Čierna Hora uzavrela spornú dohodu so srbskou pravoslávnou cirkvou

Čierna Hora podpísala kontroverznú dohodu so srbskou pravoslávnou cirkvou, čo môže odštartovať ďalšiu politickú krízu. Dohoda zahŕňa viaceré body, vrátane stovky nehnuteľností, ako sú kostoly a kláštory, ktoré cirkev vlastní.

"Pokračujeme ďalej, pričom sa zameriavame na lepšiu životnú úroveň občanov," napísal na Twitteri čiernohorský premiér Dritan Abazovič.

Čierna Hora už podpísala podobné dohody s inými náboženskými spoločenstvami vrátane katolíckej cirkvi a židovskej a moslimskej komunity.

Abazovič vyjadril nádej, že nová dohoda urovná vzťahy medzi rozdelenými skupinami v krajine, najmä medzi prosrbskými a prozápadnými stranami.

Čiernohorský prezident Milo Djukanovič je dlhodobo ostrým odporcom srbskej pravoslávnej cirkvi a je obviňovaný z toho, že chce znárodniť jej majetok.

"Dnes podpísaná dohoda je v rozpore s ústavou Čiernej Hory a bude pozastavená okamžite po zvolení novej vlády," oznámila v stredu Strana demokratov Čiernej hory, ktorá podporuje prezidenta.

Špekuluje sa o tom, či Djukanovičovi prívrženci, ktorí sú v súčasnosti v opozícii, využijú dohodu na destabilizáciu vládnucej garnitúry a presadia predčasné voľby. Náboženské otázky sú v Čiernej Hore stálym ohniskom napätia, pričom náboženské spory viedli aj k pádom vlády.

Čierna Hora sa v roku 2006 osamostatnila od Srbska, ale tretina z jej 620-tisíc obyvateľov sa považuje za Srbov, pričom mnohí odmietajú, že by Čiernohorci mali byť samostatným národom.

Djukanovič, architekt nezávislosti Čiernej Hory, sa usiloval obmedziť vplyv srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore a upevniť samostatnú národnú identitu. Srbská pravoslávna cirkev je v Čiernej Hore dominantná, ale jej odporcovia ju obviňujú, že slúži záujmom susedného Srbska, hodnotí AFP. (TASR)