Barytonista Martin Babjak, laureát prestížnej Pavarottiho súťaže vo Philadelphii, sa narodil v roku 1960 v Banskej Bystrici. Je z piatich súrodencov, štyria sa venujú hudbe. Hoci pochádza z opernej rodiny, spočiatku to nevyzeralo, že pôjde v rodičovských stopách. „Chodil som do hudobnej školy na klavír a kontrabas, neskôr som sa sám pribral k husliam, fujare i ku gitare, no spievať som sa hanbil.“ Po zédeeške sa prihlásil na dopravnú priemyslovku vo Zvolene. „Učil som sa dobre aj preto, lebo inak by mi otec nedovolil hrať ochotnícke divadlo.“ Po škole sa pokúšal dostať na štúdium operného spevu na VŠMU, ale neprijali ho. Začal chodiť na Konzervatórium v Bratislave a v roku 1984 sa stal víťazom Celoslovenskej súťaže konzervatórií. Nasledovala umelecká stáž v speváckej škole pri milánskej La Scale, kde získal titul Najlepší absolvent roka. Od roku 1989 je sólistom Opery SND v Bratislave. Pravidelne hosťuje aj v zahraničí.
Známy je nielen ako operný umelec, ale aj ako otužilec. Už niekoľko rokov je členom skupiny otužilcov Ľadové medvede, pred časom sa jej členkou stala aj Babjakova manželka Daniela. Má dve dcéry – jedenásťročnú Andrejku a pätnásťročnú Simonu.
Absolútnym víťazom čitateľskej ankety o najšarmantejšieho muža sa stal operný spevák Martin Babjak. Trochu nás to prekvapilo, interne sme tipovali, že u našich čitateliek zaboduje skôr intelektuálny šarm Milana Lasicu, hokejová sláva Mira Šatana a Petra Bondru či herecká popularita Kramára a Kukuru. Najpopulárnejší slovenský barytonista a otužilec však zabodoval s výraznou prevahou hlasov.
Komu všetkému ste povedali, že ste najšarmantnejší slovenský muž?
„Doma som sa pochválil manželke a deťom.“
Polichotilo im to?
„Iba sa pousmiali. Už si zvykli, že som ostro sledovaný nielen ako operný spevák.“
Niektorí z našej vzorky najšarmantnejších mužov sa sťažovali, že si od kamarátov užili za nomináciu aj posmešky.
„Ja som o tom vôbec nevedel. Nikto mi nič nepovedal, dozvedel som sa to až od vás.“
Nie je to vaše prvé víťazstvo. Aj v roku 1997 si vás vybrali čitateľky Slovenky za Muža roka.
„No, vtedy to bol väčší šok, lebo to bolo po prvý raz.“
Nepokazilo vás, že ste miláčikom žien?
„Asi nie, keď tým miláčikom stále zostávam.“
Boli ste už ako chlapec obletovaný ženami?
„Neviem, či som sa ja ženám páčil, ale mne sa ženy páčili vždy. Odjakživa som behal za babami.“
S úspechom?
„Keď sme boli pubertiaci, baby nám nedali. Sa zbaliť. Rozhodne som nebol idolom.“
Neskôr ste si vypracovali na ženy nejakú stratégiu?
„Ani nie, nejako to prichádzalo samé. Ale viete, čo vždy zaberá? Muzika. Rád som spieval, hral na husličky. Keď som bol mladý, mali sme s rovesníkmi ľudovú kapelu a chodili vyhrávať po záhradných reštauráciách. Keby som to povedal slovami dvadsaťročného mladíka – na muziku sa baby vždy dobre balili.“
Vyhrali ste v konkurencii športovcov, spevákov, hercov. Neprekvapilo vás, že víťazom sa stal operný spevák?
„No ale tu nevyhral operný spevák, ale muž ako taký, však?“
Bol vám niekedy šarm aj na prekážku? Máte aj neodbytné ctiteľky, ktoré sú na obtiaž?
„Určite nie. Medzi mužom a ženou to iskrí, a to je fajn.“
Nuž ale, keď sa začnú pliesť do súkromia, vyvolávať, vypisovať?
„To pokojne môžu. Aj to robia, ja im odpovedám a mám radosť, že sú.“
Nikdy ste zo žiadnej ženy nemali strach? Vraví sa, že nič nie je nebezpečnejšie než ohrdnutá žena.
„Nesúhlasím. Zo žien nemôžeme mať strach, keď sú také nádherné. To by som bol blázon, keby som mal zo ženy strach.“
A z manželky nemáte strach, keď sa takto vytešujete z ctiteliek?
„Už si zvykla. Je to taká práca. Ľudia si nás obzerajú zo všetkých strán, spravia z nás idoly. Kto chce mať takého muža doma, musí si na to jednoducho zvyknúť. Nebrať to ako záťaž, veď je to super.“
A vy by ste neboli žiarlivý na jej mieste?
„Nie, bol by som tolerantný. Teda, aj som. Musím byť, lebo aj moja žena je tolerantná a na moje vrtochy si už zvykla.“
Aké sú?
„Aké zväčša mávajú komedianti. Niekedy som bez nálady, inokedy, keď sme niekde v spoločnosti, som aktívny až priveľmi.“
A čo dcéry, dívajú sa na vás ešte s obdivom, alebo už aj tatka kritizujú? Staršia má pätnásť, vtedy sa zväčša na rodičoch hľadajú chyby.
„Nepáči sa im, keď sa správam príliš uvoľnene. Vyčítajú mi, že sa nekontrolujem, skáčem do reči. No a ešte mi rozprávajú do oblečenia. Keď si oblečiem ku kockovanému saku vzorovanú kravatu. Ja na tom nevidím nič zlé. Bol som dlhšie v Taliansku a tam si môžete obliecť prakticky všetko.“
Čo je podľa vás pre ženy viac sexi - že ste operný spevák, alebo otužilec?
„Asi najmä to, že som muž.“
Otužujete sa najmä kvôli zdraviu. Keď sa však o vás začali masívne zaujímať médiá, začalo vám viac záležať aj na tom, ako vyzeráte v plavkách?
„Ja som sa stal populárnym kvôli Pavarottimu. Keby som nevyhral tú súťaž, tak by sa o mňa médiá nezaujímali.“
Na to sa nepýtam. Na Pavarottiho súťaži ste boli vo fraku, v ľadovej vode máte iba plavky, ktoré nezakryjú nič. Navyše je pri tom vždy zväčša aj nejaký fotograf - nezaťahujete teda automaticky brucho, nepredvádzate svaly?
„Ja brucho ani nemám. Nie je to však moja zásluha, že by som dvíhal železá niekde v posilňovni, zdedil som to po predkoch. My sme v rodine tak pol na pol. Mama je silnejšia a polovica z mojich súrodencov - je nás dokopy päť - sa podala na ňu. Zvyšok je na štíhleho otca. Ale neprikladám tomu žiaden význam. Skôr ma prekvapuje, že ženy vzrušuje mužské telo v plavkách. Aj tak tam nič nevidno a čo áno, je po studenej vode malé.“
Keby som sa spýtala názvom hollywoodskeho filmu - myslíte si, že viete, o čom ženy snívajú?
„Viem, ale bohužiaľ nemôžem všetkým vyhovieť, to sa nedá stihnúť.“
A čo je to podľa vás?
„Ženy hlavne túžia po krásnom objatí, pohladení ducha aj tela. Keby to šlo, mal by som rád všetky ženy na svete. Lenže sa to nedá, človek sa raz musí aj oženiť, mať deti a sekať dobrotu. Čo sa dá robiť.“
Neľutujete, že ste sa oženili na umelca pomerne skoro, ako dvadsaťpäťročný?
„Nie, ja som sa ženiť chcel. S manželkou sme vlastne rovesníci. Dokonca je o rok staršia, takže keď neviem niečo vyriešiť, nechám to na ňu - veď si staršia, a teda múdrejšia.“
Najšarmantejší muž je asi často vystavený pokušeniu. Ako sa mu bránite? Ak sa teda, pravdaže, bránite.
„Pokušeniu sa veru ťažko odoláva. Hlavne sa to potom nikomu nesmie neprezradiť, však? „ BARBORA DVOŘÁKOVÁ
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
(Viac na stranách 4, 5, 6)
