V Iraku sa odohral ďalší útok na policajtov, vinia zaň Islamský štát

Dotknúť sa tiež desiatich osôb či orgánov pôsobiacich v oblasti energetiky a lodnej dopravy, informuje agentúra AFP.

Bezpečnostní analytici uvádzajú, že flotilu starnúcich plavidiel v zlom technickom stave a s problémovým poistením využíva Moskva na obchádzanie medzinárodných sankcií, ktoré jej zakazujú predaj ropy. Od začiatku vojny na Ukrajine Európska únia a Spojené kráľovstvo uvalili sankcie už na stovky plavidiel.

Británia plánuje zmraziť aktíva spoločností Orion Star Group a Rosneft Marine, ktoré sú údajne významné pre ruský energetický sektor a oddelenie hlbokomorského výskumu ruského ministerstva obrany.

„Ruské hospodárstvo sa spomaľuje a Kremeľ je nútený prijať čoraz bolestivejšie kompromisy, aby podporil svoje vojnové úsilie,“ uviedla kancelária premiéra Keira Starmera vo vyhlásení.

Podľa úradu sankcie za posledné tri roky „pripravili Rusko o najmenej 450 miliárd dolárov“, čo na základe odhadov zodpovedá približne dvom rokom financovania invázie, píše AFP.

Britský premiér Keir Starmer počas summitu G7. (zdroj: TASR/AP)

Británia od začiatku vojny na Ukrajine uvalila sankcie na viac ako 2300 osôb, subjektov a lodí. Starmer ozrejmil, že má záujem doladiť nové sankcie s ostatnými partnermi zo skupiny G7.

„Mali by sme využiť túto chvíľu na zvýšenie hospodárskeho tlaku a ukázať prezidentovi Putinovi, že je v jeho a ruskom záujme, aby preukázal, že to s mierom myslí vážne,“ vyhlásil premiér.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým vyjadril nádej, že na tohtotýždňovom summite G7 bude tlačiť na amerického partnera Donalda Trumpa, aby sprísnil sankcie voči Rusku. Šéf Bieleho domu však z rokovaní odišiel predčasne.

Kancelária britského premiéra uviedla, že Západ vytvára „značné problémy“ pre ruské štátne podniky na základe „nových informácií“. Ide napríklad o nedostatok voľných finančných prostriedkov, oneskorenie veľkých projektov a rastúci dlh v dôsledku vysokých úrokových sadzieb. (TASR)

V bezpečí je aj posádka, oznámilo podľa serveru Balkan Insight chorvátske ministerstvo mora, dopravy a infraštruktúry.

Linkový katamarán Melita sa dostal do tiesne v pondelok okolo 22.00 h. Bolo to niekoľko minút pred vplávaním do zadarského prístavu. Do trupu vnikala voda, čo si vyžiadalo okamžitú reakciu trajektu Jadran, ktorý prevádzkuje štátna lodná spoločnosť Jadralinija, a člna zadarskej prístavnej správy.

Podľa kapitána bolo v tom čase na palube katamaránu 38 cestujúcich a päť členov posádky. Na nafukovacom člne ich odtiahlo plavidlo prístavnej správy k trajektu Jadran, ktorý ich následne doviezol do neďalekého prístavu Gaženica.

Na videu zverejnenom na sociálnych sieťach je podľa serveru zadarski.hr vidieť, ako cestujúci, ktorí sa už dostali do bezpečia, tlieskajú záchranárom na palube záchranného člna.

"Všetci sú v bezpečí. Nedošlo k žiadnym obetiam. Niektorí sú už doma, iní sú v nemocnici a podstupujú vyšetrenie. Do trupu lode narazila vlna a spôsobila jeho prasknutie, "povedal prefekt Zadarskej župy Josip Bilaver.

"Na palube boli deti a starší ľudia, niektorí sú stále v šoku. Kapitán opustil loď ako posledný," dodal.

Ministerstvo uviedlo, že príčiny nehody sa ešte len vyšetrujú. Podľa niektorých správ bola loď poškodená po zásahu blesku, ktorý vytvoril v trupe dieru, do ktorej začala vnikať voda.

Katamarán, ktorý mieril do Zadaru z ostrova Dugi otok, sa podarilo udržať na hladine a odtiahnuť do prístavu. Loď uvezie až 180 cestujúcich, v pondelok večer však bola napriek začiatku turistickej sezóny poloprázdna.

EK o tom informovala vo svojom vyhlásení. Johanssonová bude vo svojej funkcii priamo podriadená eurokomisárovi pre vnútorné záležitosti Magnusovi Brunnerovi.

"Toto vymenovanie podčiarkuje neochvejný záväzok komisie podporovať Ukrajinu a jej obyvateľov," uviedla únijná exekutíva.

Európska komisia navrhla začiatkom júna ďalšie predĺženie dočasnej ochrany Ukrajincov v Európskej únii. Mechanizmus by mal pokračovať do 4. marca 2027. Únijná exekutíva sa ale zároveň zaoberá tým, čo by mohlo nasledovať, keď sa vojna na Ukrajine skončí, a ako by mal vyzerať proces návratu Ukrajincov do vlasti.

V tejto súvislosti zverejnila niekoľko odporúčaní pre členské štáty a oznámila, že na podporu krajín vymenuje práve aj osobitného vyslanca pre Ukrajincov v EÚ.

Jeho úlohou bude zlepšiť koordináciu, zastupovať záujmy Ukrajincov a zavádzať praktické podporné nástroje, vrátane rozvoja informačných centier pre ukrajinských utečencov, vyhlásil vtedy eurokomisár Brunner. Teraz komisia dodala, že bude Johanssonová spolupracovať aj s medzinárodnými organizáciami, ktoré môžu poskytovať informačné služby a poradenstvo v súvislosti s návratmi Ukrajincov domov a tiež s ukrajinskými úradmi.

Bývalá švédska ministerka Johanssonová bola eurokomisárkou pre vnútorné záležitosti v rokoch 2019 až 2024. Ukrajinu viackrát navštívila, vrátane utečeneckého tábora na hranici s Rumunskom, a v septembri minulého roka jej bol udelený ukrajinský rad za zásluhy. (ČTK)

Rozhodnutie odôvodnil „vážnosťou súčasnej situácie“ v čase vyostrujúceho sa konfliktu medzi Iránom a Izraelom. Informovala o tom agentúra AFP.

„Toto uzavretie bude dočasné. Dôjde k stiahnutiu do inej krajiny, kde máme veľvyslanectvo. A hneď, ako to bude možné, sa veľvyslanectvo v Teheráne znovu otvorí,“ povedal Rangel novinárom v Lisabone.

Z Iránu podľa neho v utorok evakuovali siedmich portugalských občanov. Ešte v nedeľu sa do vlasti vrátili ďalší piati, uviedlo pre AFP portugalské ministerstvo zahraničných vecí.

Rangel doplnil, že vláda rieši 130 žiadostí od občanov, ktorí chcú odísť z Izraela. Ide prevažne o ľudí prechádzajúcich cez túto krajinu, turistov alebo pracovníkov. V Izraeli sa nachádza aj niekoľko tisíc Portugalčanov, ktorí si podľa ministra „nateraz“ neželajú odísť. (TASR)

To Ukrajincom umožní volať, posielať SMS správy a využívať svoje mobilné dáta z ukrajinských telefónnych čísel v 27 krajinách EÚ bez dodatočných nákladov. Rovnaké výhody budú mať aj občania EÚ na Ukrajine, informuje spravodajca TASR.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v správe pre médiá uviedla, že exekutíva EÚ si praje, aby ukrajinskí občania zostali v spojení so svojimi blízkymi na území celej Únie, ako aj vo svojej domovskej krajine.

„Preto navrhujeme, aby sa Ukrajina pripojila k našej roamingovej rodine,“ vyhlásila šéfka Európskej komisie.

Komisia spresnila, že roaming je prvou oblasťou, kde by EÚ rozšírila svoje pravidlá vnútorného trhu na Ukrajinu.

V praxi to znamená, že cestujúci z Ukrajiny, ktorí navštívia EÚ, a cestujúci z EÚ, ktorí navštívia Ukrajinu, nebudú platiť žiadne ďalšie poplatky za roaming. Používanie všetkých mobilných služieb vrátane hovorov, SMS správ a dát bude spoplatnené domácimi sadzbami.

Dohoda takisto zabezpečuje, že spotrebitelia majú nárok na rovnakú kvalitu a rýchlosť mobilnej siete ako doma a že prístup k tiesňovým službám je bezplatný.

Okrem toho sa súčasná dočasná dohoda medzi telekomunikačnými operátormi z EÚ a Ukrajiny predĺži do 31. decembra 2025. To zabezpečí, že Európania a Ukrajinci budú môcť naďalej využívať výhody spoločnej oblasti roamingu, kým sa Ukrajina skutočne nepripojí k oblasti roamingu EÚ.

Komisia svoj utorňajší návrh zaslala na schválenie členským štátom (Rada EÚ). Návrh eurokomisie, ktorý bol prijatý v utorok, nadväzuje na záujem Ukrajiny pripojiť sa k roamingovej oblasti EÚ vyjadrený v júni 2022. (TASR)

Na Letisko M. R. Štefánika ich v utorok podvečer privezie vládny špeciál, ktorý odletel z cyperskej Larnaky. Ide o 18 Slovákov, 13 Maďarov, ôsmich Rakúšanov a troch Čechov. Informoval o tom komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

„Druhý evakuačný let privezie na Slovensko druhú časť našich občanov, ale aj občanov z partnerských krajín, ktoré nás požiadali o pomoc. Desiatky slovenských aj zahraničných občanov sme najprv prepravili z jordánskych miest Akaba a Ammán na Cyprus, ktorý sa v tejto náročnej krízovej situácii stal kľúčovým a bezpečným evakuačným centrom,“ skonštatoval šéf rezortu diplomacie Juraj Blanár (Smer).

Prvým vládnym špeciálom evakuovalo Slovensko v pondelok 73 občanov vrátane 30 Slovákov. Týmto letom Slovensko pomohlo priviezť do Európy aj 15 Poliakov, 14 Čechov, deviatich Rakúšanov, dvoch Slovincov a po jednom občanovi Estónska, Španielska a Malajzie.

Vládny špeciál zároveň zabezpečil na prvej ceste z Bratislavy do jordánskeho Ammánu návrat 35 občanov Jordánska a ôsmich občanov Rakúska.

Pri evakuácii z Blízkeho východu ostávajú podľa rezortu diplomacie kľúčovou súčasťou krízoví a konzulárni pracovníci ministerstva zahraničných vecí doma i na veľvyslanectvách v zahraničí spolu s Medzinárodným operačným krízovým centrom rezortu diplomacie. To je nepretržite k dispozícii 24 hodín denne sedem dní v týždni vo všetkých časových pásmach po celom svete na telefónnych číslach +421 2 5978 5978 alebo +421 906 075 978.

Poskytuje informácie prvého kontaktu o aktuálnych cestovných obmedzeniach či podmienkach cestovania do zahraničia a o kontaktoch na najbližší zastupiteľský úrad. V prípade potreby odporučí, ako postupovať pri strate cestovného dokladu, dopravnej nehode alebo inej nepredvídanej udalosti počas pobytu v zahraničí. (TASR)

„Prezident Vladimir Putin povedal, že Rusko je pripravené poskytnúť sprostredkovateľské služby, pokiaľ to bude potrebné,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„V súčasnosti však vidíme neochotu, prinajmenšom zo strany Izraela, uchýliť sa k akýmkoľvek sprostredkovateľským službám alebo sa vydať na pokojnú cestu k urovnaniu.“

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu uviedol, že Rusko nemôže zastávať rolu sprostredkovateľa vzhľadom na vojnu, ktorú vedie Ukrajine, píše AFP. (TASR)