Mexickí predstavitelia si opäť uctili rodinu Juliana Assangea

Posledné prieskumy naznačujú, že stredopravá Demokratická aliancia (AD) premiéra Luísa Montenegra vedie pred opozičnou Socialistickou stranou (PS) a pravdepodobne získa viac kresiel.

Opäť však nebude mať dostatok na dosiahnutie väčšiny, keďže na to potrebuje 116 kresiel v 230 člennom parlamente. Pravicovo-populistická strana Chega (Stačilo) bola v prieskumoch na treťom mieste. Toto umiestnenie z nej robí potenciálneho kľúčového hráča, hoci Montenegro s ňou odmieta vládnuť.

Volebné miestnosti v Portugalsku otvárajú o 08.00 h miestneho času (09.00 h SELČ) a zatvoria ich o 20.00 h miestneho času (21.00 h SELČ). Konečné výsledky sa podľa AFP očakávajú niekoľko hodín po skončení hlasovania.

Montenegro v piatok vyzval voličov, aby mu dali silnejší mandát, aby mohol lepšie čeliť „geopolitickému zmätku“. AFP konštatuje, že voľby v Portugalsku, členskom štáte Európskej únie, sa konajú v čase, keď Európa zápasí s globálnym obchodným napätím a snaží sa posilniť svoju obranu.

„Musíme urobiť svoju časť doma a musíme byť súčasťou riešení v zahraničí, v Európe a vo svete. A na to potrebujeme silnú vládu,“ povedal.

Nedeľné voľby vyhlásil prezident Marcelo Rebelo po tom, čo Montenegro v marci neuspel vo vyslovení dôvery v parlamente, ktoré sám navrhol po obvineniach z konfliktu záujmov súvisiacich s podnikaním jeho poradenskej firmy. Spoločnosť mala niekoľkých klientov, ktorí mali vládne zmluvy. Montenegro poprel pochybenie a uviedol, že sa nepodieľal na riadení poradenskej firmy, ktorú teraz odovzdal svojim deťom.

Agentúra Reuters konštatuje, že voľby, ktoré sú tiež ovplyvnené otázkami ako bývanie a migrácia, prichádzajú po desaťročí krehkých vlád, z ktorých len jedna mala parlamentnú väčšinu, no aj tá sa zrútila uprostred svojho mandátu minulý rok. (TASR)

Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že Moskva útočila 273 dronmi, z toho 88 sa podarilo zneškodniť. Rozsiahly útok si podľa ukrajinských predstaviteľov vyžiadal jednu obeť a najmenej troch zranených.

Rusko od piatkových rokovaní s Ukrajinou v tureckom Istanbule podľa Reuters zintenzívnilo svoje útoky. Ukrajinská protivzdušná obrana tvrdí, že 128 ruských dronov vypustených v noci na nedeľu nedosiahlo svoje ciele pravdepodobne z dôvodu použitia prostriedkov elektronického boja.

Cieľom útokov boli predovšetkým Kyjevská, Dnepropetrovská a Donecká oblasť. Gubernátor Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk oznámil, že pri útoku zahynula jedna žena a traja ľudia sú zranení. Všetci zranení sú hospitalizovaní. Pri útoku bolo zničených niekoľko obytných budov.

Na základe údajov vzdušných síl išlo o dosiaľ najväčší ruský útok dronmi na Ukrajinu počas prebiehajúcej vojny. V predvečer tretieho výročia invázie Ruska na Ukrajinu - 23. februára - Moskva vypustila vtedy rekordných 267 dronov. (ČTK)

Tamojší povstalci húsíovia tvrdia, že počas nočného útoku vypálili dve balistické strely na letisko v Tel Avive. 

„Po sirénach, ktoré zazneli pred chvíľou v niekoľkých oblastiach Izraela, bola zachytená raketa, ktorá bola vypálená z Jemenu,“ oznámila armáda na platforme Telegram. Podľa spravodajského portálu The Times of Israel zneškodnila armáda raketu okolo 02.00 h miestneho času.

Iránom podporovaní jemenskí povstalci medzičasom informovali, že vypálili až dve rakety a ich cieľom bolo Ben Gurionovo medzinárodné letisko v Tel Avive.

Hovorca húsíov prisľúbil, že útoky budú pokračovať, kým Izrael neskončí s „obliehaním“ Pásma Gazy, kde Izrael už 19 mesiacov bojuje proti militantnému hnutiu Hamas a viac ako dva mesiace blokuje prísun humanitárnej pomoc. (TASR)

Podľa agentúry Reuters to uviedli miestne ukrajinské úrady. Moskva po piatkových mierových rokovaniach zintenzívnila svoje útoky.

"V dôsledku nepriateľského útoku v regióne Obuchov bohužiaľ zomrela na následky zranení žena," napísal na sociálnej sieti Telegram gubernátor Kyjevskej oblasti.

V Kyjeve, v jeho okolí a vo väčšine východnej polovice Ukrajiny trval niekoľko hodín letecký poplach. Jednotky protivzdušnej obrany zasahovali pri pokusoch o odrazenie útokov, uviedla armáda na Telegrame.

Hlavnými kandidátmi sú starosta Varšavy Rafal Trzaskowski z vládnej Občianskej platformy (PO) a predseda Inštitútu pamäti národa Karol Nawrocki, ktorého podporuje opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS).

Podľa predvolebných prieskumov sa očakáva, že ani jeden z kandidátov nezíska v prvom kole nadpolovičnú väčšinu hlasov, čo by viedlo k druhému kolu plánovanému na 1. júna.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Aféra s dôchodcom aj elitársky liberál. O čo ide v poľských prezidentských voľbách Čítajte 

Trzaskowski, ktorý v roku 2020 tesne prehral s Dudom, podľa politológa Macieja Zakrzewského stavia na pragmatizme. Podľa experta vedome zmenil rétoriku - v aktuálnej kampani zjemňuje svoje liberálne postoje a sústreďuje sa na nerozhodnutých voličov v strede.

Nawrocki sa oficiálne prezentuje ako nezávislý kandidát, čo podľa analytika nezodpovedá jeho reálnej pozícii, keďže ho podporuje opozičná strana PiS.

„Táto nezávislosť by mala zmysel, keby smeroval do stredu. On však išiel opačným smerom, začal súťažiť s (kandidátom národno-pravicovej Konfederácie) Slawomirom Mentzenom. Trvalo dlho, kým ho voliči PiS vôbec identifikovali ako svojho kandidáta,“ povedal.

Tretím je kandidát Slawomir Mentzen, ktorý by podľa niektorých prieskumov vyhral medzi mladými voličmi. Medzi ďalšími uchádzačmi sú predseda Sejmu Szymon Holownia či Magdalena Biejat z Ľavice. Spolu vo voľbách kandiduje 13 záujemcov o post hlavy štátu.

Prezident v Poľsku má právomoc vetovať zákony a na prelomenie veta je potrebná trojpätinová väčšina hlasov, čo môže ovplyvniť schopnosť vlády presadzovať zákony.

Vzhľadom na doterajšie napäté vzťahy medzi vládou a prezidentom Dudom sa výsledok volieb považuje za kľúčový pre budúce smerovanie krajiny a fungovanie vlády.

Volebné miestnosti budú otvorené do 21.00 h, po ich uzavretí budú zverejnené prvé exit polly. Neoficiálne výsledky sa očakávajú v noci z nedele na pondelok. (TASR)