil veľmi konkrétny časový rámec. Pred niekoľkými týždňami hovoril o týždňoch, pred niekoľkými dňami už o dňoch,“ vyhlásila Bruceová. „Toto by mohol byť rozhodujúci týždeň,“ dodala.

Hovorkyňa rezortu diplomacie v piatok zdôraznila, že USA sa úplne nesťahujú zo snáh dosiahnuť mier medzi Ukrajinou a Ruskom.

Bruceová o ustúpení Spojených štátov z účasti na mierových rokovaniach informovala len deň po tom, čo USA a Ukrajina v stredu podpísali dohodu o nerastných surovinách. Na jej základe sa zriadi spoločný investičný fond na obnovu Ukrajiny a Spojeným štátom dohoda poskytne prednostný prístup k novým investičným projektom zameraným na ťažbu ukrajinských prírodných zdrojov vrátane hliníka, grafitu, ropy a zemného plynu.

Možné stiahnutie Washingtonu z mierového úsilia opakovane avizovali aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio a americký viceprezident J. D. Vance. Vance v rozhovore pre televíziu Fox News zverejnenom v piatok vyhlásil, že vojna na Ukrajine „sa v dohľadnom čase neskončí“. Rubio v inom rozhovore pre tú istú televíziu povedal, že v rokovaniach musí čoskoro nastať „prelom“, inak sa Trump bude musieť rozhodnúť, koľko času bude riešeniu konfliktu venovať.

Britský denník The Telegraph píše, že USA nebudú sprostredkovávať rokovania po tom, čo Putin nesúhlasil s navrhovaným prímerím. Trump podľa denníka v uplynulých dňoch zmiernil svoj postoj voči Kyjevu práve pre narastajúcu frustráciu voči Putinovi. Hoci Kremeľ vyjadril ochotu rokovať s Kyjevom, tento týždeň odmietol americký mierový návrh, pretože podľa The Telegraph nezaručoval medzinárodné uznanie Moskvou okupovaných území na Ukrajine. (TASR)