Poslanci sa na dnešnom rokovaní Ústavnoprávneho výboru venovali Mečiarovým amnestiám

Je hanbou pre Slovenskú republiku, že sa stále nevyriešilo zavlečenie Michala Kováča ml. do zahraničia, konštatoval na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady poslanec Šeliga. Témou zasadnutia výboru boli práve Mečiarove amnestie.

Od ich zrušenia sa na Okresnom súde Bratislava III v tejto veci neuskutočnilo ani jedno súdne pojednávanie. Na rokovaní výboru sa zúčastnila aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a predseda súdnej rady Ján Mazák.

Šéfka rezortu spravodlivosti zdôraznila, že tento prípad je traumatizujúci pre celú spoločnosť. Vysvetlila, že obžaloba bola v prípade podaná už v roku 2000.

„To znamená, že pred 22 rokmi bola podaná obžaloba v tejto veci. Potom, v roku 2001 bolo konanie zastavené pred Mečiarove amnestie,“ pokračovala s tým, že tie boli zrušené v roku 2017.

„Keďže celé konanie sa rozbehlo v roku 2000, rozhoduje sa podľa starého trestného poriadku a znamená to potrebu prísediacich. S ohľadom na to, aký je tu vysoký stup utajenia, je potrebné, aby prísediaci mali rovnako takýto vysoký stupeň utajenia,“ objasnila Kolíková.

Práve táto skutočnosť komplikuje začatie pojednávania, keďže súd nemá k dispozícii žiadnych prísediacich z ľudu, ktorí by mali dostatočnú previerku. Získanie previerky od Národného bezpečnostného úradu pritom trvá približne šesť mesiacov.

Ministerka sa zároveň domnieva, že podmienky na to, aby bol vo veci takýto stupeň utajenia, neexistujú. „Požiadala som riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby prehodnotil stupeň utajenia. Mám za to, že nie sú takto postavené podmienky, aby trval na tom, že tu má byť takýto vysoký stupeň utajenia,“ dodala.

Podľa Kolíkovej je tiež možnosť, že by prokuratúra vec stiahla a opätovne podala obžalobu. Vtedy by sa vo veci konalo podľa nového procesu a neboli by tak potrební prísediaci.

Predseda Súdnej rady Ján Mazák nevidí priestor na prijatie zákona, ktorý by riešil situáciu na Okresnom súde. „Platí všeobecný princíp trestného konania. Vždy to treba posudzovať podľa tých predpisov trestného práva, ktoré tu boli účinné, v čase spáchania skutku,“ doplnil. Navrhuje vytvoriť optimálne podmienky pre okresný súd na to, aby sa dokázal venovať obžalobe. (SITA)