Bronzové Helsinki stoja 349 Sk a Bronz nad zlato 299 Sk. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Knihy o hokejových majstrovstvách sveta. Určite výborný obchodný ťah ťažiaci z hokejového ošiaľu na Slovensku. Zároveň skvelá pamiatka alebo suvenír na jedno použitie. Tretie miesto v Helsinkách vyšlo tento rok v dvoch knižných podobách. Nedočkavec istotne ocení rýchlosť, s akou sa kniha objaví na trhu. To je, zdá sa, všetko.
O hokejových čitateľov zvádza súboj kniha Bronzové Helsinki od redaktorov Nového Času Petra Dobiaša a Mária Gešvantnera a Bronz nad zlato od redaktora Pravdy Jána Bednariča. Všetci píšu vo svojich redakciách predovšetkým o hokeji.
Kniha za päť dní
Knihy, ktoré sa venovali úspechom slovenských športovcov, nemajú veľkú tradíciu, dávnym predchodcom bola hádam len publikácia Pohár je náš po víťazných futbalových majstrovstvách Európy v roku 1976.
„Doteraz nebolo o čom písať. Až na hokej sme nejaký výrazný úspech v športe nedosiahli,“ hovorí Gešvantner, ktorý už minulý rok napísal knihu o zlatom Göteborgu. Trvalo mu to tri dni a už dvanásť dní po skončení šampionátu bola na trhu. Predalo sa jej viac ako dvadsaťtisíc kusov, čo je na slovenskom knižnom trhu mimoriadne číslo.
Tohto roku to s Dobiašom stihli za päť dní, Bednarič to zvládol za ten istý čas.
„Je to dobrý biznis. Ak je vec urobená dobre, je kvalitná, prečo na tom nezarobiť?“ hovorí Gešvantner.
Toto som už čítal
Tohto roku tvorili základ knihy Dobiašove články pre denník Nový Čas, ktoré Gešvantner v Bratislave spracúval. Dennikárska žurnalistika sa nedá prehliadnuť, obsahovo aj formálne. „Toto som už predsa čítal v novinách,“ je nutkavý pocit, ktorý sa opakovane objavuje pri čítaní Bronzových Helsínk.
Z druhej knihy Bronz nad zlato od redaktora Pravdy Jána Bednariča noviny až tak netrčia. Do knihy sa podarilo dostať aj viac detailov zo zákulisia a nielen notoricky známe „klebety“ o tom, čo dostal Pálffy na narodeniny od spoluhráčov.
Šanca na úspech oboch kníh stojí na hokejovej eufórii po medailách v rokoch 2000, 2002 a 2003. Vydavateľ sa nehľadá ťažko. Ďalej treba zozbierať a utriediť novinové články, farebné fotografie, spraviť miesto na autogramy a vydať sa na trh.
Úspechu veria aj inzerenti, v Bronzových Helsinkách sa objavilo šesť celostranových inzerátov na automobily. Bednaričova kniha sa zaobišla bez nich.
„Nie je problém napísať knižku o majstrovstvách, ktorá je postavená na fotografiách. Pracovalo sa mi ľahko, pretože som bol plný dojmov. Teší ma však, že som mal pozitívne reakcie priamo od hráčov,“ hovorí Gešvantner.
Rýchlosť, s akou boli obe knihy vydané, kvalite nepomohla a platí to najmä o Bronzových Helsinkách. Tie jazykovo a štylisticky trpia. Čím väčšmi sa blížia ku koncu, tým je to horšie.
„Ani jedna z hviezd nechcela rozhodnúť sama, slovenský stroj neúnavne pracoval na dobýjaní Nemecka,“ píšu autori, ktorí sa nezaobišli bez najhoršej žurnalistickej vaty: „Slováci bez straty kvetinky“ alebo „Bola to voda na náš stále viac a viac sa rozbiehajúci mlyn“ či „Zástavu zdvihol kapitán Šatan“ a „Lašák zatiahol roletu“.
Denník
Bednarič stavia knihu komplexnejšie a zručne sa mu denníkovou formou darí miešať reportáže zo zápasov, zaujímavé postrehy zo zákulisia, informácie o Helsinkách, o výrobe medailí aj dresov.
Profily slovenských hráčov nazval čudne „Slovák v ohni“, občas sa objaví zaujímavý výrok v rubrike Hlášky dňa, sleduje aj výkony ostatných mužstiev a hráčov. Širší pohľad dáva čitateľovi šancu pochopiť, prečo je hokej takým fenoménom.
„Všetky historické súvislosti a informácie o hráčoch som mal pripravené predtým. Robím v hokeji od roku 1991. Kľúčové však bolo zachytiť atmosféru šestnástich dní na majstrovstvách. Knihe určite pomohlo, že som ju koncipoval ako denník,“ hovorí Bednarič. Jeho publikácia ku koncu pôsobí trochu unavene. Pribúda novinárskych klišé: „Nádej dostala reálne kontúry“, „Svoj výkon ešte nevyšperkoval“, „Zaúradoval“.
Oproti konkurencii má výpravnejšiu faktografickú časť. „Uvedomujem si, že to nie je veľké umenie, ale kniha vyšla ako pamiatka na šampionát, zachytávajúca jeho atmosféru. Pred majstrovstvami sa ma pýtal vydavateľ, či si na to trúfam. Presvedčil ma aj tým, že knižka vyjde bez ohľadu na výsledok, aj keby naši vypadli už vo štvrťfinále.“
Bez plastických opisov
Knihám chýba kvalitný opis hokejových situácií, pri ktorých by mohli o 20 rokov mladí hokejoví nadšenci čítať so zatajeným dychom o legendách hokeja ako Bondra či Švehla. Keď autori píšu o niektorých skvelých slovenských akciách, chýba skutočne plastický opis.
Ak vo Svete pred maskou o Vladovi Dzurillovi autor opísal na pol strany, ako Darryl Sittler v slávnom finále Kanadského pohára 1976 prekabátil Dzurillu, noví autori sa pri opisovaní už teraz legendárneho Pálffyho kúsku v zápase s Rakúskom spoľahli asi na to, že o 20 rokov budú jeho obkrúženie brány pozerať ľudia na DVD. Aj keď Bednaričovo prirovnanie Pálffyho ku Gagarinovi, ktorý dvakrát obkrúžil zemeguľu, nie je zlé.
„Toto sú knihy, ktoré zachytávajú prvú vlnu záujmu ľudí, ktorí nepotrebujú žiadne analýzy. Pokiaľ viem, sú viacerí vydavatelia, ktorí by chceli zhrnúť slovenskú cestu od rozdelenia v roku 1992. Kde sú základy nášho úspechu a prečo sa dnes radíme medzi hokejové veľmoci, to by mali zistiť nasledujúce publikácie,“ povedal Bednarič.
Športové knihy na Slovensku
Predchodcom súčasných hokejových kníh boli publikácie o futbalových majstrovstvách sveta, ktoré vychádzali každé štyri roky. Hoci na Slovensku niekoľko desaťročí vydavateľstvo Šport plnilo plány, kvalitná športová publicistika chýbala. Vychádzala skôr odborná literatúra, fádne encyklopédie, nie príliš zručne napísané profily športovcov, v ktorých sa z ideologických dôvodov zamlčovala pravda o socialistickom športe. Dobre a zaujímavo napísaný Svet pred maskou (i keď scenzurovaný) o Vladovi Dzurillovi najprv vydali v Českej republike a do slovenčiny ho museli prekladať.
Dnes je ponuka bohatšia. Zrejme najväčšou hokejovou knihou je Hokej na dvoch kontinentoch od Igora Otčenáša o Petrovi Šťastnom. Predalo sa jej viac než dvadsaťtisíc kusov. Vo veľkých kníhkupectvách sú desiatky kníh, predovšetkým o hráčoch z NHL. Väčšina z nich je česká a väčšina z nich je dosť podobná. Zo záplavy atraktívnych fotografií ich odlíši aspoň zaujímavý a aj pre laika zrozumiteľný pohľad odborníka, napríklad Slavomíra Lenera, súčasného trénera českej reprezentácie. Zo slovenských kníh sa o olympiádach a futbalových majstrovstvách príliš veľa nového nedozviete. Športoví odborníci, ale aj kníhkupci sa sťažujú, že sú nudné. (mch, peb)
Autor: MAREK CHORVATOVIČPETER BÁLIK
