Americký herec Dustin Hoffman má 85 rokov

Informuje o tom agentúra AFP.

Na snímke z miesta zverejnenom na sociálnych sieťach je vidieť dav v okolí parlamentu a budovu prakticky celú zahalenú dymom.

Hovorca parlamentu AFP potvrdil, že do priestorov vtrhli stovky ľudí a zapálili hlavnú budovu.

Už skôr po rozsiahlych protestoch rezignoval nepálsky premiér Khadka Prasád Oli.

V rokoch 2014 až 2025 sa počet vojakov viac ako zdvojnásobil z približne 100-tisíc na 216-tisíc, čo je tretia najväčšia armáda v NATO po USA a Turecku, pričom cieľom je dosiahnuť až 300-tisíc príslušníkov ozbrojených síl.

Premiér Donald Tusk sa podľa webu Kyiv Independent dokonca netají plánom na rozsiahly vojenský výcvik všetkých dospelých mužov v krajine s cieľom vybudovať armádu s pol miliónom vojakov vrátane záložníkov.

Poľsko zároveň vedie v obranných výdavkoch v rámci NATO, pričom tento rok plánuje minúť 4,7 % HDP, čo predstavuje približne 35 miliárd dolárov, teda trojnásobok výdavkov z roku 2014.

Krajina investuje do moderného vojenského vybavenia vrátane tankov PT-91, nemeckých Leopardov, amerických Abramsov, juhokórejských K2, lietadiel FA-50, húfnic K9, vrtuľníkov Apache a stíhačiek F-35.

Poľsko tiež objednalo 486 raketových systémov HIMARS, ktoré sa ukázali ako účinné v ukrajinskom konflikte. Do roku 2030 plánuje Poľsko prevádzkovať približne 1 100 tankov, čo by znamenalo, že takáto tanková flotila by bola väčšia ako flotila Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska dohromady.

Napriek týmto ambíciám však vojna na Ukrajine odhalila viaceré slabiny poľskej armády. Medzi najväčšie problémy patrí nedostatok dronov a prostriedkov na ich ničenie, neefektívna logistika, spomaľujúci sa nábor a komplikované rozhodovacie procesy.

Podľa bezpečnostného experta Roberta Czuldu z Univerzity v Lodži sa závery z ukrajinskej vojny implementujú veľmi pomaly a často sa sústreďujú skôr na nákup viditeľnej techniky než na systémové reformy.

Poľsko má len jeden protidronový systém SKYctrl, ktorý často zlyháva, čo ohrozuje aj ochranu leteckých základní a flotily F-16 a F-35. Ruské drony opakovane narušujú poľské vzdušné priestory bez toho, aby boli zostrelené.

Nábor nových vojakov sa spomalil, pričom v roku 2023 sa do armády prihlásilo 16-tisíc nováčikov a do polovice roku 2024 len 10-tisíc.

Vojna na Ukrajine zdôraznila potrebu efektívneho systému náhrady vojakov na fronte, ktorý Poľsko zatiaľ nemá. Ďalšie slabiny zahŕňajú nedostatok kybernetických a vesmírnych spravodajských kapacít, nedostatok domácej výroby delostreleckej munície, slabý civilný obranný systém a logistiku.

Analytici upozorňujú, že poľská vojenská doktrína sa líši od ukrajinskej a kladie dôraz na interoperabilitu s NATO a vzdušnú prevahu. Napriek snahám o zlepšenie Poľsko čelí pomalému napredovaniu v implementácii potrebných reforiem, čo môže ohroziť efektívnosť armády v prípade rozsiahlejšieho konfliktu s Ruskom. (SITA, Kyiv Independent)

Uviedol to splnomocnenec prezidenta Ukrajiny Zelenského pre sankčnú politiku Vladyslav Vlasjuk. 

Zistenia ukazujú, že ruské zbrane obsahujú západné technológie aj po rokoch sankcií. Podľa Vlasjuka obsahovala podobná raketa, ktorú skúmali ukrajinskí experti, 35 komponentov vyrobených v USA a jednotlivé súčiastky z Japonska, Veľkej Británie a Švajčiarska.

Išlo napríklad o komponenty z produkcie amerických firiem Texas Instruments, Analog Devices a Altera, britskej College Electronics Ltd., japonskej Fujitsu a švajčiarskej Traco Power. Päť súčiastok vyrobili v Bielorusku a 57 v Rusku.

Vlasjuk však uznal, že „v porovnaní s raketami z predchádzajúcich rokov je teraz menej komponentov z Európy a USA a viac z Ruska a Bieloruska.“

Západ síce zakázal vývoz viacerých položiek s dvojakým použitím, ale Moskva ich získava prostredníctvom pašeráckych sietí a obchádzania sankcií.

Vlasjuk sa už skôr vyjadril, že väčšina zahraničných súčiastok nachádzajúcich sa v ruských zbraniach používaných na bojisku na Ukrajine pochádza z Číny. (SITA, Kyiv Independent)