Ruský podnikateľ Jevgenij Prigožin priznal, že je zakladateľom skupiny Wagnerovci

Okrem toho sa radí aj s množstvom spojencov mimo Bieleho domu a svojej administratívy. Pre stanicu NBC News to uviedlo niekoľko nemenovaných zdrojov.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová vo štvrtok oznámila, že Trump o prípadnej americkej vojenskej akcii na Irán, ktorý v posledných dňoch opätuje Izraelu údery na iránsky jadrový program, rozhodne v priebehu najbližších dvoch týždňov. Prezident ale podľa jej slov naďalej preferuje možnosť diplomatického urovnania situácie.

Napriek tomu, že sa Trump bežne pýta na názor širšej skupiny ľudí, mnohé rozhodnutia napokon zvykne robiť len s hŕstkou predstaviteľov svojej administratívy, uviedol jeden zo zdrojov.

Sú medzi nimi viceprezident USA J. D. Vance, vedúca kancelárie Bieleho domu Susie Wilesová, poradca Stephen Miller a minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý je zároveň dočasným poradcom pre národnú bezpečnosť. Taktiež sa spolieha na svojho osobitného vyslanca pre Blízky východ Steva Witkoffa.

Trump sa momentálne rozhoduje, či priamo zapojí Spojené štáty do konfliktu s Iránom, a tak v niektorých ohľadoch svoj okruh ľudí rozšíril, zatiaľ čo v iných ho zmenšil.

To sa podľa dvoch nemenovaných predstaviteľov rezortu obrany a ďalšieho zdroja z administratívy dotklo riaditeľky národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardovej, ktorá je proti americkým úderom na Irán. V rámci rozhodovacieho procesu sa vraj tiež neobrátil na ministra obrany Peta Hegsetha.

Tvrdenia o nezapojení Hegsetha však podľa NBC poprel hovorca ministerstva obrany Sean Parnell, podľa ktorého Hegseth s Trumpom hovorí niekoľkokrát do dňa a bol s ním tento týždeň aj v priestoroch Bieleho domu.

Trump podľa zdrojov americkej televízie načúva šéfovi Zboru náčelníkov štábov Danovi Cainovi, veliteľovi Centrálneho velenia USA Erikovi Kurillovi i riaditeľovi CIA Johnovi Ratcliffovi. Na rozdiel od prakticky všetkých predchádzajúcich prezidentov USA od druhej svetovej vojny sa však nespolieha na možnosti zahraničnej politiky a vojenských operácií, ktoré pripravia úradníci a potom o nich s ním premyslene diskutujú, uviedli predstavitelia.

O zahraničnej politike Trump hovorí s členmi svojej administratívy, ako aj s nespočetným množstvom zahraničných lídrov a osôb mimo americkej vlády. Tieto diskusie sú ale viac menej neformálne a voľné, v dôsledku čoho majú úradníci alebo vojenskí velitelia podľa zdrojov pravdepodobne menej príležitostí spochybniť jeho predpoklady, alebo vyjadriť obavy o jeho postupe, uzavrela stanica NBC News. (TASR)

Tamojší predstavitelia hlásia poškodenie budov a železničnej infraštruktúry.

„Napriek aktívnej činnosti síl protivzdušnej obrany došlo k poškodeniu civilnej infraštruktúry vrátane obytných budov, vysokoškolskej inštitúcie, plynovodu a osobných áut,“ napísal na platforme Telegram gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Uviedol, že na následky zranení zomrel v nemocnici muž, ktorého totožnosť ešte nie je známa.

Zranenia utrpelo 11 civilistov a traja záchranári. Štyria ľudia sú hospitalizovaní a ich stav opísal gubernátor ako stredne ťažký.

Podľa záchranných zložiek útočilo na obytné budovy najmenej desať dronov, pričom útoky spôsobili masívne požiare. Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že Rusko v noci vypustilo na Ukrajinu 86 dronov, z toho 34 sa podarilo zostreliť a 36 sa stratilo, zrejme v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja, alebo to boli len simulátory dronov, ktoré nenesú bojové hlavice. Armáda tvrdí, že drony zasiahli osem lokalít.

Štátna železničná spoločnosť Ukrzaliznycja oznámila, že železničná stanica v Odese bola počas ruského útoku poškodená.

Odesa je počas viac ako tri roky trvajúcej vojny pravidelne terčom ruských útokov.

Rusko v noci dronmi zaútočilo aj na mesto Charkov, odkiaľ hlásia poškodenie niekoľkých domov, píše Reuters.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov na Telegrame uviedol, že za uplynulý deň utrpelo pri ruských útokoch v oblasti zranenia šesť ľudí, z toho dve deti.

Tak sa Dmitrij Peskov vyjadril v rozhovore pre britskú spravodajskú stanicu Sky News na otázku o k možnostiach prímeria na Ukrajine. 

Stanica pripomína, že americký prezident Donald Trump sa od návratu do Bieleho domu usiluje o ukončenie vojny na Ukrajine, avšak ani po dvoch kolách rusko-ukrajinských rozhovorov sa nepodarilo dosiahnuť prímerie.

Rusko v uplynulej dobe zintenzívnilo svoje útoky na Ukrajinu a naďalej odmieta výzvy Kyjeva na 30-dňové prímerie.

Rozhodli sa tak ministri zodpovední za vnútornú bezpečnosť pobaltských štátov, severských krajín a Poľska, ktorí sa vo štvrtok stretli v Tallinne.

Na stretnutí na vysokej úrovni sa zúčastnil aj Magnus Brunner, eurokomisár pre vnútorné záležitosti a migráciu, a zástupca organizácie Frontex.

„Existujú státisíce ruských občanov, ktorí bojovali proti nezávislému európskemu štátu, a mali by sme zaujať veľmi jasné stanovisko, že títo ľudia nemôžu voľne cestovať v Schengene – nedáme im povolenia na pobyt, nedáme im víza, pretože celá táto skupina, ktorá tam zabíjala a ničila, predstavuje pre nás všetkých veľmi významnú bezpečnostnú hrozbu,“ povedal estónsky minister vnútra Igor Taro.

Zákaz vstupu do schengenského priestoru pre osoby zapojené do agresie by mal zostať v platnosti aj po skončení aktívnych nepriateľských akcií.

Počet schengenských víz vydaných držiteľom ruských pasov v roku 2024 sa v porovnaní s rokom 2023 zvýšil o 25 percent. (SITA)