Gruzínsko bude "odhodlane" pracovať, aby získalo kandidátsky štatút EÚ

V prípade ich vyhostenia by sa tak ruská diplomatická misia v krajine zmenšila o viac než polovicu.

Bulharsko, ktoré je členskou krajinou Európskej únie i organizácie NATO, v utorok oznámilo, že vyhostí 70 diplomatov a technických zamestnancov ruského veľvyslanectva v Sofii. Petkov v tejto súvislosti povedal, že príslušné bulharské inštitúcie týchto ruských občanov identifikovali ako ľudí, ktorí pracovali proti záujmom Bulharska.

Ruská ambasáda zaslala vo štvrtok Sofii diplomatickú nótu, v ktorej ju požiadala, aby rozhodnutie o vyhostení diplomatov do piatkového poludnia stiahla. Ak sa tak nestane, ambasáda požiada Moskvu, aby zvážila úplne ukončenie fyzickej prítomnosti ruskej diplomatickej misie v Bulharsku, uvádza Reuters, ktorá do nóty nahliadol.

Bulharský premiér Petkov v reakcii na nótu naliehal na Rusko, aby ponechalo otvorené diplomatické kanály medzi Moskvou a Sofiou aj napriek avizovanému vyhosteniu ruských diplomatov. Poukázal pri tom na to, že aj po vyhostení ostane v Bulharsku až 43 ruských diplomatov, zatiaľ čo v Moskve je len 12 bulharských diplomatov.

"Veríme v potrebu dialógu, pre ktorý sú kľúčové diplomatické kanály... Z tohto dôvodu žiadame Veľvyslanectvo Ruskej federácie, aby stiahlo nótu, ktorú dnes predložilo. V záujme minulosti aj budúcnosti musíme byť schopní robiť so vzájomným rešpektom kroky vpred," povedal Petkov. (TASR)

Na nórskom polostrove Banak v stredu namerali 32,5 stupňa Celzia, čo je údajne historicky najvyššia teplota zaznamenaná v Európe za polárnym kruhom a výrazne vyššia ako júnový priemer 13 stupňov. V Poľsku sa v pondelok teploty pohybovali okolo 35 stupňov a v niektorých oblastiach na východe Nemecka dosiahli 37 stupňov.

Júnové teplotné rekordy padli aj v Slovinsku a Chorvátsku, zatiaľ čo v Bosne a Hercegovine namerali o 0,2 stupňa menej ako je júnový rekord 41 stupňov Celzia. Extrémne horúčavy zasiahli aj sever Afriky, keď Tunisko v pondelok vyrovnalo svoj júnový rekord 48,7 stupňa Celzia. (BBC)

Rokovať majú s predstaviteľmi českej vlády aj oboma komorami parlamentu. Cieľom stretnutí, ktoré sa počas dňa uskutočnia, je nastaviť spoluprácu medzi predsedajúcou krajinou a Európskou komisiou. Predstavitelia budú rokovať o prioritách, ktoré si Česko stanovilo, ale aj o legislatívnom harmonograme nasledujúcich šiestich mesiacov.

Okrem politických stretnutí sa lídri zúčastnia aj na festivale Smetanova Litomyšl. Pred koncertom prehovorí premiér Petr Fiala a predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.

V poradí druhé predsedníctvo Česka v Rade EÚ nesie heslo "Európa ako úloha", ktoré je inšpirované prejavom Václava Havla z roku 1996. V nadväznosti na priority Francúzska sa chce Praha počas nasledujúcich šiestich mesiacov sústrediť na zvládnutie utečeneckej krízy a povojnovú obnovu Ukrajiny, energetickú bezpečnosť, posilňovanie obranných kapacít, strategickú odolnosť ekonomiky a odolnosť demokratických inštitúcií.

Aby bola v predsedaní zaručená kontinuita, trojice štátov si vopred dohadujú spoločné oblasti, na ktoré sa chcú sústrediť. Česko tvorí takzvané predsednícke trio s Francúzskom a Švédskom. Česká republika bude predsedať Európskej únii po 13 rokoch. (TASR)

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko "rozhodol o zavedení dočasného bezvízového režimu pre poľských občanov" na dobu šiestich mesiacov s platnosťou od tohto piatka do 31. decembra, uviedla vo vyhlásení bieloruská pohraničná stráž.

Poliaci budú môcť navštíviť pohraničné oblasti Bieloruska v uvedenom období bez osobitného povolenia, ktoré sa predtým vyžadovalo. Členom pohraničnej stráže musia oznámiť dôvod svojej cesty a takisto miesto, ktoré sa chystajú navštíviť.

Prekvapivé vyhlásenie prišlo v čase, keď Rusko - blízky spojenec Bieloruska - už viac ako štyri mesiace útočí na Ukrajinu.

Minsk zmenu vo vízovom styku s Varšavou ohlásil navyše niekoľko mesiacov po tom, čo krajiny Európskej únie obvinili Lukašenka z rozpútavania migračnej krízy na hraniciach s Poľskom.  Poľsko včera oznámilo, že dokončilo 187 kilometrov dlhý plot na svojich hraniciach s Bieloruskom, ktorý mu má pomôcť zamedziť nelegálnej migrácii. (TASR)

Kerimov, miliardár, ktorý je aktívny v ruskej politike, tajne spravoval spoločnosť Heritage Trust so sídlom v Delaware.

Spoločnosť založená v roku 2017 priniesla peniaze do Spojených štátov prostredníctvom fiktívnych firiem a nadácií založených v Európe, uviedli predstavitelia ministerstva financií USA.

Ministerka financií Janet Yellenová zároveň prisľúbila, že Spojené štáty budú naďalej konať, "aj keď sa ruské elity skrývajú za splnomocnencov a zložité právne opatrenia". USA budú naďalej "aktívne implementovať multilaterálne koordinované sankcie uvalené na tých, ktorí financujú a majú prospech z ruskej vojny proti Ukrajine," uviedla vo vyhlásení.

Tento krok prichádza niekoľko týždňov po tom, čo Fidži odovzdalo Spojeným štátom superjachtu v hodnote 300 miliónov dolárov spojenú s Kerimovom, na ktorého sa od roku 2018 vzťahujú americké sankcie za údajné pranie špinavých peňazí a jeho úlohu v ruskej vláde.

Kerimov sa stal jedným z najbohatších ľudí sveta po rozpade Sovietskeho zväzu. Jeho rodina ovláda významného producenta zlata, spoločnosť Polyus. Priemyselne najvyspelejšie krajiny združené v skupine G7 sa v nedeľu dohodli o zákaze dovozu ruského zlata. (TASR)

Poľské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že neznámi vandali nedávno poškodili poľské náhrobky a pamätníky na niekoľkých miestach predovšetkým na západe Bieloruska, ktorý bol pred druhou svetovou vojnou súčasťou Poľska. Na tomto území je pochovaných množstvo poľských vojakov.

"Ostro odsudzujeme, že miestne úrady vytvárajú atmosféru prijímania takýchto praktík," uviedol vo vyhlásení hovorca poľského rezortu diplomacie Lukasz Jasina.

"Vyzývame bieloruské úrady, aby okamžite skoncovali s aktmi vandalizmu na cintorínoch a odhalili ich páchateľov. Poľsko rozhodne požaduje rešpekt pre hroby a pamiatku týchto zosnulých," dodal.

Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí to doposiaľ bezprostredne nekomentovalo. (TASR)

Z Hongkongu sa stala osobitná správna oblasť na základe dohody, ktorú podpísali Čína a Veľká Británia 19. decembra 1984. Čína sa v nej zaviazala, že ďalších 50 rokov bude rešpektovať autonómiu a slobody v Hongkongu na základe princípu "jedna krajina, dva systémy".

"Teraz je zjavné, že úrady v Hongkongu a Číne viac nepovažujú demokratickú účasť, základné slobody a nezávislé médiá" za súčasť modelu riadenia 'jedna krajina, dva systémy' z roku 1997, uviedol Blinken vo vyhlásení.

"Vyjadrujeme solidaritu s ľuďmi v Hongkongu a posilňujeme ich výzvy na obnovenie sľúbených slobôd," dodal.

Čínsky prezident Si Ťin-pching viedol oslavy pri príležitosti 25. výročia britského odovzdania mesta Číne, pričom kedysi každoročné prodemokratické demonštrácie sú teraz umlčané, pripomína AFP. (TASR)