Zomrel posledný preživší masakru vojnových zajatcov z bitky o Ardeny

mája (TASR) – James Comey, bývalý riaditeľ FBI, sa stal cieľom vyšetrovania amerických úradov pre príspevok na sociálnej sieti Instagram, ktorý údajne obsahoval hrozbu prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi. TASR informuje na základe správ agentúr DPA a AP zverejnených v noci na sobotu.

Príspevok obsahoval obrázok zachytávajúci mušle na piesočnej pláži poukladané do tvaru čísiel „8647“. Comey príspevok následne odstránil.

Republikáni to označili za hrozbu smrťou Trumpovi, ktorý je 47. prezidentom Spojených štátov. Merriam-Webster, najstarší americký vydavateľ slovníkov, uvádza „86“ ako zastaraný výraz, ktorý, okrem iného, znamená „zbaviť funkcie, odstrániť“. Podľa denníka The Washington Post ide aj o slangový výraz s významom „zabiť, zavraždiť“.

Ministerka vnútornej bezpečnosti Spojených štátov Kristi Noemová obvinila Comeyho, ktorého Trump počas svojho prvého funkčného obdobia zbavil funkcie riaditeľa FBI, z vyzývania na spáchanie atentátu na Trumpa. Na sociálnej platforme X uviedla, že tajná služba USA hrozbu „vyšetruje a primerane odpovie“.

Bývalý riaditeľ FBI po odstránení príspevku zverejnil ďalší príspevok, v ktorom uviedol, že v zoskupení mušlí videl niečo ako „politickú správu“ a že jeho úmyslom nebolo vyzývať na násilie proti prezidentovi USA.

„Neuvedomil som si, že niektorí ľudia si tieto čísla asociujú s násilím,“ uviedol Comey.

Trump vo vysielaní televízie Fox vyhlásil, že Comey „presne vedel, čo to znamená“.

„Aj decko vie, čo to znamená. Ak ste riaditeľom FBI a neviete, čo to znamenalo, tak to znamenalo atentát,“ dodal Trump.

Americký prezident zbavil Comeyho funkcie v súvislosti s vyšetrovaním ruského ovplyvňovania prezidentských volieb v roku 2016. FBI v tom čase preveroval možné prepojenia Moskvy a členov tímu Trumpovej kampane.

(TASR)

mája (TASR) – Muž v piatok na východe Jeruzalemu nožom bodol policajta a bol na mieste zastrelený, uviedla izraelská polícia. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„Pred chvíľou bol v jeruzalemskom starom meste bodnutý policajt,“ uviedla v noci na sobotu izraelská polícia vo vyhlásení a dodala, že útočníka na mieste zastrelila.

Zranenie 25-ročného policajta potvrdila aj izraelská záchranná služba Červená Dávidova hviezda (Magen David Adom), podľa ktorej bol „ošetrený na mieste a odvezený do nemocnice“.

„(Policajt) si všimol podozrivého a zdal sa mu podozrivý. Terorista naňho potom odrazu zaútočil a bodol ho do chrbta nožom, ktorý mal v držbe,“ vysvetľuje vyhlásenie polície.

Iný policajt a príslušník pohraničnej stráže „rýchlo zareagovali a teroristu neutralizovali. Na mieste bol vyhlásený za mŕtveho,“ dodáva polícia.

K zodpovednosti za útok sa nikto bezprostredne neprihlásil. Došlo k nemu neďaleko brány umožňujúcej vstup ku komplexu mešity al-Aksá, ktorá je tretím najposvätnejším miestom islamu a symbolom palestínskej národnej identity, píše AFP.

Mešita sa nachádza na Chrámovej hore, najposvätnejšom mieste judaizmu. V minulosti na nej stál chrám, ktorý v roku 70 n. l. zničilo rímske vojsko. (TASR)

Základom pre konanie konferencie je rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z decembra 2024. Konferencii budú 17. až 20. júna spoločne predsedať Francúzsko a Saudská Arábia.

Konferencia by mala vydláždiť cestu uznaniu Palestínskeho štátu zo strany viacerých krajín, uviedol pre AFP diplomat v Paríži blízky prípravám konferencie.

Palestínsky štát uznáva takmer 150 krajín sveta a má status pozorovateľskej krajiny OSN, no nie je plným členom OSN a Bezpečnostná rada OSN jeho prijatie neodhlasovala.

Írsko, Nórsko a Španielsko v máji 2024 uznali Palestínsky štát, iné európske krajiny vrátane Francúzska tak ale neurobili, pripomína AFP. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v apríli uviedol, že Francúzsko tak urobí v júni.

Macron v tom čase vyhlásil, že chce konferenciu zorganizovať, aby posmelil ostatné krajiny v tom, aby uznali Palestínsky štát, „ale aby aj Izrael uznali krajiny, ktoré tak v súčasnosti nerobia“.

Spojené arabské emiráty, Bahrajn a Maroko znormalizovali svoje vzťahy s Izraelom v roku 2020 podpisom tzv. Abrahámskych dohôd počas prvého funkčného obdobia amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ďalšie krajiny ich však zatiaľ nepodpísali, medzi nimi okrem iných aj Sýria a Libanon, ktoré s Izraelom susedia.

Abrahámske dohody nepodpísala ani Saudská Arábia. Krajina podmieňovala normalizáciu vzťahov s Izraelom vytvorením Palestínskeho štátu už pred vypuknutím vojny v Pásme Gazy, ktorú odštartoval útok palestínskeho militantného hnutia Hamas na južné oblasti Izraela z októbra 2023.

Vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vytvorenie Palestínskeho štátu dôrazne odmieta. Niektorí jej ministri počas niekoľkých uplynulých mesiacov žiadali anexiu Západného brehu Jordánu Izraelom, ktorý toto palestínske územie vojensky okupuje od roku 1967. (TASR)

Uviedol to iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí po tom, čo americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Irán dostal americký návrh.

„Irán nedostal žiadny písomný návrh od Spojených štátov, či už priamo alebo nepriamo,“ uviedol šéf iránskej diplomacie na sociálnej sieti X. Dodal, že Spojené štáty a Irán môžu dosiahnuť novú dohodu, ak Washington zruší sankcie voči Teheránu. USA podľa Arákčího musia rešpektovať práva Iránu vrátane práva na obohacovanie uránu.

Trump počas piatkovej návštevy Abú Zabí povedal, že jeho administratíva odovzdala Iránu návrh na novú dohodu po tom, čo strany absolvovali štyri kolá rokovaní o jadrovom programe Teheránu. „Majú návrh, ale čo je dôležitejšie, vedia, že musia konať rýchlo, inak sa stane niečo zlé,“ vyhlásil šéf Bieleho domu.

Americký prezident v roku 2018 odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom. Tá zmiernila sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán po odstúpení USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji.

Západné mocnosti obviňujú Irán, že sa snaží získať jadrové zbrane. Teherán dlhodobo popiera, že by sa o to usiloval a tvrdí, že jeho jadrový program je určený výlučne na civilné účely.

Trump od návratu do Bieleho domu opakovane povedal, že chce dosiahnuť novú dohodu s Iránom. Napriek prebiehajúcim rokovaniam však v utorok nazval Irán „najdeštruktívnejšou silou“ na Blízkom východe a obvinil Teherán z nestability v regióne.

Zároveň opäť vyhlásil, že Spojené štáty nikdy nedovolia, aby Irán získal jadrovú zbraň, a varoval pred rozsiahlymi následkami, ak americko-iránske jadrové rozhovory nebudú úspešné. USA tiež v utorok oznámili nové sankcie voči Iránu, konkrétne na predaj iránskej ropy do Číny. (TASR)

Potrebu upraviť medzinárodné predpisy a námorné právo zdôraznili 11 ministri zahraničných vecí členských krajín po piatkovom stretnutí v lotyšskej metropole Riga.

„Nemáme problém so schopnosťou reagovať i silou, máme problém s medzinárodným právom,“ vyhlásil hostiteľ stretnutia, estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

„Potrebujeme lepšiu reguláciu, ktorá vytvorí predvídateľné a bezpečné prostredie pre fungovanie medzinárodného obchodu a námorníctiev,“ dodal jeho poľský náprotivok Radosław Sikorski.

Ministri svojimi vyjadreniami narážali na utorkový incident, počas ktorého ruská stíhačka nakrátko vstúpila do estónskeho vzdušného priestoru. Estónske námorníctvo sa predtým pokúšalo skontrolovať tanker plaviaci sa bez vlajky.

Ide o prvý prípad, keď Rusko oficiálne dokázalo svoje spojenie s tieňovou flotilou tvorenou loďami s nejasným vlastníctvom. Rusko tieňovú flotilu používa na obchádzanie sankcií, ktoré naň uvalili západné krajiny v spojitosti s vojnou na Ukrajine.

Európska únia už uvalila sankcie na stovky lodí, predpokladá sa však, že skutočná veľkosť flotily je omnoho väčšia. Podľa lotyšskej ministerky zahraničných vecí Baiby Bražeovej prúdi vďaka tieňovej flotile Baltským morom približne 84 percent ruského exportu surovej ropy, ktorá tvorí viac než tretinu rozpočtových príjmov Moskvy.

Štáty v okolí Baltského mora počas uplynulých mesiacov sprísnili dohľad nad podmorskou infraštruktúrou po tom, ako sa objavili podozrenia, že poškodenia káblov a potrubí boli sabotážami zo strany tieňovej flotily, píše DPA.

CBSS bola založená v roku 1992. Jej členmi je osem štátov s prístupom k Baltskému moru (Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko a Švédsko) a tiež Island, Nórsko a Európska únia.

Členstvo Ruska bolo začiatkom marca 2022 pozastavené po tom, ako vojensky napadlo Ukrajinu. Rusko sa z rady stiahlo v máji 2022. (TASR)