Na protestoch v Iráne po smrti Mahsy Amíníovej bolo zabitých 11 ľudí

TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

„Práve sme uzavreli obrovskú dohodu s Japonskom, možno najväčšiu dohodu, aká kedy bola uzavretá,“ napísal Trump v príspevku na sociálnej sieti Truth Social. „Japonsko na môj podnet investuje 550 miliárd dolárov do Spojených štátov, z ktoré získame 90 percent ziskov. Táto dohoda vytvorí stovky tisíc pracovných miest, niečo podobné tu ešte nikdy nebolo,“ dodal.

Americký líder taktiež napísal, že Japonsko okrem iného umožní lepší prístup na svoj trh pre amerických výrobcov áut, nákladných áut, ryže a niektorých poľnohospodárskych produktov.

Trump v príspevku nehovorí o zmiernení ciel na japonské automobily, ktoré v súčasnosti podliehajú 25-percentnému clu a tvoria viac ako štvrtinu všetkých exportov Japonska do Spojených štátov.

Biely dom bezprostredne nereagoval na žiadosť agentúry Reuters o ďalšie podrobnosti, zatiaľ čo japonské ministerstvo zahraničných vecí nereagovalo ani na žiadosť o komentár k Trumpovmu oznámeniu.

„Toto je pre Spojené štáty veľmi vzrušujúce obdobie a to najmä preto, lebo budeme naďalej udržiavať vynikajúce vzťahy s Japonskom,“ uzavrel Trump. (TASR)

Diskutovali o vojne v Pásme Gazy a situácii na Západnom brehu, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Šajch - blízky spojenec palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása, ktorý je vnímaný ako jeho možný nástupca - povedal, že stretnutie sa uskutočnilo v jeho kancelárii. Huckabee tak po prvý raz navštívil Ramalláh, kde sídlia predstavitelia Palestínskej samosprávy.

„Prebehli diskusie o podpore úsilia zastaviť vojnu v Pásme Gazy, prepustiť rukojemníkov a doručiť naliehavú pomoc palestínskemu ľudu,“ napísal viceprezident OOP na sociálnej sieti X. „Diskutovalo sa aj o súčasnej situácii na Západnom brehu Jordánu vrátane rozsiahlych hospodárskych a finančných krízach a násilí (izraelských) osadníkov,“ dodal.

Podľa Šajcha tiež s Huckabeem hovorili aj o spôsoboch posilnenia bilaterálnych vzťahov, ako aj o „význame americkej úlohy pri dosahovaní stability, bezpečnosti a mieru v regióne“.

Šajch zastáva novovytvorenú funkciu viceprezidenta OOP od apríla tohto roka. OOP vznikla v roku 1964 a je oprávnená podpisovať medzinárodné zmluvy v mene palestínskeho ľudu, zatiaľ čo Palestínska samospráva je zodpovedná za správu častí palestínskych území, objasňuje AFP. OOP združuje niekoľko palestínskych frakcií, nie však militantné skupiny Hamas a Islamský džihád, ktoré sú v súčasnosti vo vojne s Izraelom v Pásme Gazy.

Vzťahy medzi USA a Palestínskou samosprávou boli napäté počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa vo funkcii prezidenta. Trump v roku 2017 jednostranne uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, za čo si vyslúžil hnev zo strany Palestínčanov i nesúhlas medzinárodného spoločenstva. Spojené štáty následne v máji 2018 presunuli do Jeruzalema svoju ambasádu.

Huckabee minulú sobotu navštívil mesto Tajbe v Predjordánsku a žiadal potrestanie ľudí zodpovedných za útok na tamojší kostol, z ktorého miestni obyvatelia obvinili izraelských osadníkov. Americký veľvyslanec má podľa AFP blízko k skupinám podporujúcich izraelské osady. Napriek tomu nedávno vyzval na vyšetrovanie smrti americko-palestínskeho muža, ktorého v júli na Západnom brehu Jordánu na smrť dobili izraelskí osadníci. (TASR)

Pilot sa stihol z lietadla včas katapultovať, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.

Išlo o vôbec prvú haváriu francúzskej stíhačky Mirage odvtedy, čo ukrajinská armáda vo februári tohto roka oznámila príchod ich prvej várky. „Došlo k poruche zariadenia, ktorú pilot nahlásil letovému dispečerovi,“ napísala v príspevku na Telegrame armáda.

„Pilot sa zachoval zodpovedne, ako sa v krízových situáciách očakáva, a úspešne sa katapultoval. Záchranný tím našiel pilota v stabilizovanom stave. Na zemi neboli žiadne obete,“ dodala. Haváriu potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Západní spojenci minulý rok začali Ukrajinu zásobovať stíhačkami F-16 americkej výroby s cieľom modernizovať letecký park Kyjeva, ktorý zväčša tvorili lietadlá z čias Sovietskeho zväzu. (TASR)

TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„Slovenská republika sa pripojila k vyhláseniu iniciovanému zo strany Spojeného kráľovstva o okupovaných palestínskych územiach, čo britská strana bezprostredne pozitívne prijala a pridá nás medzi signatárov. Vyhlásenie je plne v súlade s konzistentnými postojmi vlády SR vo vzťahu k situácii na Blízkom východe s dôrazom na podporu dôležitým rokovaniam Izraelu s Hamasom o prímerí, ktoré môžu byť zásadné v mierovom procese,“ vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár.

Dvadsaťpäť štátov a EK v pondelok spoločne vyzvali na okamžité ukončenie vojny v Pásme Gazy a odsúdili „nehumánne zabíjanie civilistov“ aj zadržiavanie rukojemníkov. Štáty kritizovali blokovanie humanitárnej pomoci pre Palestínčanov zo strany Izraela. Izraelský spôsob distribúcie humanitárnej pomoci je podľa nich nebezpečný, podnecuje nestabilitu a zbavuje miestnych obyvateľov ľudskej dôstojnosti.

Izrael vyhlásenie odmietol, považuje ho za odtrhnuté od reality. Podotkol, že namiesto toho, aby Hamas súhlasil s prímerím, vedie proti Izraelu kampaň, v ktorej o ňom šíri lži. Hamas podľa Tel Avivu zámerne koná tak, aby civilisti, ktorí si prichádzajú po humanitárnu pomoc, utrpeli ujmu. Vyhlásenie EK a 25 krajín podľa Izraela neberie zreteľ na Hamas, ktorý je výlučne zodpovedný za pokračovanie vojny a utrpenie na oboch stranách. Podľa Izraela je v citlivom čase prebiehajúcich rokovaní lepšie sa podobným vyhláseniam vyhýbať.

Pod spoločné stanovisko sa okrem šéfa britskej diplomacie Davida Lammyho podpísali aj ministri zahraničných vecí Austrálie, Rakúska, Belgicka, Kanady, Dánska, Estónska, Fínska, Francúzska, Islandu, Írska, Talianska, Japonska, Lotyšska, Litvy, Luxemburska, Holandska, Nového Zélandu, Nórska, Poľska, Portugalska, Slovinska, Španielska, Švédska, Švajčiarska, ako aj eurokomisárka pre rovnosť, pripravenosť a krízové riadenie Hadja Lahbibová z Belgicka. (TASR)

„Vrátené s podpisom prezidenta Ukrajiny,“ uvádza internetová stránka ukrajinského parlamentu v sekcii, ktorá sleduje priebeh schvaľovania návrhu zákona. Agentúre AFP podpis zákona prezidentom potvrdil aj nemenovaný ukrajinský predstaviteľ.