Na juhu Kalifornie havaroval vojenský vrtuľník

Prezident Spojených štátov vraj na zasadnutí americkej Rady pre národnú bezpečnosť hovoril o niekoľkých možnostiach vrátane leteckých úderov. Informuje o tom TASR podľa správ webu NBC News, televízie Sky News a agentúr DPA a AFP.

Zasadnutie Rady pre národnú bezpečnosť trvalo približne hodinu a 20 minút. Biely dom bezprostredne po konci neprezradil žiadne podrobnosti o jeho priebehu. Irán však medzičasom ohlásil novú sériu útokov na izraelské letecké základne.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kam smeruje vojna v Iráne? Trump opustil summit G7, špekuluje sa o vstupe USA do vojny Čítajte 

Stretnutie sa uskutočnilo po tom, ako Trump uviedol, že Spojené štáty „zatiaľ“ nezlikvidujú iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Prezident taktiež vyzval Teherán, aby sa „bezpodmienečne“ vzdal.

Najpravdepodobnejším scenárom by podľa agentúry AFP mohlo byť použitie amerických bômb proti iránskemu jadrovému zariadeniu na obohacovanie uránu Fordo, ktoré sa nachádza mimo dosahu izraelských síl. Denník The New York Times zasa tvrdí, že Spojené štáty zvažujú povoliť americkým lietadlám pomôcť s dopĺňaním paliva izraelským bojovým lietadlám počas letu, aby mohli vykonávať misie na dlhšie vzdialenosti.

Spojené štáty sú blízkym spojencom Izraela, no Trumpova administratíva dosiaľ zdôrazňovala, že sa na bojoch medzi Izraelom a Iránom nezúčastňuje. (TASR)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na záver summitu najvyspelejších svetových ekonomík kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina za cynizmus, o ktorom podľa neho svedčí nočný ruský útok na Kyjev, ktorý si vyžiadal 14 obetí. Informujú o tom agentúry.

"S Amerikou sme opäť diskutovali o rôznych možnostiach ďalších sankcií. Do Nemecka sa vraciam s opatrným optimizmom, že Amerika v nasledujúcich dňoch urobí rozhodnutie uvaliť na Rusko ďalšie sankcie," povedal nemecký kancelár Friedrich Merz.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vpravo) v debate (sprava) s kanadským premiérom Markom Carneym, americkým ministrom financií Scottom Bessentom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. (zdroj: TASR/AP)

Na summite G7, ktorý sa konal v Kanade, kanadský premiér Mark Carney oznámil ďalšiu vojenskú podporu Ukrajine a nové sankcie proti Rusku. Cieľom sankcií je podľa neho vyvinúť maximálny tlak na prezidenta Vladimira Putina.

Francúzsky prezident Macron vyhlásil, že ruský útok na Kyjev, ktorý Rusko v noci na utorok podniklo, "svedčí o absolútnom cynizme prezidenta Putina, ktorý využíva situáciu na svetovej scéne na zosilnenie útokov... proti civilistom".

Samitu G7 sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruský útok na Kyjev označil za jeden z najväčších od začiatku vojny. "Je to pre nás veľká tragédia a potrebujeme podporu našich spojencov," povedal ukrajinský prezident.

V utorok to uviedla izraelská ministerka dopravy Miri Regevová, píše agentúra AFP.

Podľa Regevovej prebiehajúci konflikt a následné uzavretie vzdušného priestoru spôsobili, že za hranicami zostalo približne 100- až 150-tisíc Izraelčanov. Ministerstvo taktiež uviedlo, že všetky osobné lietadlá v krajine boli premiestnené do zahraničia, aby sa predišlo ich zasiahnutiu či poškodeniu.

„Tento krok je nateraz hotový. Ďalší krok je postupne doviezť Izraelčanov naspäť,“ uviedla Regevová vo vyhlásení neďaleko jedného z miest, ktoré v uplynulých dňoch zasiahol iránsky útok.

Izraelský hlavný letecký dopravca El Al vyhlásil, že so záchrannými letmi začne od stredy. Tie majú vzlietnuť z letísk v Larnake, Aténach, Ríme, Miláne a Paríži. Špeciálne záchranné lety ohlásila aj nízkonákladová aerolínia Arkia. (TASR)

Francúzsky prezident namiesto toho vyzval na prímerie a návrat k rokovaniam o jadrovom programe Teheránu.

Macron novinárom na summite G7 v Kanade povedal, že americký prezident Donald Trump zjavne zmenil názor od pondelkového stretnutia s lídrami na tomto podujatí. Macron tvrdil, že Trump vtedy naliehal na zastavenie útokov medzi Izraelom a Iránom.

Šéf Bieleho domu krátko pred utorkovým vyjadrením francúzskeho lídra vyhlásil, že USA „zatiaľ“ neplánujú zabiť iránskeho najvyššieho vodcu.

„Nechceme, aby Irán získal jadrovú zbraň,“ uviedol Macron. „Najväčšou chybou by však bolo použitie vojenských prostriedkov na zmenu režimu, pretože potom by to bol chaos,“ dodal.

Trump a USA majú podľa Macrona rozhodujúcu úlohu pri obnovení diplomacie s Teheránom. Podľa vlastných slov sa domnieva, že Trump vyvíja tlak na Irán. (TASR)

Rusko zákon o zahraničných agentoch prijalo v roku 2012, pričom ho rozšírilo a sprísnilo opakovane už v minulosti.

Označenie zahraničný agent, ktoré má od čias Sovietskeho zväzu hanlivý podtext, obnáša ďalšiu vládnu kontrolu a je považované za jeden z prostriedkov úradov na potláčanie kritikov ruského režimu.

"Približne 40 percent zahraničných agentov utieklo za hranice. Plánujeme ich popohnať k zodpovednosti v zahraničí," uviedol podľa agentúry Interfax šéf bezpečnostného výboru Štátnej dumy Vasilij Piskarjov.

Pokuty ľuďom uvedeným v zozname by úrady podľa neho mohli strhávať z osobitných účtov, ktoré si musia zriadiť. V Rusku sa na tieto účty osobám označeným za zahraničných agentov posielajú všetky príjmy z honorárov či predaja majetku, samy k nim však nemajú prístup, kým ich ministerstvo spravodlivosti nevyradí zo zoznamu.

"Nikto si nesmie myslieť, že ho pobyt v zahraničí uchráni od trestu," napísal Piskarjov na Telegrame.

Podľa vyhlásenia Štátnej dumy budú za porušenie daného zákona uložené tiež vyššie pokuty vo výške 30- až 50-tisíc rubľov (asi 332 až 554 eur) namiesto doterajších 10- až 30-tisíc rubľov (od 111 do 332 eur).

Pre štátnych zamestnancov budú peňažné tresty ešte vyššie, a to do 300-tisíc rubľov (3325 eur) a pre právnické osoby až 500-tisíc rubľov (5543 eur).

Register takzvaných zahraničných agentov spravovaný ruským ministerstvom spravodlivosti teraz obsahuje viac ako tisícku osôb a organizácií, vrátane viacerých kritikov Kremľa, verejne činných ľudí, umelcov, novinárov alebo spolkov kritických k režimu. Okruh osôb, na ktoré sa zákon vzťahuje, ruské úrady naposledy rozšírili v apríli. (SME)

Vyjadril sa tak v čase, keď sa množia otázky, či sa Spojené štáty pripoja k izraelským útokom proti islamskej republike.

„Teraz máme úplnú a totálnu kontrolu nad oblohou nad Iránom,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Zároveň ocenil použitie zbraní vyrobených v USA, hoci bez výslovnej zmienky o Izraeli. „Nikto to nerobí lepšie ako staré dobré USA," dodal.