Kevin Spacey dorazil so svojím právnym tímom na londýnsky súd

Ruská vojna proti Ukrajine sa neskončí niekedy skoro, povedal televízii Fox News viceprezident J. D. Vance.

Minister zahraničia Marco Rubio rovnakej televízii povedal, že pozície Ukrajiny a Ruska sú od seba naďalej veľmi vzdialené a zdôraznil, že prezident Donald Trump sa možno bude musieť rozhodnúť, koľko času ešte chce venovať úsiliu o dosiahnutie mieru.

Podľa Vanca teraz bude na Rusoch a Ukrajincoch, aby sa oboznámili s podmienkami mieru druhej strany. "Bude na nich, aby dospeli k dohode a zastavili tento brutálny, brutálny konflikt," povedal Vance moderátorovi Bretovi Baierovi.

"Nikam to nevedie, Bret. Nesmeruje to k nejakému skorému koncu," poznamenal.

Šéf americkej diplomacie Rubio zasa Fox News povedal, že vo vojne na Ukrajine bude musieť veľmi skoro nastať prelom, inak sa bude musieť prezident Trump rozhodnúť, koľko času ešte má záležitosti venovať.

"Myslím si, že vieme, kde je Ukrajina, a vieme, kde je práve teraz Rusko. Priblížili sa, ale stále sa veľmi rozchádzajú," povedal v relácii Hannity.

Rubio, ktorý po demisii doterajšieho poradcu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza dočasne prevzal aj túto funkciu, dal znovu najavo, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie.

Ruský prezident Vladimir Putin nemôže zabrať celú susednú krajinu a zároveň Ukrajina "nemôže Rusov úplne vytlačiť tam, kde boli v roku 2014", povedal Rubio, ktorý už skôr naznačil, že USA by sa mohli zo snáh o sprostredkovanie konca vojny stiahnuť. (ČTK)

Zranenia utrpelo najmenej 14 ľudí, uviedol gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. Informuje o tom agentúra Reuters.

Podľa Fedorova si štvrtkový dronový útok nevyžiadal obete na životoch. Na platforme Telegram tak spresnil predchádzajúce informácie, ktoré hovorili o jednej obeti, tie sa však napokon nepotvrdili.

Jedného muža, ktorý zostal uviaznutý pod troskami, sa podarilo vyslobodiť živého, dodal Fedorov. Deväť zranených previezli do nemocnice.

Podľa Fedorova uskutočnili ruské sily na mesto Záporožie najmenej desať útokov, ktorých cieľom boli súkromné domy, výškové bytové domy, vzdelávacie inštitúcie a zariadenia infraštruktúry.

Na snímkach kolujúcich na internete bolo vidieť horiacu budovu a záchranné tímy, ktoré sa predierajú troskami či sa šplhajú po stenách poškodených budov po predĺžených rebríkoch. Na jednej fotografii bol zobrazený záchranný tím, ako odnáša zraneného muža do bezpečia, dodáva Reuters. (TASR)

Tamojšie dočasné vládne orgány vyzvali, aby boli jeho páchatelia braní na zodpovednosť, informuje o tom agentúra AFP.

„Nedávne násilie a podnecujúca rétorika zameraná na členov drúzskej komunity v Sýrii je odsúdeniahodná a neprijateľná,“ uviedla hovorkyňa amerického rezortu diplomacie Tammy Bruceová.

Spojené štáty zároveň vo štvrtok potvrdili, že ich predstavitelia sa stretli s vysokopostavenými sýrskymi diplomatmi v utorok na pôde OSN v New Yorku. Americká delegácia podľa Bruceovej pri tejto príležitosti vyzvala dočasné úrady v Sýrii, aby v otázke útokov na drúzsku komunitu v krajine konali.

Sýrska vláda v utorok sľúbila lídrom drúzskej menšiny, že vojakov zodpovedných za útok na juhovýchodnom predmestí Damasku, ku ktorému došlo začiatkom tohto týždňa, postaví pred súd. Sektárske násilie však pokračovalo aj v ďalších dňoch a vyžiadalo si viac než 50 obetí na životoch.

Násilnosti podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) vypukli po tom, čo došlo k „rozšíreniu zvukovej nahrávky pripisovanej drúzskemu občanovi, ktorá obsahovala náboženské urážky“. SOHR uvádza, že útok uskutočnili ozbrojenci napojení na sýrsku vládu, ktorí zaútočili na skupinu drúzskych militantov cestujúcich do mesta Sahnájá asi 15 kilometrov od Damasku.

Do bojov sa v stredu zapojil aj Izrael, ktorý podnikol letecký útok na ozbrojenú skupinu chystajúcu sa zaútočiť na drúzov. Podľa Jeruzalema bol nálet varovaním pre sýrsku vládu, ktorú vyzval, aby zaistila bezpečnosť drúzskej komunity.

Po arabsky hovoriaci drúzovia sú etnicko-náboženskou skupinou, ktorá sa začiatkom 11. storočia oddelila od ismailitskej vetvy šiitského islamu. Za moslimov sa však nepovažujú. Žijú prevažne v Libanone, Izraeli a Sýrii vrátane Izraelom anektovaných Golanských výšin. (TASR)

Stala sa ňou rusky hovoriaca kariérna diplomatka Julie Davisová, informuje agentúra AFP.

Davisová strávila veľkú časť svojej diplomatickej kariéry v bývalom Sovietskom zväze. Po novom bude zastávať post chargé d'affaires v Kyjeve, čo je najvyššia pozícia na veľvyslanectve, kým nebude nominovaný a Senátom USA potvrdený nový veľvyslanec.

Doterajšia ambasádorka USA v Kyjeve, taktiež kariérna diplomatka Bridget Brinková, na svoju funkciu rezignovala minulý mesiac. Ako veľvyslankyňa USA na Ukrajine strávila tri roky a jej služba bola v období ruskej invázie na Ukrajinu.

Do čoraz nepríjemnejšej situácie sa Brinková dostávala po tom, čo dôrazne podporovala Ukrajinu za bývalého prezidenta USA Joea Bidena, a následne sa stala zástupkyňou Trumpa, ktorý sa vo februári tohto roka na stretnutí v Oválnej pracovni Bieleho domu bezprecedentne verejne pohádal s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, pripomína AFP.

K vymenovaniu Davisovej došlo deň po tom, čo Ukrajina a Spojené štáty podpísali dohodu o nerastných surovinách, ktorú Kyjev vníma ako nový spôsob, ako zabezpečiť záväzok USA aj napriek tomu, že Trump nesúhlasí s vojenskou pomocou a presadzuje vojnové urovnanie, ktoré mnohí Ukrajinci považujú za výhodné pre Rusko.

Davisová pôsobí ako veľvyslankyňa USA na Cypre, pričom v tejto pozícii bude pokračovať súbežne so svojou novou službou v Kyjeve. (TASR)