Austrálska polícia zhabala doposiaľ najväčšiu dodávku fentanylu

TASR informuje podľa agentúry AFP.

„Nedávne násilie a podnecujúca rétorika zameraná na členov drúzskej komunity v Sýrii je odsúdeniahodná a neprijateľná,“ uviedla hovorkyňa amerického rezortu diplomacie Tammy Bruceová.

Spojené štáty zároveň vo štvrtok potvrdili, že ich predstavitelia sa stretli s vysokopostavenými sýrskymi diplomatmi v utorok na pôde OSN v New Yorku. Americká delegácia podľa Bruceovej pri tejto príležitosti vyzvala dočasné úrady v Sýrii, aby v otázke útokov na drúzsku komunitu v krajine konali.

Sýrska vláda v utorok sľúbila lídrom drúzskej menšiny, že vojakov zodpovedných za útok na juhovýchodnom predmestí Damasku, ku ktorému došlo začiatkom tohto týždňa, postaví pred súd. Sektárske násilie však pokračovalo aj v ďalších dňoch a vyžiadalo si viac než 50 obetí na životoch.

Násilnosti podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) vypukli po tom, čo došlo k „rozšíreniu zvukovej nahrávky pripisovanej drúzskemu občanovi, ktorá obsahovala náboženské urážky“. SOHR uvádza, že útok uskutočnili ozbrojenci napojení na sýrsku vládu, ktorí zaútočili na skupinu drúzskych militantov cestujúcich do mesta Sahnájá asi 15 kilometrov od Damasku.

Do bojov sa v stredu zapojil aj Izrael, ktorý podnikol letecký útok na ozbrojenú skupinu chystajúcu sa zaútočiť na drúzov. Podľa Jeruzalema bol nálet varovaním pre sýrsku vládu, ktorú vyzval, aby zaistila bezpečnosť drúzskej komunity.

Po arabsky hovoriaci drúzovia sú etnicko-náboženskou skupinou, ktorá sa začiatkom 11. storočia oddelila od ismailitskej vetvy šiitského islamu. Za moslimov sa však nepovažujú. Žijú prevažne v Libanone, Izraeli a Sýrii vrátane Izraelom anektovaných Golanských výšin. (TASR)

Stala sa ňou rusky hovoriaca kariérna diplomatka Julie Davisová, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Davisová strávila veľkú časť svojej diplomatickej kariéry v bývalom Sovietskom zväze. Po novom bude zastávať post chargé d'affaires v Kyjeve, čo je najvyššia pozícia na veľvyslanectve, kým nebude nominovaný a Senátom USA potvrdený nový veľvyslanec.

Doterajšia ambasádorka USA v Kyjeve, taktiež kariérna diplomatka Bridget Brinková, na svoju funkciu rezignovala minulý mesiac. Ako veľvyslankyňa USA na Ukrajine strávila tri roky a jej služba bola v období ruskej invázie na Ukrajinu.

Do čoraz nepríjemnejšej situácie sa Brinková dostávala po tom, čo dôrazne podporovala Ukrajinu za bývalého prezidenta USA Joea Bidena, a následne sa stala zástupkyňou Trumpa, ktorý sa vo februári tohto roka na stretnutí v Oválnej pracovni Bieleho domu bezprecedentne verejne pohádal s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, pripomína AFP.

K vymenovaniu Davisovej došlo deň po tom, čo Ukrajina a Spojené štáty podpísali dohodu o nerastných surovinách, ktorú Kyjev vníma ako nový spôsob, ako zabezpečiť záväzok USA aj napriek tomu, že Trump nesúhlasí s vojenskou pomocou a presadzuje vojnové urovnanie, ktoré mnohí Ukrajinci považujú za výhodné pre Rusko.

Davisová pôsobí ako veľvyslankyňa USA na Cypre, pričom v tejto pozícii bude pokračovať súbežne so svojou novou službou v Kyjeve. (TASR)

TASR informuje podľa agentúry AFP.

SBU na platforme Telegram dodala, že život Sternenka (30) už nie je v ohrození. Podľa mediálnych informácií utrpel údajne zranenia pri útoku strelnou zbraňou.

Aktivista sa k proeurópskemu hnutiu na Ukrajine pripojil počas rozsiahlych protivládnych protestov známych pod názvom Euromajdan v roku 2014 a viedol odeskú regionálnu pobočku hnutia tzv. Pravého sektora, ultranacionalistickej polovojenskej skupiny, ktorá vehementne odporovala Moskve. Prístavné mesto Odesa na pobreží Čierneho mora je domovom pre rozsiahlu rusky hovoriacu komunitu, pripomína AFP.

Sternenko, ktorý unikol viacerým útokom zo strany proruských aktivistov a z bezpečnostných dôvodov sa presťahoval do Kyjeva, pripísal najnovší pokus o svoju vraždu Rusku a na Telegram napísal, že Rusi „nevyhrajú“.

V roku 2014 bol Sternenko zapojený do násilných potýčok medzi protiruskými a proruskými demonštrantmi, ktoré vyústili do smrtiacej streľby so 48 obeťami na životoch. K potýčkam došlo po tom, čo Rusko v tom istom roku nelegálne anektovalo ukrajinský Krymský polostrov a začalo podporovať separatistov bojujúcich proti Kyjevu na východe Ukrajiny, píše AFP.

Tieto udalosti sú často citované ruskými predstaviteľmi ako jeden z dôvodov vojenskej invázie Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022.

Sternenko, ktorý sám seba označuje za dobrovoľníka, ktorý pomáha ukrajinskej armáde, má v súčasnosti kanál na portáli YouTube s dvoma miliónmi sledovateľov, kde zdieľa politické komentáre o ukrajinskej i svetovej politike. (TASR)

Jean-Noel Barrot zároveň označil Putina za „jedinú prekážku pre mier“ na Ukrajine.

„My, Európania, sa pripojíme k tejto americkej (sankčnej) iniciatíve so 17. balíkom sankcií, a včera (v stredu 30. apríla) som sa (americkému senátorovi) Lindseymu Grahamovi zaviazal, že sa pokúsime koordinovať obsah aj načasovanie týchto dvoch balíkov sankcií,“ spresnil Barrot v rozhovore pre AFP.

„Teraz je úplne jasné, že jedinou prekážkou mieru na Ukrajine je dnes Vladimir Putin,“ podotkol šéf francúzskej diplomacie.

EÚ uvalila na Rusko viacero balíkov sankcií v reakcii na jeho vojenskú inváziu na Ukrajinu. Blok 27 štátov začiatkom toho roka avizoval, že tieto sankcie nezruší, kým nedôjde k „bezpodmienečnému“ stiahnutiu jednotiek Moskvy zo susednej Ukrajiny.

Trump sa snaží sprostredkovať ukončenie bojov medzi Ruskom a Ukrajinou a skupina senátorov na čele s Grahamom a demokratom Richardom Blumenthalom minulý mesiac navrhla legislatívu, ktorá by uvalila sankcie na krajiny priateľské Moskve v prípade, ak by narušila úsilie o ukončenie vojny, vysvetľuje AFP.

Barrot tiež dodal, že víta „nefiltrovanú výmenu názorov“, ktorú mal so svojím americkým rezortným kolegom Marcom Rubiom. Šéfovia diplomacií Francúzska a USA sa stretli vo štvrtok s cieľom „posunúť sa na ceste k mieru na Ukrajine,“ uviedla hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová.

„Minister (Rubio) jasne uviedol, že prezident Trump sa zameriava na zastavenie nezmyselného krviprelievania na Ukrajine a potvrdila záväzok USA úzko spolupracovať s Francúzskom a ďalšími európskymi partnermi na zabezpečení trvalého mieru,“ dodala podľa AFP. (TASR)

Povedal to vo svojom pravidelnom večernom príhovore. Dohoda podľa Zelenského otvára cestu k modernizácii priemyslu na Ukrajine. Hovoril o nej aj na krátkom stretnutí s Trumpom vo Vatikáne, ktoré sa konalo minulú sobotu počas pohrebu pápeža Františka.

V priebehu rokovaní sa obsah dohody „výrazne zmenil“. „Teraz je to skutočne rovnocenná dohoda, ktorá vytvára príležitosť pre pomerne významné investície na Ukrajine, ako aj pre významnú modernizáciu výroby na Ukrajine a – čo je nemenej dôležité – pre modernizáciu právnej praxe v našej krajine,“ konštatoval Zelenskyj.

Zdôraznil, že dohoda nevytvára žiadny dlh. Naopak. bude vytvorený spoločný investičný fondu obnovy, ktorý bude investovať na Ukrajine a zarábať tu peniaze.

„Toto je spolupráca s Amerikou za férových podmienok, keď Ukrajina aj Spojené štáty, ktoré nám pomáhajú s našou obranou, môžu zarábať peniaze,“ uzatvoril Zelenskyj.

Arestovyč žije v súčasnosti v USA a patrí ku kritikom politiky Zelenského. Z postu poradcu vedúceho prezidentskej kancelárie odišiel v januári 2023 v súvislosti so svojím výrokom o ruskom útoku na obytný dom v Dnipre, ktorý si vyžiadal desiatky mŕtvych a ranených.

Vyhlásil, že ruskú strelu Ch-22, ktorá následne dopadla na budovu, zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana. To ale odmietla ukrajinská armáda a uviedla, že zbraňami, ktoré by Ch-22 dokázali zostreliť, nedisponuje.

Arestovyč neskôr vysvetľoval, že bol nevyspatý a nemal dosť času na overenie informácií. Mnohí mu však vyčítali, že jeho vyjadrenie hralo do kariet ruskej propagande.

V septembri 2023 odišiel z Ukrajiny, v krajine je proti nemu v súčasnosti vedené trestné stíhanie v dvoch prípadoch.

Konanie voči nemu začali ale aj ruské úrady, a to kvôli údajnému podnecovaniu terorizmu a šíreniu tzv. lživých správ o ruskej armáde.

Server Euronews o Arestovyčovi píše, že po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 patril medzi najviditeľnejšie tváre ukrajinského vedenia. Videá, ktoré zverejňoval na internete, mali vysokú sledovanosť.

Informoval v nich o vojenských operáciách a povzbudzoval Ukrajincov. Vďaka svojmu upokojujúcemu hlasu a optimizmu si vyslúžil prezývku "hlavný psychoterapeut Ukrajiny". Neskôr však jeho oznámenia vyvolávali čoraz viac sťažností, pretože jeho odhady nie vždy zodpovedali realite.

Arestovyč nedávno kritizoval ukrajinské vedenie za uvaľovanie sankcií na novinárov a podnikateľov. Tieto opatrenia sa podľa neho stali "nástrojom pomsty nad politickými oponentmi".

Na ukrajinskom sankčnom zozname je novo 76 ľudí a 81 spoločností. Podľa Zelenského tieto osoby a firmy rôzne pracujú v prospech Ruska, napomáhajú ruskej armáde alebo úradom na okupovanom území Ukrajiny, prípadne prispievajú k ruskej propagande a sú zapojení do informačných operácií proti Ukrajine.

Ľudia, na ktorých sa sankcie vzťahujú, majú zablokovaný majetok na Ukrajine, nesmú šíriť na ukrajinskom území informácie alebo je obmedzený prístup k ich obsahu na internete. (ČTK)