FOTO SME – PAVOL MAJER
„Mne to nevadí, ale rodičia moc nadšení nie sú,“ hovorí 21-ročná dievčina. „Našťastie som už v štvrtom ročníku, takže budem platiť vlastne len za posledný semester. To dáko prežijem.“ Hnedovláska vedľa nej zafrfle: „Platiť za to, čo tu dostávam?! To určite!“ Obe svorne vysvetľujú: „Pchajú do nás len samú teóriu. Ak náhodou ideme na chvíľu praxovať, musíme si oprášiť úplne iné skriptá ako tie, čo používame. V podstate nás učitelia ani veľmi neučia - dávajú nám len za úlohy písať seminárne práce a referáty.“
Prváčka Eva chodí na strojarinu. „Išla som sem preto, lebo ma zobrali bez prijímačiek. Ale ak budem musieť za štúdium platiť, asi to zabalím a radšej to skúsim na inej škole.“
V Študentskom parlamente Fakulty elektrotechniky a informatiky UK sme práve nikoho nezastihli. Na ich webovej stránke však visí oznam: „Dňa 29. apríla 2003 sa na Námestí slobody bude konať koncert proti spoplatneniu štúdia. Ak máte záujem vyjadriť sa k tomuto problemu študentov a chcete pomôcť pri jeho organizácii, zabezpečením hudobných skupín, informovať študentov na vašej fakulte a inými prostriedkami, pridajte sa k nám.“
Zuzana študuje v druhom ročníku žurnalistiky v Bratislave. Na zavedenie poplatkov sa neteší. „Neviem, kto to povedal, ale mal pravdu v tom, že platenie najviac postihne stredné vrstvy. Na štipendium už nebudem mať nárok a pôžičku si asi nebudem brať. Vlastne tým len zaťažím rodičov.“ Po chvíli zamyslenia ešte dodáva: „Asi mi neostane nič iné, len ísť si cez prázdniny na školné zarobiť do Európskej únie. A možno tam nakoniec aj ostanem.“
Nájdu sa však aj študenti, ktorí zavedenie poplatkov podporujú. Napríklad predseda Občiansko-demokratickej mládeže Maroš Kemény je presvedčený, že zavedenie školného je v záujme študentov a prinesie zlepšenie v dostupnosti a kvalite štúdia. „Mladí ľudia si uvedomia, že nič nie je zadarmo a budú si vzdelanie viac vážiť. Výška poplatku je na takej úrovni, aby to študenti zvládli.“ (sr)
