Za zotrvanie v únii sa v pravidelných prieskumoch verejnej mienky vyslovuje až 80 percent opýtaných.
Únia do každodenného života Rakúšanov pritom priniesla mnoho zmien. „Európu“ cítia a vidia prakticky na každom kroku.
Platia spoločnou menou euro, chodia na úrady, na ktorých vedľa spolkovej či krajinskej vlajky vlaje i tá európska, zvykli si na výhovorky politikov, že za nepopulárne opatrenia (o ktorých však spolurozhodujú ich ministri, poslanci a úradníci) vraj môže Brusel, chvália si subvencie z celoeurópskeho rozpočtu a nadávajú byrokratickému spôsobu ich získavania.
Rakúska ekonomika sa pritom po vstupe do únie musela vyrovnať s väčšou konkurenciou a nie každá firma v tvrdšej súťaži obstála. Spotrebiteľom liberalizácia rakúskeho trhu priniesla omnoho väčší výber tovaru a zníženie cien napríklad potravín a oblečenia. Ale nie hneď. Na citeľné úspory pre každú domácnosť si priemerná rakúska rodina musela niekoľko rokov počkať.
Väčšiu konkurenciu Rakúšania pociťujú aj na pracovnom trhu. Aj štátne orgány (zatiaľ ešte s výnimkou polície a armády) musia dať rovnakú šancu žiadateľom o miesto zo všetkých ostatných členských krajín EÚ. To isté platí i pre väčšie zákazky firmám a otvorili sa aj univerzity.
Nad tvrdením „euroskeptikov,“ že Rakúsko by dosiahlo možno rovnaký blahobyt podobne ako Švajčiarsko či Nórsko i mimo únie, väčšina ekonómov len vrtí hlavou.
Uznávajú síce, že Viedeň do spoločného rozpočtu EÚ odvádza viac, než sa pod Alpy vracia formou subvencií. Jedným dychom však poukazujú na výhody európskej integrácie pre rakúske hospodárstvo. A z jeho rastu, ktorý je podľa nich vďaka členstvu v únii vyšší, ťaží prakticky každý Rakúšan.
To podľa nich vyváži aj najciteľnejšie zápory vstupu Rakúska do únie. Za najväčšie Rakúšania považujú zvýšenie objemu tranzitnej nákladnej dopravy, ktoré sa viedenskej vláde podarilo prechodnou lehotou len spomaliť.
Za ďalší zápor mnoho Rakúšanov považuje harmonizáciu noriem na ochranu životného prostredia, ktorá podľa nich väčšinou znamenala zľahčenie prísnejších národných predpisov.
Podľa sociológov a psychológov vstup do únie okrem hospodárskej stability posilnil i národné povedomie Rakúšanov a zvýšili si tiež sebavedomie. Na európanstve Rakúšanov pritom skoro nič nezmenila ani dočasná diplomatická izolácia ostatnými partnermi v únii potom, čo ľudovci v roku 2000 do koaličnej vlády vzali populistickú krajnú pravicu Jörga Haidera.
PRE SME - DAVID ZELINGER, ORF, Viedeň
