Hamdi Sakkut (vpravo) pri preberaní ceny v pražskom Obecním domě. FOTO – ČTK
Aristokraticky vzpriamené držanie tela, dôstojná plešina, váženie každého slova na jazyku, úsporné gestá, okuliare v hrubom ráme. HAMDI SAKKUT je už svojím výzorom a pôsobením učenec. „Praha je krásne mesto, každého musí očariť,“ znejú jeho prvé slová a pomaly si sadá do veľtrhového kresla. Tohtoročný festival Svět knihy, ktorý sa včera v Prahe skončil, bol venovaný africkej literatúre a Sakkut je evidentne spokojný. „Som rád, že organizátori pražského veľtrhu sa rozhodli pre Afriku. Je tam veľa objavného aj pre Európu.“ Potom si rozvážne odstrihne špičku cigary, zapáli a vyfúkne prvý obláčik dymu.
Hovoríte, že Afrika stále skrýva pre Európu objavné podnety. Ktoré konkrétne?
„Začal by som originálnymi myšlienkovými postupmi, pokračoval skvelými autormi ako napríklad Meshack Asare, Caya Makhele či Niya Osundare a zakončil presvedčením, že najdôležitejšie je vedomie súvislosti.“
Myslíte na dialóg medzi kontinentmi, ktorý je leitmotívom veľtrhu?
„Dialóg je nástroj na udržanie zdravého vývoja. Musíme sa spoznávať, aby sme vedeli o svojich túžbach. Musíme sa rozprávať, aby sme riešili problémy. Kde sa končí dialóg, prichádza nepochopenie. A odtiaľ nie je ďaleko k vojnovému konfliktu.“
Ako vnímate ako Arab nedávnu vojnu v Iraku?
„Nezdá sa mi, že by sa skončila. Problém Iraku je oveľa hlbší ako sa z Európy zdá. Prebúdzajú sa etniká, ktoré boli počas Saddáma perzekvované. Ich prebúdzanie je dosť razantné a ich požiadavky často ostro formulované. Nezabúdajme na Kurdov. Vojna v Iraku? Bojím sa, že prichádza jej druhá fáza.“
Vráťme sa k literatúre. O vašej knihe sa porota vyjadrila, že je monumentálnou freskou arabskej literatúry. Je to vaše celoživotné dielo?
„No, hádam ešte niečo napíšem, ale určite je to syntetický výsledok mojich doterajších výskumov. Prvý diel s úvodom je preložený do angličtiny. V bibliografii vždy uvádzam, do akej európskej reči bol daný román preložený. Preto si myslím, že je blízky aj pre Európu.“
Nič vám v tejto vyčerpávajúcej freske neušlo?
„Z toho podstatného by tam malo byť všetko. Od kolegov som nepočul žiadne väčšie výhrady. Ak tam niečo chýba, môžem sa vyhovoriť na to, že nikto nie je dokonalý.“
Prezentáciu Afriky sprevádza expozícia 100 najlepších afrických kníh dvadsiateho storočia. Komisia na čele s profesorom Njabulom Ndebelem vybrala tucet. Ste s ním spokojný?
„Pozerám sa naň tak, s akým zámerom bol vytvorený. Vyprovokovať debatu, mal by viesť k reedíciám, prekladom a k šíreniu uvedených literárnych diel vo svete. Aj takáto aktivita odzrkadľuje energiu čierneho kontinentu, ktorá expanduje do sveta.“
Soyinka, Mahfúz, Djebarová - to je niekoľko mien z tucta. Kto je vám najbližší?
„Každý má svoje prednosti, každý z tucta čosi pre Afriku znamená. Spomenutí autori sú nespornou špičkou, ale kvalita je oveľa širšia. Najbližší? Asi Mahfúz. V poslednom čase ma však najviac zaujal Meshack Asare. Jeho knihy Sosu‘s Call či najnovšia Noma‘s Dear Sand sú skvelou prózou. Takto si predstavujem africkú literatúru v 21. storočí.“
Zdá sa, že vaša viera v knihu je bezhraničná. Budú ľudia čítať aj ďalších sto rokov?
„Keby som v to neveril, moja práca by stratila zmysel. Nechcem byť len archivárom dávnych spisov, ale aj pozitívnym prognostikom. Slovo bolo na počiatku a bude vždy. Pravda, pokiaľ tu bude človek.“
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY, Praha