Snemovňa reprezentantov schválila Bidenov sociálny a klimatický balík

Podotkol však, že stále existujú nezodpovedané otázky, napríklad v oblasti hraničných priechodov na rozdelenom ostrove. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Cyperský prezident Nikos Christodulides a vodca cyperských Turkov Ersin Tatar spoločne viedli rozhovory v sídle OSN a dosiahli prelom v súvislosti s vytvorením výboru pre mládež a tiež v troch ďalších oblastiach, uviedol Guterres. Otvorenie štyroch hraničných priechodov a využívanie solárnej energie v nárazníkovej zóne medzi oboma stranami ostrova však zostali podľa jeho slov nedoriešené. „Je veľmi dôležité čo najskôr zaviesť všetky tieto iniciatívy v prospech všetkých Cyperčanov," povedal Guterres.

Po stretnutí Tatar uviedol, že grécka strana Cypru sa usilovala o vybudovanie cesty v nárazníkovej zóne, aby sa dostala k novému priechodu, čo turecká strana považuje za neprijateľné. „Pre túto komplikáciu v nárazníkovej zóne sme nemohli oznámiť otvorenie štyroch brán,“ skonštatoval. „Som z toho veľmi rozrušený,“ zhodnotil Tatar, ktorý ponúkol Christodulidesovi aj protinávrh, no ten nebol prijatý. Vodca cyperských Turkov ale vyjadril nádej, že do septembrového zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni dôjde k posunu v tejto otázke.

„Myslím si, že krok za krokom budujeme dôveru a vytvárame podmienky na to, aby sme mohli urobiť konkrétne veci v prospech cyperského ľudu,“ povedal Guterres pred novinármi.

Štvrtkové stretnutie nasledovalo po marcovej schôdzke v Ženeve, ktorá znamenala prvý významný pokrok za posledné roky. Obe strany sa tam dohodli na súbore opatrení zameraných na budovanie dôvery vrátane otvorenia viacerých hraničných priechodov, spolupráce v oblasti solárnej energie a odstránenia nášľapných mín.

Cyprus je od invázie tureckej armády na sever ostrova v roku 1974 rozdelený na južnú gréckojazyčnú časť, ktorú spravuje medzinárodne uznaná vláda, a samozvanú Severocyperskú tureckú republiku, ktorú uznáva iba Turecko. Zatiaľ čo sa cyperskí Gréci usilujú o federálny zväzok dvoch etnických skupín, Turci presadzujú dvojštátne riešenie a oficiálne uznanie suverenity severného Cypru.

(TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Najvyšší diplomati spomínaných krajín a EÚ v telefonáte s Arákčím zdôraznili „svoje odhodlanie použiť (takzvaný) mechanizmus ‚snapback‘, ktorý umožňuje opätovné zavedenie všetkých medzinárodných sankcií voči Iránu v prípade, že (do konca leta) nedôjde ku konkrétnemu pokroku“ v dohode o jadrovom programe Teheránu, vyhlásilo francúzske ministerstvo podľa AFP.

Nemecko, Británia a Francúzsko boli súčasťou rozhovorov, ktoré viedli k jadrovej dohode medzi Iránom a svetovými mocnosťami v roku 2015. Tá zmiernila sankcie na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Americký prezident Donald Trump od dohody odstúpil v roku 2018. Jej platnosť uplynie v októbri 2025.

Washington a Teherán viedli niekoľko kôl jadrových rokovaní s cieľom dosiahnuť dohodu, keď ich Izrael prerušil útokom na Irán, čo viedlo k 12-dňovému ozbrojenému konfliktu. Od jeho konca už USA aj Irán naznačili ochotu vrátiť sa k rokovaciemu stolu, no Teherán sa odmietol vzdať svojho práva na obohacovanie uránu.

Irán opakovanie odmietol tvrdenia, že sa usiluje o výrobu jadrovej zbrane. Trvá na tom, že jeho jadrový program slúži len na mierové účely. Západné krajiny tiež kritizovali iránsky raketový program a obvinili Irán z poskytovania zbraní Rusku vo vojne proti Ukrajine. Irán však aj tieto obvinenia odmietol a uviedol, že nepodporil žiadnu stranu konfliktu.

(TASR)

TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Podľa tamojšej prokuratúry ruská armáda bombardovala mesto Kosťantynivka delostreleckými granátmi viac ako dve hodiny. V dôsledku útokov údajne zahynuli najmenej dvaja ľudia vo veku 57 a 59 rokov, 67-ročný muž utrpel poranenia a najmenej 32 obytných budov bolo poškodených.

Jedna žena a päť mužov v meste Kramatorsk zas utrpeli poranenia v dôsledku dronových útokov. (TASR)

Zdravotníci ošetrili dve zranené osoby obsluhujúce stánok, uviedla hovorkyňa hasičov Petra Lukášová. TASR o tom informuje na základe správy stanice CNN Prima News.

Hasiči vo štvrtok večer zasahovali pri požiari stánku s občerstvením v areáli festivalu, uviedla pre stanicu hovorkyňa. Podľa jej slov pri incidente neutrpeli zranenia návštevníci podujatia.

„Pred príjazdom jednotky hasila požiar aj požiarna hliadka a organizátori festivalu. Hasiči po príchode vyniesli tlakovú nádrž, ktorú následne ochladzovali, a dohasili celý stánok. Na mieste práve pracuje vyšetrovateľ príčin (vzniku) požiarov, predbežnú škodu stanovil na 100-tisíc (českých) korún,“ uviedla Lukášová.

„Vzhľadom na zaistenie bezpečnosti osôb sme vymedzili priestor okolo stánku. V spolupráci s hasičmi vykonávame obhliadku miesta a zisťujeme príčinu vzniku požiaru,“ napísali policajti krátko po 22.00 h na platforme X. (TASR)

Išlo o prvý útok na túto oblasť, odkedy sa sýrske vládne sily stiahli po zakročení do násilného konfliktu medzi drúzmi a beduínmi. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

„Izraelské okupačné lietadlá uskutočnili nálet na predmestie Suwajdá,“ ozrejmila SANA. Sýrske sily sa však z mesta stiahli už skôr vo štvrtok.

Nepokoje v meste Suwajdá a jeho okolí vypukli v nedeľu, keď sa do ozbrojeného sporu dostali miestne drúzske milície a členovia sunnitských beduínskych klanov. Do konfliktu sa následne zapojili ozbrojené zložky novej sýrskej vlády podporujúce beduínov a vzdušné útoky vykonal Izrael, ktorý sa postavil na stranu drúzov. Strany konfliktu v stredu uzavreli prímerie.

Úrad sýrskeho prezidenta však vo štvrtok obvinil drúzov z porušenia prímeria. Podľa vyhlásenia úradu sa dopúšťajú „násilia na civilistoch“ a tiež „ohrozujú mier a vedú k chaosu a kolapsu bezpečnosti“. Varoval tiež pred „pokračujúcim hrubým zasahovaním Izraela do vnútorných záležitostí Sýrie, čo vedie len k ďalšiemu chaosu a deštrukcii a naďalej komplikuje situáciu v regióne“, píše AFP.

Arabsky hovoriaci drúzovia sú etnicko-náboženskou skupinou, ktorá sa začiatkom 11. storočia oddelila od ismailitskej vetvy šiitského islamu. Za moslimov sa však nepovažujú. V Sýrii ich žije asi 700.000, pričom ich baštou je Suwajdá. Viac ako 100.000 ich žije aj v Izraeli a ním okupovaných Golanských výšinách. (TASR)

Uviedol to server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na prokuratúru.

O dvoch ranených - žene vo veku 85 rokov a 53-ročnom mužovi - v Dnepropetrovskej oblasti po ruskom ostreľovaní a útokoch dronov informoval šéf oblastnej správy Serhij Lysak.

V Pokrovsku, ktorý sa javí hlavným cieľom ruskej ofenzívy na Donbase, pri útoku dronu, ktorý zabil dvoch civilistov, utrpela zranenia aj sedemdesiatročná dôchodkyňa, spresnila hovorkyňa prokuratúry Anastasija Medvedevová. Dodala, že už pri rannom ostreľovaní ruským delostrelectvom bol v meste Myrnohrad, ktorý leží asi sedem kilometrov od Pokrovska, zranený muž vo veku 63 rokov.

V Kosťantinivke podľa prokuratúry ruské delá počas dvojhodinového ostreľovania zabili dvoch mužov vo veku 57 a 59 rokov, zatiaľ čo sedemdesiatšesťročná žena utrpela vážne zranenia.

V Kramatorsku ruské drony zranili šesť civilistov - jednu ženu a päť mužov - vo veku od 25 do 73 rokov, ktorí sa v okamihu náletov nachádzali na ulici.

Prokuratúra vyšetruje ruské útoky na civilistov pre podozrenie zo spáchania vojnových zločinov. Rusko stále popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov a civilné objekty, hoci OSN preverila a potvrdila, že vo vojne, rozpútanej na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina vo februári 2022, zahynuli tisíce civilistov, vrátane žien a detí. V drvivej väčšine išlo o Ukrajincov. (SME)

Ľútosť nad incidentom a civilnými obeťami, ktoré údajne spôsobila „zablúdená munícia“, medzičasom vyjadrila kancelária izraelského premiéra.

Americký prezident Netanjahuovi zavolal krátko po tom, čo sa o útoku na kostol dozvedel. Šéf Bieleho domu podľa svojej hovorkyne Karoline Leavittovej na správu o útoku „nereagoval pozitívne“.

„Bola to chyba zo strany Izraelčanov, to je to, čo premiér tlmočil prezidentovi,“ vysvetlila Leavittová.

K útoku na Kostol svätej rodiny v meste Gaza došlo vo štvrtok ráno. Zahynuli pri ňom traja ľudia a viacero ďalších sa zranilo vrátane kňaza Gabriela Romanelliho. Ten mal blízky vzťah so zosnulým pápežom Františkom, s ktorým si po začiatku vojny v Pásme Gazy pravidelne telefonoval. Z miesta hlásili aj materiálne škody.

Netanjahuova kancelária vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že „Izrael hlboko ľutuje, že zablúdená munícia zasiahla Kostol Svätej rodiny v Gaze“. Incident sa podľa nej vyšetruje a Izrael je naďalej odhodlaný chrániť civilistov a sväté miesta, napísala kancelária.

Podľa správy o medzinárodnej náboženskej slobode za rok 2024, ktorú vypracovalo americké ministerstvo zahraničných vecí, žije v Gaze, na prevažne moslimskom území, len zhruba 1000 kresťanov.

V správe sa uvádza, že väčšinu palestínskych kresťanov tvoria príslušníci gréckej pravoslávnej cirkvi, nájdu sa tam však aj iní kresťania vrátane rímskokatolíckych. (TASR)