Slovenská informačná služba zaznamenala podporu ruského obranného priemyslu

Na Slovensko poslala aj list v piatok 13. júna. K obsahu listu sa bližšie nevyjadrila.

„Vo všeobecnosti pripomíname, že právo EÚ má prednosť pred vnútroštátnym právom, vrátane ústavných ustanovení," dopĺňa v stanovisku.

Ide podľa neho o agendu, ktorá je 35 rokov súčasťou programu a identity kresťanských demokratov.

„Pri našom pôvodnom návrhu aj teraz presadzujeme program KDH, na ktorý sme dostali mandát od voličov,“ zdôraznil v diskusii Horecký k novele ústavy. Je mu ľúto, že prevláda otázka, s kým menia ústavu, ako to, čo menia.

„KDH verí a je presvedčené, že pre dobro Slovenska presadzuje z opozície maximum,“ skonštatoval s tým, že KDH je dôslednou a konštruktívnou opozíciou a je alternatívou súčasnej koalície, no nenechá si odcudziť agendu kresťanskej demokracie. Pripomenul, že predložili aj svoj návrh ústavy, za ktorý hlasovala iba jedna z opozičných strán.

„Nech by sme si do ústavy napísali hocičo, Slovenská republika nemá kompetenciu meniť princípy medzinárodného práva, ktoré budú vždy nadradené,“ povedal Horecký. Dodal, že všetky medzinárodné zmluvy a dohovory, ku ktorým SR pristúpila, boli prijaté Slovenskou republikou, čo je prejav zvrchovanosti a vôle v súlade s ústavou.

Horecký nespochybňuje napríklad užitočnosť a autoritu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ale je podľa neho faktom, že už preukázateľne rozhodoval mimo rámca svojich kompetencií. Kompetencie týkajúce sa problematiky výchovy a rodičovstva, ako aj ochrany života a jeho dôstojnosti chce KDH nechať v rukách občanov Slovenska.

Podľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý v pléne predložil Horecký, by sa zakázala dohoda o porodení dieťaťa pre iného, čiže by sa zakázalo surogátne materstvo ako forma komercializácie ľudskej reprodukcie. Do ústavy má tiež pribudnúť ustanovenie, že matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž. Ústava má tiež po novom hovoriť, že SR uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženu.

Z definitívneho znenia novely ústavy sa má vypustiť veta, že rodičia majú právo rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese poskytovanom školami a školskými zariadeniami, ak je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu. Formulácia „nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu“ je podľa neho neurčitá a môže spôsobovať výkladové nejasnosti.

„Žiadna škola nevzdeláva rýdzo podľa štátneho vzdelávacieho programu,“ upozornil s tým, že keby tu bola takáto nadbytočná formulácia, znamenalo by to, že rodičia môžu de facto kontrolovať vzdelávanie detí na každom predmete.

Horecký predložil aj ďalší pozmeňujúci návrh, podľa ktorého má vzdelávanie zamerané na ochranu zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania tvoriť súčasť všeobecného vzdelávania detí „v podobe primeranej ich veku“. Návrhom chce presadiť to, že predmety ako biológia, prvouka, etická výchova či občianska náuka nepodliehajú požiadavke predchádzajúceho súhlasu zákonného zástupcu. Ide o predmety poskytujúce informácie o ľudskom tele, zdraví, hygienických návykoch a ochrane pred násilím a zneužívaním.

Poslanec tiež doplnil, že ak prejdú tieto pozmeňujúce návrhy a neobjavia sa počas rokovania ďalšie návrhy, ktoré by podstatne zasahovali do navrhovanej novely, desať poslancov za KDH je pripravených zahlasovať za novelu ako celok. Vysvetlil totiž, že v takom prípade sa bude výsledná novela „veľmi podobať“ na pôvodný návrh novely od KDH.

Mária Kolíková (SaS) v reakcii na Horeckého uviedla, že spolupráca so Smerom-SD a koalíciou je popretím všetkého, za čo spoločne v opozícii bojovali na námestiach. Tina Gažovičová (PS) nespochybňuje Horeckého úprimné úmysly, no myslí si, že väčšina ľudí, ktorí za novelu ústavy zahlasujú, to vníma ako čisto politický kalkul. (TASR)

Ursula von der Leyenová vyjadrila solidaritu s Kanadou, ktorá bojuje s ničivými lesnými požiarmi. Pripomenula, že svet dnes čelí vojnám, „o ktorých sme si mysleli, že patria do histórie“, a že ho čoraz viac formuje globálna konkurencia. Preto je samit v Kanade podľa nej definovaný „geoekonomikou“ a geopolitikou súčasne.

Prvou z priorít je podľa Leyenovej potreba riešiť neistotu spojenú s nestálosťou globálnej ekonomiky.

Ako druhú prioritu označila ekonomická bezpečnosť, lebo všetky krajiny G7 čelia agresívnym obchodným praktikám netrhových ekonomík, od nadmernej priemyselnej kapacity až po využívanie ekonomických závislostí ako zbrane. Tu krajiny G7 tiež musia reagovať spoločne a ukončiť éru „globalizmu bez mantinelov“. Znamená to diverzifikovať a posilniť dodávateľské reťazce v oblasti surovín, spoločne čeliť netrhovým politikám a praktikám a riešiť deformácie v kľúčových sektoroch, ako je oceľ či farmaceutické výrobky.

Za tretí dôležitý bod šéfka EK označila prechod od „geoekonomiky“ ku geopolitike, kde dominuje vojna na Ukrajine. Uviedla, že treba vyvinúť väčší tlak na Rusko, aby súhlasilo s prímerím, rokovaniami a ukončením vojny a ako účinný tlak vníma sankcie. Skonštatovala, že v dôsledku súhrnných sankcií G7 a EÚ klesli ruské príjmy z ropy a plynu od začiatku vojny takmer o 80 %.

„EÚ a jej členské štáty doteraz pre Ukrajinu zmobilizovali takmer 150 miliárd eur. Ako skupina G7 musíme naplánovať väčšiu podporu na rok 2026 a aj neskôr,“ vysvetlila Leyenová.

Štvrtou prioritou samitu z pohľadu EÚ budú podľa nej diskusie o Blízkom východe a vyhrotená situácia po izraelských útokoch na Irán. (TASR)

Rezort diplomacie o tom informuje na sociálnej sieti.

Logistický proces organizuje ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v spolupráci s ministerstvom obrany a ministerstvom vnútra. „Prvý let by mal na bratislavské letisko doraziť už dnes vo večerných hodinách,“ potvrdilo ministerstvo zahraničných vecí.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) informoval, že jeden z dvoch evakuačných letov priletí v pondelok z Ammánu okolo 18:00 na bratislavské letisko. Na palube má byť 91 ľudí. V utorok v približne rovnakom počte priletí lietadlo z Cypru.

„Keďže konflikt medzi Iránom a Izraelom je pomerne intenzívny, využili sme naše štátne lietadlá. Letka ministerstva vnútra spolu s lietadlami ministerstva obrany vykonávajú v týchto hodinách evakuačný let,“ spresnil Šutaj Eštok.

Rezort diplomacie v nedeľu potvrdil, že je v kontakte so všetkými občanmi Slovenska na Blízkom východe, zaevidovanými v dobrovoľnej registrácii ministerstva a usmerňuje ich k ďalšiemu postupu. Upozornil, že bezpečnostná situácia v regióne sa rýchlo mení a prioritou je preň zabezpečiť ochranu zdravia a životov občanov Slovenska, na čom aktívne pracuje. (TASR)

Ferenčák v pondelok nepovedal, ako bude v utorok o zmenách v ústave hlasovať a vraví, že ešte musí rokovať s politikmi koalície aj opozície. 

Karas na otázky k novele ústavy nechcel odpovedať.

Návrh novely má protieurópsku pečať, vyhlásila Kolíková.