V Burkine Faso došlo k útoku džihádistov, o život prišlo najmenej jedenásť ľudí

Útok džihádistov na severe afrického štátu Burkina Faso si vyžiadal životy troch vojakov vládnej armády a ôsmich civilistov. Informovali o tom miestne bezpečnostné zdroje s tým, že dvaja ľudia sú ešte stále nezvestní.

K prepadu došlo neďaleko mesta Silmangué v provincii Namentenga.

Najnovší útok sa odohral krátko po prevrate z 30. septembra, ktorým bol zosadený podplukovník Paul-Henri Sandaogo Damiba - sám sa chopivší moci prevratom v januári. Džihádisti súčasne zaútočili deň po tom, čo bol 34-ročný kapitán Ibrahim Traoré vymenovaný za jeho nástupcu vo funkcii prechodného prezidenta.

Burkina Faso, jedna z najchudobnejších krajín sveta, má dlhú históriu prevratov, odkedy v roku 1960 získala nezávislosť od Francúzska. Posledné prevraty majú korene v nespokojnosti v radoch armády, čo súvisí s džihádistickým povstaním, ktoré sa v roku 2015 rozšírilo zo susedného Mali.

Násilnosti džihádistov si v Burkine Faso vyžiadali už stovky obetí. Takmer dva milióny boli nútené opustiť svoje domovy a viac ako tretina krajiny je mimo kontroly vlády.

Traoré prisľúbil, že dodrží sľub, ktorý dal ešte Damiba, a to návrat k civilnej vláde najneskôr do júla roku 2024. Podobne ako Damiba, aj Traoré obhajoval svoj prevrat tým, že úrady nerobili dostatočné opatrenia proti džihádistom.

Damiba utiekol 2. októbra po násilných protestoch, ktorých terčom bolo aj francúzske veľvyslanectvo. Demonštranti, ktorí sa zišli pred areálom francúzskej ambasády, mali v rukách ruské vlajky a žiadali ukončenie francúzskej vojenskej prítomnosti v Saheli a nadviazanie vojenskej spolupráce s Ruskom.

Vplyv Moskvy v posledných rokoch neustále rastie vo viacerých francúzsky hovoriacich afrických krajinách a nie je nezvyčajné vidieť na takýchto demonštráciách ruské vlajky, konštatovala svojho času rozhlasová stanica RFI.

Mnohí obyvatelia Burkiny Faso, kde často dochádza k islamistickým atentátom, chcú, aby ich krajina nasledovala príklad susedného Mali, odkiaľ sa francúzski vojaci v lete tohto roku - po takmer desiatich rokoch misie Barkhane - stiahli, keď sa Paríž a malijská vládnuca junta dostali do sporu v dôsledku vojenského prevzatia moci v auguste 2020. (TASR)