Zomrel český herec Stanislav Fišer

Zdôvodnil to tým, že nechce prispieť k ďalšej eskalácii ruskej vojny na Ukrajine. 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal USA, aby umožnili predaj týchto rakiet európskym krajinám, ktoré by ich následne mohli poslať Ukrajine.

Rakety dlhého doletu Tomahawk by podľa Reuters umožnili Kyjevu zasiahnuť aj ciele hlboko vo vnútri Ruska vrátane Moskvy.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu varoval, že ak by Spojené štáty poskytli Ukrajine tieto rakety na údery hlboko vo vnútri Ruska, viedlo by to k zničeniu vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom.

Trump pred novinármi v Bielom dome nevylúčil dodanie rakiet. „Chcem zistiť, čo s nimi plánujú robiť. Kam ich chcú poslať? Asi by som sa na to mal opýtať. Položil by som pár otázok. Nechcem tú vojnu eskalovať,“ dodal americký prezident.

Kremeľ ani kancelária ukrajinského prezidenta sa k vyjadreniam amerického prezidenta bezprostredne nevyjadrili. (TASR)

Stalo sa tak týždeň po rozsiahlych protestoch a odvolaní predchádzajúcej vlády, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„S múdrosťou som sa rozhodol vymenovať generála Ruphina Fortunata Zafisambu za predsedu vlády,“ vyhlásil prezident v pondelok večer. Nový premiér by mal podľa neho slúžiť ľuďom a mal by to byť „niekto čistý, čestný a kto pracuje rýchlo“.

Agentúra AFP pripomína, že Madagaskar od 25. septembra zažíva vlnu takmer každodenných protivládnych protestov vedenú mladou generáciou. V pondelok bezpečnostné zložky opätovne davy demonštrantov rozháňali slzným plynom a najmenej jednu osobu zranili.

Protesty vyvolal hnev mladej generáciu pre neustále odstávky vody a elektriny po celom ostrove. Časom demonštrácie prerástli do protestov žiadajúcich Rajoelinovu demisiu a nezastavilo ich ani odvolanie celej vlády. Podľa minulotýždňového vyhlásenia Organizácie Spojených národov pri protestoch zahynulo už najmenej 22 ľudí.

Madagaskar je ostrovný štát v Indickom oceáne, ktorý dlhodobo sužuje chudoba. Množstvo obyvateľov z toho viní vládu prezidenta Rajoelina, ktorý bol znovuzvolený do funkcie v roku 2023. (TASR)

Rokovania prebiehali za zatvorenými dverami a prísnych bezpečnostných opatrení, pričom vyjednávači oboch strán komunikovali cez sprostredkovateľov z Egypta a Kataru. Uskutočnili sa len niekoľko týždňov po izraelskom pokuse zabiť hlavného vyjednávača Hamasu v katarskej Dauhe.

Delegácie diskutovali o príprave podmienok na prepustenie izraelských rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy a palestínskych väzňov z izraelských väzníc v rámci 20-bodového mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Trump v pondelok v Bielom dome vyhlásil, že Hamas urobil počas rokovania v Egypte dôležité ústupky. „Myslím si, že postupujeme veľmi dobre a že Hamas súhlasí s vecami, ktoré sú veľmi dôležité,“ skonštatoval. Podľa jeho názoru strany dospejú k dohode.

Podľa palestínskeho zdroja blízkeho vedeniu Hamasu môže táto fáza rokovaní, ktorá bola zahájená tesne pred druhým výročím útoku hnutia na Izrael zo 7. októbra 2023, ktorý spustil vojnu v Pásme Gazy, „trvať niekoľko dní“.

Šéf Bieleho domu svoj plán predstavil minulý týždeň. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu s návrhom súhlasil. Hamas v piatok oznámil, že akceptuje niektoré jeho časti, vrátane odovzdania moci a prepustenia všetkých rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov. (TASR)

„Len preto, že niekto urobí film o svojej vlastnej traume, neznamená to, že nepotrebuje čas na uzdravenie. Tento moment nie je veľkým krokom len pre mňa, je to veľký krok pre každého, komu niekedy povedali, aby sa za svoju bolesť hanbil a skryl ju. Často nám hovoria, aby sme mlčali, ale stále nejako nájdeme svoj hlas, len to potrebuje čas,“ povedala Bizubová po prevzatí ocenenia od amerického herca a režiséra Loua Diamonda Phillipsa. Poďakovala sa svojmu tímu, škole, rodine a blízkym.

Zlatého študentského Oscara v kategórii dokument udelila americká Akadémia filmových umení a vied Tatiane McCabeovej zo Západoanglickej univerzity a bronzového Jane Dengovej z Newyorskej univerzity.

V snímke v produkcii Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave (VŠMU) otvára Bizubová tému sexuálneho obťažovania v cirkvi, ktoré režisérka zažila na vlastnej koži.

Film reflektuje Bizubovej osobnú skúsenosť s traumou, vyzýva na sebapoznanie a hľadanie odvahy o tejto citlivej téme hovoriť. Záujem o zachytávanie dočasných okamihov, témy rodiny, emócií a zložitých vzťahov sú pravidelnými motívmi jej tvorby. Vo svojej práci často využíva symboliku a minimalizmus slov, čím vytvára silné vizuálne a emocionálne obrazy, ktoré zasahujú diváka na hlbokej úrovni, uviedla v tlačovej správe VŠMU.

Bizubová už za Spoveď získala cenu Slnko v sieti od Slovenskej filmovej a televíznej akadémie v kategórii Najlepší krátky hraný film, Modrého anjela z košického MFF Art Film za Najlepší krátky film a 2. miesto v študentskej medzinárodnej súťaži CILECT Prize 2025 v dokumentárnej kategórii. Ocenenia získala aj na Zlín Film Feste či FIPADOC-u vo francúzskom Biarritzi.

Americká Akadémia filmových umení a vied udeľuje študentské Oscary od roku 1972 študentom denného a externého štúdia bakalárskeho a magisterského stupňa, ktorí v rámci svojho štúdia dokončili film na strednej alebo záverečnej úrovni. Cieľom je poskytnúť platformu pre začínajúce talenty v rámci odvetvia na prezentáciu ich práce.

Každoročne sa o ocenenia uchádzajú študenti z celého sveta a filmy sú hodnotené v štyroch kategóriách: Animované filmy, Dokumentárne filmy, Hrané filmy a Alternatívne/experimentálne filmy.

Všetky filmy ocenené študentským Oscarom sa môžu uchádzať o ceny v 98. ročníku „klasických“ Oscarov. Predošlí ocenení študentskými Oscarmi boli na klasického Oscara nominovaní celkovo 69-krát a 15 z nich cenu aj vyhralo.

Tento rok sa o študentského Oscara uchádzalo viac ako 3100 snímok z 988 univerzít z celého sveta. (TASR)