Najväčšia britská vojenská loď sa pokazila krátko po vyplávaní do USA

S odvolaním sa na dvoch diplomatov o tom informovala agentúra AP.

Zariadenie v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny je odpojené od elektrickej siete už tri týždne. Hoci samotné reaktory elektrárne sú odstavené už cez tri roky, na chladenie jadrového paliva potrebuje spoľahlivý externý zdroj energie, aby sa predišlo akejkoľvek jadrovej havárii, pripomína AP.

Podľa európskeho diplomata generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi navrhuje obnoviť dodávku vonkajšej energie do elektrárne v dvoch fázach. Ruský diplomat potvrdil niektoré aspekty plánu. Obaja hovorili pod podmienkou zachovania anonymity.

V prvej fáze Grossiho plánu by mala vzniknúť zóna prímeria v okruhu približne 1,5 kilometra. Jej cieľom je umožniť opravu hlavného elektrického vedenia, ktoré bolo poškodené v oblasti pod kontrolou Ruska. Druhá fáza počíta so zriadením ďalšej takejto zóny, aby sa mohlo opraviť aj záložné vedenie nachádzajúce sa na území ovládanom Ukrajinou.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kríza v Záporožskej elektrárni. Čo sa deje a čo sa môže stať, ak ju nik nevyrieši Čítajte 

Opravy sa podľa európskeho zdroja a dokumentov, ktoré mala AP k dispozícii, mali pôvodne uskutočniť od 11. do 17. októbra, no práce sa zatiaľ nezačali.

Predstaviteľ tvrdí, že ukrajinská strana poskytla potrebné záruky na bezpečný prechod pre opravárov, avšak Rusko tak podľa neho neurobilo včas. Naopak, ruský diplomat povedal, že prípravy na opravy pokračujú a práce by sa mohli začať v blízkej budúcnosti.

MAAE začiatkom októbra uviedla, že v Záporožskej jadrovej elektrárni nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo, kým fungujú záložné naftové generátory, ktoré ju chladia. Tých je aktuálne v prevádzke osem, deväť je v pohotovostnom režime a tri sú v údržbe.

Najväčšia jadrová elektráreň v Európe, ktorú momentálne okupuje Rusko, je od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 opakovane terčom útokov či sabotáží, pričom sa zo zodpovednosti za ne vzájomne obviňujú znepriatelené krajiny.

Aktuálny výpadok v elektrárni je najdlhší od začiatku vojny. Záložné vedenie s napätím 330 kilovoltov bolo vyradené z prevádzky už v máji, zatiaľ čo dodávky cez hlavný 750-kilovoltový okruh sú prerušené od 23. septembra. (TASR)

"Myslím, že áno,“ odpovedal Trump počas spiatočnej cesty z Blízkeho východu na novinársku otázku, či koncom tohto týždňa prijme Zelenského. Ten predtým oznámil, že jeho stretnutie s Trumpom je naplánované na 17. októbra vo Washingtone, kde sa pripojí k ukrajinskej delegácii vedenej premiérkou Julijou Svyrydenkovou a tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustemom Umerovom.

Zelenskyj na sieti X informoval, že v USA ho čakajú schôdzky s predstaviteľmi zbrojných a energetických spoločností, prípadne aj s kongresmanmi a senátormi.

(zdroj: TASR/AP)

Rokovania s Trumpom sa zamerajú na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a možnosti úderov hlboko v ruskom vnútrozemí.

Zelenskyj uviedol, že Trumpovi počas telefonátov v uplynulých dňoch predostrel víziu o počte amerických rakiet Tomahawk, ktoré Ukrajina potrebuje na pokračovanie vojenských operácií proti Rusku.

Šéf Bieleho domu v nedeľu varoval, že by Kyjevu mohol dodať rakety Tomahawk, ak Moskva neukončí vojnu na Ukrajine. „Mohol by som povedať: ,Pozrite, ak sa táto vojna nevyrieši, pošlem im tomahawky‘,“ povedal Trump.

„Tomahawky sú neuveriteľná zbraň, veľmi útočná zbraň. A, úprimne povedané, Rusko toto nepotrebuje,“ dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin svojho času vyhlásil, že dodanie rakiet Tomahawk Ukrajine by zničilo vzťahy medzi USA a Ruskom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa v pondelok zase stotožnil s názorom podpredsedu Rady bezpečnosti Ruska Dmitrija Medvedeva, že dodávka takýchto zbraní pre Ukrajinu by sa mohla „skončiť zle“ pre všetkých. (TASR)