Skúsenosti krajín, ktoré vstupovali do únie ukazujú, že Európa im priniesla výhody. Priznávajú to aj krajiny, ktoré vstupovali poslednéEurópa sa bude o necelý rok rozširovať piaty raz. Bude to najväčšie a pravdepodobne nie posledné rozšírenie. Aj to dokazuje, že vstup do Európy sa oplatí.
K pôvodným členom spolku (Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko), ktorý niekoľkokrát zmenil meno, sa v roku 1973 pridalo Írsko, Veľká Británia a Dánsko.
Z tejto skupiny sa vstup do Európy „oplatil“ najviac Írsku. Z nerozvinutej poľnohospodárskej krajiny s vysokou nezamestnanosťou sa vďaka Bruselu stal „írsky tiger“. Írsko si s úniou vybojovalo aj boj o nezávislosť v niektorých etických otázkach (zákaz interrupcií). Zelený ostrov bol aj prvým nečlenom NATO, ktorý prekročil brány únie. Íri vstup do únie v máji 1972 podporili masovo.
Euroskeptickí Briti od začiatku razili názor, že únia je skôr ekonomický ako politický spolok a bránili sa strate suverenity. O dva roky po vstupe v referende rozhodovali o zotrvaní v jednotnom trhu.
Podobný názor zastávali Dáni. Napriek tomu ich na referendum prišlo 90 percent.
Druhá vlna rozšírenia únie v roku 1981 bola najmenšia možná. Do únie vstúpilo Grécko. Krajina podobne ako v roku 1973 Írsko zo vstupu do únie profitovala, stále však patrí k tým chudobnejším a bohato využíva bruselské dotácie. V polovici 90. rokov najväčší balík európskych peňazí smeroval práve tam.
Južný ťah rozširovania únie sa dokončil v roku 1986 vstupom Španielska a Portugalska. Tretia fáza rozširovania do únie priviedla zatiaľ najchudobnejších členov. Obe krajiny mali za sebou diktatúry a ich životná úroveň bola v porovnaní s ostatnými členmi polovičná. Lisabon aj Madrid sa významne podieľali na tvorbe nových fondov hlavne pre menej rozvinuté regióny.
Pred ôsmimi rokmi do únie vstúpilo Rakúsko, Švédsko a Fínsko. Nepatrili k najchudobnejším, ani k výrazným eurooptimistom ani k euroskeptikom. Únii viac platia, ako z nej dostávajú, z ekonomického hľadiska je pre nich európske spoločenstvo výhodné. Minimálne pre ich menej vyspelé regióny.