Michal Hvorecký (1976) spisovateľ, prekladateľ a publicista. Autor kníh Silný pocit čistoty, Lovci & zberači a Posledný hit. Pravidelne píše publicistiku pre rôzne denníky a časopisy u nás i v Českej republike. Žije v Bratislave. FOTO - JENA ŠIMKOVÁ
Všetky príbehy v knihách MICHALA HVORECKÉHO sa odohrávajú vo svete tvorenom bezo zvyšku reklamou, ktorý určujú značky a reakcie cieľových skupín - od potraviny po umenie alebo spôsob života. Michal Hvorecký sa tomuto svetu dôsledne venuje. Fascinuje ho či odpudzuje? Nikdy presne neviete.
Na pohľad je Michal Hvorecký sám vo všetkom nedbalo značkový: značkový vzhľad, značkové vystupovanie, štíhla postava, súvislé vety. Francúzsky autor Fédéric Beigbeder, spisovateľ a zároveň úspešný copywriter, povedal, že román je dnes posledným priestorom, kde nevládne reklama. Michal Hvorecký hovorí: „Rád by som si prečítal dvestostranový príbeh tunajšieho autora, ktorý by ma až do poslednej strany udržal v napätí, alebo rozosmieval. Žiaľ, nestáva sa mi to.“ Jeho prvý román oficiálne vychádza práve dnes.
Máte rád značkový svet?
„Hrdina románu sa stane obeťou únosu teroristov, ktorí namiesto bômb používajú podvratné reklamné kampane a ničia klientov. Značkový svet je mýtus.“
Mýtus?
„Je všeobecne známe, že najdrahší tovar sa vyrába v najchudobnejších krajinách v katastrofálnych podmienkach.“
Chcete pred týmto stavom sveta varovať?
„Nemyslím si, že to je úlohou literatúry. V prvom rade mi šlo o silný a zábavný príbeh. Témou knihy je, že hoci vieme o mnohých chybách, nemôžeme nič zmeniť. To, že rýchlosť a chaos tvoria náš každodenný životný priestor. Naopak, mojou reakciou je irónia.“
Prečo irónia?
„Lebo patrím do generácie, ktorá je na všadeprítomné protikladnosti zvyknutá.“
Aké protikladnosti myslíte? Nesprevádzajú protikladnosti či paradoxy celé dejiny?
„Myslel som napríklad na reklamný slogan o aute, ktoré je rýchlejšie než jeho tieň. Je to nezmysel, no podobné rozpory už vôbec neprekvapujú. Pôvodne som chcel román nazvať Pozri sa, nič nevidno, ale nakoniec mi to pripadalo príliš popisné. Tá veta propagovala priesvitnú lepiacu pásku.“
Čím je pre vás písanie?
„Prioritou. Pristupujem k nemu dôsledne, no napriek tomu sa usilujem nebrať sám seba príliš vážne. Stále sa učím.“
Čomu?
„Snažím sa účelnejšie vystavať odsek a kapitolu, zlepšovať dialógy aj celkovú dynamiku textu. Je toho veľa.“
Čo majú všetky veci, o ktorých píšete, spoločné? Internetový vyhľadávač Google a jedenásty september, napríklad?
„Fakt, že ma niečím natoľko zaujali, aby som ich premenil na literárne rozprávanie. V románe je to reklamný priemysel, hudobná scéna a predovšetkým terorizmus, no nie ten násilný, ozbrojený, ale mediálny. V angličtine na to jestvuje termín culture jamming čiže čosi ako kultúrna sabotáž. V knihe ide o skupinu kreatívnych ľudí, ktorí chcú nenápadným pôsobením v masových médiách ovplyvňovať spoločnosť a meniť jej názory.“
Píšu o vás, že ste dobre zavedená značka. Čo má tá značka robiť, aby sa udržala?
„Predovšetkým ustavične tvrdo pracovať a rozvíjať sa. Literatúra ma baví najväčšmi zo všetkého.“
Čo znamená v literatúre tvrdo pracovať? Stále písať? A čo potreba ustavičnej inovácie?
„Inovácia je pre mňa to hlavné. Náš trh je miniatúrny, preto sa usilujem konfrontovať aj s dianím v zahraničí.“
Z čoho žijete?
„Už dva roky žijem v slobodnom povolaní. Spisovateľstvo som si vybral dobrovoľne a nesťažujem sa.“
Existuje téza, že dnešná slovenská literatúra má len poviedky. Súhlasíte?
„Áno, je nimi zahltená. Zúfalo tu chýbajú romány, hoci globálne sú dnes najúspešnejším žánrom.“
Prečo váš hrdina pochádza z Reykjavíku?
„Reykjavík sa v mnohom podobá Bratislave - je to malé veľkomesto, ale predsa provincia.“
Hrdina má dom v Bratislave, lebo práve tu je pokoj malomesta. Bratislava je dedina s panelákmi? Je to trauma, že ste sa tu narodili?
„Bratislava už dávno nie je dedina, ale ešte stále ani veľkomesto. Škoda tých štyridsiatich rokov komunizmu. Našťastie, dnes sú otvorené hranice a Viedeň je na dosah ruky. Občas ma tu síce mnohé veci rozčuľujú, ale v okruhu blízkych ľudí sa cítim vynikajúco.“
Čo sa stalo s vašou vydavateľskou značkou Techno.sk? Prečo ste si zrazu zvolili vydavateľstvo Ikar?
„Predchádzajúcu knihu som vydal na vlastnej značke. Teraz ma oslovila vydavateľská skupina Bertelsmann. V ich vydavateľstve Odeon budú vychádzať moje knižky v češtine. Na Slovensku im patrí Ikar, ktorý rozširuje svoje aktivity aj o kvalitnú pôvodnú literatúru a o autorov ako Lasica či Štrasser. Oceňujem ich stopercentnú profesionalitu a medzinárodné kontakty.“
Ženy sú vo vašom románe mocné. Súvisí to s fenoménom Girl Power?
„Charakter hrdinu som chcel utvoriť oveľa plastickejšie ako doteraz. Tento muž má svoj pôvod, rodinu, dokonca aj istý citový život, no aj ten prekrývajú irónia a cynizmus. Potom ho začne ovládať Karisma, akási novodobá Ulrike Meinhofová, ale bez zbrane v ruke. Už ma otravuje dnešná záplava literatúry, ktorá sa tvári, že objavuje svetu sex.“
