Líder talianskych demokratov varoval pred zasahovaním Ruska do volieb

Ďalších najmenej 1326 utrpelo zranenia, informuje podľa Human Rights Activists agentúra AP.

Skupina uvádza, že v prípade 239 zabitých Iráncov išlo o civilistov a 126 obetí tvoril personál bezpečnostných zložiek.

Human Rights Activists poskytovala podrobné informácie o počte obetí už počas protestov, ktoré nasledovali po smrti Kurdky Mahsy Amíníovej v roku 2022. Údaje pritom čerpá z oficiálnych zdrojov i z informačnej siete, ktorú si v krajine vybudovala.

Iránske úrady počas konfliktu pravidelne neinformujú o počte úmrtí. Podľa oficiálnych pondelňajších informácií však pri útokoch zahynulo najmenej 224 ľudí. (TASR)

Ide o najnovší objekt, ktorý vláda získala v rámci rozsiahleho zoštátnenia, informuje  agentúra AFP.

Od februára 2022, keď Moskva začala vojnu na Ukrajine, ruské súdy zmenili vlastníctvo desiatok súkromných podnikov. Kritici to označujú za snahu Kremľa posilniť kontrolu nad ekonomikou.

Prokuratúra pri zdôvodňovaní konfiškácie majetkov uvádzala mnoho právnych argumentov, napríklad obvinila firmy z korupcie či nezákonnej privatizácie po páde Sovietskeho zväzu v 90. rokoch minulého storočia, píše AFP.

Arbitrážny súd Moskovskej oblasti na pojednávaní súhlasil s prokuratúrou, podľa ktorej boli majiteľmi letiska Domodedovo cudzinci bez nároku na spravovanie majetku. Miliardárov Dmitrija Kamenščika a Valerija Kogana prokurátori obvinili z „prevedenia ziskov“ strategicky významného podniku do zahraničia, informovala tlačová agentúra Interfax.

Letisko Domodedovo je štvrtým najrušnejším letisko v Rusku: vlani cezeň prešlo viac ako 15 miliónov cestujúcich do destinácií v Rusku, tiež v Strednej Ázii a na Blízkom východe.

Rusko od roku 2022 skonfiškovalo súkromný majetok v hodnote niekoľkých miliárd dolárov vrátane firiem zo Západu, ako napríklad francúzskej spoločnosti Danone či nemeckej firmy Uniper.

Putin opakovane vyhlásil, že návrat západných firiem do Ruska je „vítaný“. Kritici však tvrdia, že zabavovanie majetku vytvorilo nepriateľské podnikateľské prostredie, ktoré znemožňuje dlhodobé investície, píše AFP. (TASR)

Krajina oznámila ďalší balík sankcií voči fyzickým a právnickým osobám v Rusku a zahraničí. Reštrikcie za obchádzanie protiruských sankcií boli uvalené okrem iných aj na dcéru prvého ruského prezidenta Borisa Jeľcina Tatianu Jumaševovú, jej manžela Valentina Jumaševa, ako aj na bývalú manželku Putina Ľudmila Očeretnú.

Informoval o tom spravodajský web CTV News.

Na kanadskom zozname sankcionovaných je aj dirigent Veľké divadla v Moskve Valerij Gergijev a bývalá hlavná trénerka ruského národného tímu v rytmickej gymnastike Irina Vinerová. Medzi športovkyňami, ktoré trénovala, bola aj Alina Kabajevová - podľa mnohých médií údajná Putinova životná partnerka a matka jeho dvoch mladších detí.

V zozname figuruje aj meno bývalého šéfa štátnej korporácie Rosnano a člena niekdajšej proreformnej vlády Anatolija Čubajsa. Kanada sa tak stala prvou krajinou zoskupenia G7, ktorá Čubajsa zaradila na zoznam sankcionovaných. Ukrajina tak urobila v roku 2023).

Krátko po tom, ako Rusko vo februári 2022 rozpútalo vojnu proti Ukrajine, Čubajs z Ruska odcestoval. Novinári ho vystopovali v Turecku, Taliansku, Británii aj v Pobaltí, či Izraeli, kde na Fakulte sociálnych vied Telavivskej univerzity založil Centrum pre ruské štúdie.

Sankcie Kanady sa týkajú aj viac ako 200 plavidiel tzv. tieňovej flotily, ktoré Rusko používa, aby sa vyhlo sankciám a malo aj naďalej príjmy z predaja svojej ropy. (TASR)

Informovala o tom ukrajinská záchranná služba.

Počet obetí utorkového raketového a dronového útoku na Kyjev sa tak zvýšil na 21 vrátane 16 na tomto mieste zásahu. Zranených bolo 134 ľudí.

Informovali o tom agentúra AFP a britská stanica BBC.

Úrady medzičasom potvrdili, že medzi obeťami je aj 31-ročný syn manželského páru, ktorý celý deň pred domom čakal na správy o jeho osude. Fotografia týchto zúfalých rodičov či videozáznam spred domu zničeného raketou sa objavili vo viacerých médiách.

Zelenskyj označil útok na Kyjev za „jeden z najhorších“, aké zažilo počas tri roky trvajúcej vojny. Zelenskyj spresnil, že do útokov bolo v noci na utorok vyslaných 440 dronov a 32 rakiet. Aj preto apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby pred touto realitou „nezatváralo oči“.

Ruské ministerstvo obrany opäť uviedlo, že vykonalo presné útoky na „vojensko-priemyselné zariadenia v Kyjevskej oblasti,“ pričom zasiahlo vytýčené ciele.

AFP pripomenula, že Rusko napriek snahe Spojených štátov o sprostredkovanie prímeria vo vojne, ktorú rozpútalo na Ukrajine, v poslednom čase zintenzívnilo svoje útoky.

Vzdušným útokom čelila Ukrajina aj v noci na stredu: výbuchy a následné požiare hlásia napr. zo Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti. Poškodené boli bytové i rodinné domy, sklady a autá.

Rozhovory o prímerí sa zastavili. Moskva pred tým odmietla „bezpodmienečné“ prímerie požadované Kyjevom a jeho európskymi spojencami, zatiaľ čo Ukrajina odmietla ruské požiadavky s tým, že ide o „ultimáta“.

Píšu to agentúry s tým, že najmenej jeden cieľ úderu bol v Teheráne. Izraelská armáda tiež oznámila zničenie niekoľkých iránskych bezpilotných prostriedkov.

Izraelská armáda ráno uviedla, že v noci zasiahla továreň na výrobu zariadení na obohacovanie uránu v Teheráne. Oznámila tiež, že letectvo udrelo na továrne, ktoré vyrábajú materiály a súčiastky pre rakety zem-zem, ktoré Irán používa pre ostreľovanie Izraela, a rakety zem-vzduch, ktoré využíva jeho protivzdušná obrana. Do úderov sa zapojilo asi 50 bojových lietadiel.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Zadržaného cudzinca iránske médiá nijako nemenovali, ani nezverejnili jeho národnosť. Ako však uviedli, údajne sa v krajine zdržiaval nelegálne a jadrovú elektráreň Búšehr natáčal pre potreby izraelskej tajnej služby Mosad.

Situácia na Blízkom východe začala eskalovať po tom, čo Izrael zaútočil v noci na piatok 13. júna na Irán, ktorý údery opätuje.

Izrael zdôvodnil svoje bezprecedentné útoky na Irán tým, že chce zabrániť Teheránu získať jadrové zbrane. Irán tento úmysel trvalo popiera. (TASR)

Uviedlo, že riešenie konfliktu ohľadom jadrového programu Teheránu možno dosiahnuť len prostredníctvom diplomacie, píše agentúra Reuters.

„Pokračujúce intenzívne útoky Izraela na iránske jadrové zariadenia sú z hľadiska medzinárodného práva nelegálne a vytvárajú neprijateľnú hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť. Posúvajú svet bližšie ku jadrovej katastrofe,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram.

Podľa ruského rezortu diplomacie všeobecné odsúdenie izraelských akcií ukazuje, že Izrael našiel podporu len „u tých štátov, ktoré sú vlastne spoluúčastníkmi a konajú z oportunistických dôvodov“.

Ministerstvo naopak upozornilo na „jasné vyhlásenia Iránu o jeho nemennom záväzku dodržiavať povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) a o jeho pripravenosti obnoviť kontakty so Spojenými štátmi s cieľom vypracovať možné riešenia situácie“.

„Moskva tento postoj podporuje a je pevne presvedčená, že riešenie, o ktoré sa usiluje, možno spoľahlivo dosiahnuť len prostredníctvom diplomacie a rokovaní,“ uviedlo ministerstvo a dodalo, že čoskoro očakáva podrobnú správu od Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) „s objektívnym a neskresleným hodnotením škôd na iránskych jadrových zariadeniach“.

Kremeľ v pondelok vyhlásil, že je Rusko pripravené chopiť sa pozície sprostredkovateľa v konflikte medzi Izraelom a Iránom. Rusko sa podujalo taktiež uskladniť iránsky urán na svojom území. (TASR)