Nebolo to však vždy tak. Aspoň nie v detstve, keď ju do základov varenia zaúčala mama.
,,Mohla som mať asi osem rokov a sestra desať, keď nás mama začala pravidelne zapájať do domácich prác. Pochopiteľne, nenávidela som to, ako každé dieťa v tom veku som chcela ísť radšej von, športovať, nie škrabať zemiaky či umývať riad. Nedalo sa však nič robiť. Postupne sme krájali cibuľu, miešali cesto, chodili do obchodu, kde sa nás mama pýtala, čo treba kúpiť, keď chce variť napríklad rezancovú polievku. Takto sme sa postupne naučili základom celého varenia, za čo som mame v dospelosti už veľakrát poďakovala. Zaujímavé však je, že moja Kristínka, od ktorej nič podobné nevyžadujem, mi už začína pomáhať sama. A ako ju sledujem, naozaj ju to v kuchyni baví.“
Rizoto a rebierka
Skúsenosti s varením získala Iveta Malachovská aj na základnej škole. ,,Chlapci mali dielne a my sme im zatiaľ na hodine varenia niečo nachystali, pekne naservírovali a oni vždy všetko zjedli.“
Skutočné varenie si však Iveta Malachovská vyskúšala až vo svojom prvom byte. ,,Nemôžem povedať, že by ma pritom niečo prekvapilo, zaskočilo. Vtedy som mala najmä obdobie rizota. Po prvé preto, že mi veľmi chutilo, po druhé, dalo sa pripraviť veľmi rýchlo. No a keď som už začala chodiť s budúcim manželom, pripravovala som najmä mäso. Lebo chlapi ho majú radi. Nedávno mi pripomenul, že som mu stále robila rebierka.“
Najlepšia je mikrovlnka
A ako to vyzerá v rodine Malachovských dnes? Vraj jednoducho. Celé varenie je na Ivete.
,,Martin sa vareniu úspešne bráni a tvrdí, že je to to posledné, čo by robil a zvládol. Hoci, keď sme na Podbanskom, pri chlapských jedlách, ako je guláš či grilované mäso, asistuje rád. Samozrejme, potešilo by ma, keby sa zapájal aj doma, ale nemôžem povedať, že by mi jeho postoj robil problémy. Všetko je totiž vecou organizácie a dobrej kuchynskej techniky. Varím vtedy, keď mám práve čas, a vtedy navarím obyčajne aj do zásoby. Preto považujem za obrovský výdobytok techniky mikrovlnku, ktorú pri zohrievaní jedla neustále využívame.“
Iveta Malachovská varí obvykle večer, ale keď boli nedávno manžel s dcérou chorí, privstala si a už o šiestej ráno mala navarené.
Obľúbená večera - čo dom dá
Akému jedlu dáva Iveta Malachovská prednosť?
,,Zjem asi všetko okrem držkovej polievky. A nemám príliš rada ovocie, radšej si dám zeleninu. Inak milujem cestoviny s bolonskou omáčkou, lasane, špenát v akejkoľvek podobe, čínu. Alebo, čo u nás nikto okrem mňa neje, kyslú kapustu orestovanú na cibuľke. Raz za čas si pokojne doprajem aj jedlá, ktoré sú síce dosť ťažké a majú aj dosť kalórií, ale ja ich strašne milujem. Mama mi napríklad kupuje zemiakové gule plnené špenátom, na ktoré si dám ešte praženú cibuľku. Výborné sú tiež talianske gnocchi, ktoré zapečiem s nivou, bambinom, prípadne ešte ďalším syrom.“
A čo majú radi manžel a dcéra?
,,Manžel má rád sviečkovú, ktorá však nie je z hovädzieho, ale z kuracieho mäsa. Z neho mu občas urobím aj pastiersku roštenku. Mäso len osmažím v múke, zalejem vývarom, navrch dám cibuľu, klobásu, ku koncu trochu petržlenu, posypem syrom a ešte to narýchlo zapečiem.“
Kristínka zas miluje perkelt z kuracieho mäsa s kolienkami a večer si všetci radi dajú jedlo, aké ,,dom dá“.
,,Zemiaky nakrájate na kolieska, dáte do misy z jenského skla a na ne poukladáte, na čo máte chuť alebo máte doma. Napríklad cibuľu nakrájanú na veľké kolieska, pór, ja si pridávam aj paradajky. To všetko pokvapkáte olivovým olejom, posolíte, pridáte vegetu, korenie podľa chuti a zapečiete. Je to chutné, ľahko stráviteľné a vždy iné.“
Polievka je grunt a ostatné špunt
Iveta Malachovská priznáva, že prešla aj obdobím diét, a práve preto vie, že nič neriešia.
,,Po ich skončení totiž žena obvykle naberie ešte viac než predtým. A keďže ja mám tiež dispozície ísť s kilami hore, radšej sa usilujem cvičiť, piť veľa vody, nejesť neskoro večer, a najmä nie ťažké veci. Našťastie, sladké nemám rada, ale nie som zase ani typ, že na svadbe odmietnem husacinu či kus torty. Bez výčitiek svedomia ochutnám zo všetkého aj preto, lebo nie je nič horšie, ako keď sa gazdiná narobí a vy sa potom neponúknete. Radšej urobím vo fitnescentre o tridsať cvikov viac. Žijeme predsa iba raz, a čo by to bol za život, keby sme si stále niečo odopierali. Nie je lepšie upraviť si stravu tak, aby bola žena najedená a pritom šťastná? Aký má zmysel byť síce štíhla, ale pritom nervózna, neduživá a bez nálady?“
Neznamená to však, že by Iveta Malachovská neuznávala zdravú výživu. Pri varení dáva prednosť zelenine, cestovinám, obmedzila bravčové mäso a hovädzie používa len málokedy. A že sa jej princípy každú chvíľu menia?
,,To je pravda. Stále však platí napríklad staré a známe, že polievka je grunt a ostatné špunt. Preto raz za dva dni vezmem svoj osemlitrový hrniec a pripravím v ňom klasický vývar. Mám sieťku, do ktorej dám zeleninu, kuracie prsia, prípadne chrbty, to všetko vyvarím, zeleninu vyberiem a mám vynikajúci vývar. Práve teraz je naším rodinným hitom polievka, ktorá má základ v Japonsku. Je úplne jednoduchá. Do veľkej misy dáte čo najtenšie špagety, zalejete ich vývarom, môžete pridať kuracie mäso, čerstvo nakrájanú cibuľu, pór. Je to vynikajúce.“
Netrúfa si na suši
Záľubou manželov Malachovských je cestovanie, ktoré im prináša aj kulinárske zážitky. ,,My skúsime všetko, ale najkrajšie spomienky máme na jedinečnú libanonskú kuchyňu. Obsahuje veľa vynikajúco upravených strukovín, baklažán na množstvo spôsobov a dokonca sme tam jedli úžasný tatarák z jahňacieho mäsa.“
Martin Malachovský vyskúšal nedávno v Japonsku aj jedovatú rybu fugu – bola vraj výborná.
,,Japonská kuchyňa sa nám mimoriadne páči. Najmä suši. Ale urobiť si ho doma, to by som si zatiaľ netrúfla.“
A na čo ešte si Iveta Malachovská netrúfa? Vraj na pečenie. Niežeby vôbec nevedela piecť, len ju to nepriťahuje.
,,Od sladkého sa aj tak priberá. Ale keď prídu na návštevu naši priatelia či rodina, pripravíme s Kristínkou krtkovu tortu a na Vianoce spolu pečieme medovníky. Ale to je jej práca. Ja som len asistentka.“ JANA LUKÁČOVÁ
FOTO SME - PAVOL MAJER
Recepty od Ivety MalachovskejMoje obľúbené fetuccini
Podľa potreby a počtu hostí: balík fetuccini (široké veľké rezance), pór, olivový olej, šunka (morčacia, hydinová), hrášok (konzervovaný alebo mrazený), rôzne korenie, šľahačka, petržlen alebo pažítka
Uvaríme fetuccini, na oleji opražíme nadrobno pokrájaný pór, pridáme šunku, podusíme. Potom pridáme hrášok, koreniny a na záver šľahačku a pokrájaný petržlen či pažítku. Všetko premiešame a môžeme podávať.
Čína z woku
1 balík kuracích pŕs,1 balík mrazenej zeleniny (určenej na varenie vo woku), 1 vajce (nemusí byť), 2 lyžice maizeny, 3 lyžice sezamového oleja, podľa chuti karí korenie, sójová omáčka
Kuracie prsia nakrájame na pásiky, posypeme a premiešame s maizenou, môžeme pridať aj 1 vajce, posypeme korením, pridáme sójovú omáčku a necháme aspoň 2 hodiny v chladničke. Vo woku rozpálime olej, pridáme mäso a pod pokrievkou opražíme. Potom ho vyberieme a v tom istom oleji pod pokrievkou opražíme zeleninu. Pokrievku zodvihneme, pridáme mäso a premiešame. Za 15 minút máme hotové výborné jedlo.
Recepty na víkendBolonské makaróny
1 cibuľa, 1 mrkva, 1 zelerová stonka, 30 g kuracej pečene, 400 g paradajok (môžu byť aj sterilizované lúpané paradajky, ktoré necháme odkvapkať na site), 40 g parmezánu (vcelku), 50 g pancetty alebo prerastenej údenej slaniny (pancetta je talianska špecialita – rolovaný údený bôčik), 2 lyžice masla, 250 g miešaného mletého mäsa, asi 1 lyžica paradajkového pretlaku, 100 ml červeného vína, 100 ml mäsového vývaru, soľ, čierne korenie, 1 bobkový list, 400 g makarónov
Cibuľu ošúpeme a posekáme. Mrkvu a zeler očistíme, umyjeme a pokrájame na malé kocky. Kuraciu pečeň odblaníme, zbavíme žiliek, umyjeme, osušíme papierovou utierkou a pokrájame nadrobno. Rajčiaky ošúpeme, odstránime zrnká a pokrájame. Parmezán najemno postrúhame.
V hlbokej panvici roztopíme maslo. Krátko na ňom podusíme cibuľu, mrkvu a zeler. Pridáme slaninu nakrájanú na malé kocky a krátko opečieme. Pridáme mleté mäso a pečeň a za stáleho miešania prepečieme. Do mäsa vmiešame paradajkový pretlak a krátko podusíme.
Prilejeme červené víno a mäsový vývar, osolíme a okoreníme. Pridáme paradajky a bobkový list. Mäsovú omáčku pomaly varíme asi 20 minút. Medzitým dáme vo veľkého hrnca variť osolenú vodu, v ktorej uvaríme makaróny. Makaróny scedíme, dáme na tanier, polejeme omáčkou a posypeme parmezánom.
Mandľovo-pomarančový koláč
250 g polohrubej múky, 1 zarovnaná lyžička prášku do pečiva, 175 g cukru, 1 balíček vanilínového cukru, 50 g krupice, štipka mletej škorice, 1/2 lyžičky pomarančovej kôry, 4 vajcia, 125 g vychladnutého roztopeného masla alebo margarínu, 100 ml oleja, 150 g lúpaných pomletých mandlí
Na plnku: 150 g pomarančovej marmelády.
Na posypanie: 50 g mandľových lupienkov, práškový cukor
Múku zmiešame s práškom do pečiva a preosejeme do uzatvárateľnej nádoby (obsah 3 litre), pridáme cukor, vanilínový cukor, krupicu, škoricu a pomarančovú kôru. Primiešame vajcia, maslo alebo margarín a olej, nádobu pevne uzavrieme a viackrát silno potrasieme, aby sa všetko dobre premiešalo. Nakoniec pridáme ešte mandle a cesto ešte raz dôkladne premiešame šľahačom alebo varechou, aby sa spojili aj suroviny, ktoré sa zachytili na okraji. Tretinu cesta dáme do ozdobovacieho vrecúška s okrúhlou násadkou, zvyšné dáme do vymastenej tortovej formy (priemer 26 cm) a povrch zahladíme.
Cesto potrieme pomarančovou marmeládou a ozdobovacím vrecúškom nastriekame navrch mriežku alebo lyžičkou spravíme kopčeky. Koláč posypeme mandľovými lupienkami a vložíme do rúry.
Upečený koláč vyberieme z formy a necháme vychladnúť. Nakoniec posypeme práškovým cukrom.
