Keď 36-ročný Kolárovčan Péter Tóth videl, že nemá šancu na útek, siahol si na život.
Už v minulosti trestaný muž prišiel do pobočky Všeobecnej úverovej banky tesne pred poludňajšou prestávkou.
Žiadal peniaze a na výstrahu niekoľkokrát vystrelil. Vystrašení pracovníci banky mu požadované peniaze vložili do igelitovej tašky.
Lupiča však vyrušili policajti, ktorí ihneď dorazili na miesto činu. Vtedy už lupič nestrieľal do vzduchu – niekoľkokrát zasiahol 48-ročného plukovníka Gy. Pokúsil sa utiecť na bicykli, prenasledovalo ho však jedno policajné a jedno civilné auto. V tom sedel riaditeľ miestneho poľnohospodárskeho družstva a jeho šofér. Lupiča vytlačili z cesty. Tóth spadol, ale ešte stihol niekoľkokrát vystreliť. Zasiahol riaditeľa aj šoféra.
Pri streľbe ho však pravdepodobne jeden z policajtov zasiahol do nohy. Lupič potom ležiac na zemi obrátil zbraň proti sebe.
Postrelený policajt pri prevoze do nemocnice zomrel, šéf družstva a jeho šofér sú už mimo nebezpečenstva, ošetrujú ich v komárňanskej nemocnici.
Nad mestom po čine sledovala situáciu policajná helikoptéra. Tóth podľa posledných informácií konal sám. Do tašky s bankovkami sa zamestnancovi banky podarilo prepašovať patrón s farbou, ktorý znehodnotil ukradnuté peniaze.
V Kolárove pracuje vyšetrovací tím a pracovníci banky zisťujú spôsobenú škodu. Nemenovaný svedok spomenul aj to, že od 9. januára banku nestrážila ochranná služba.
Lupičovi sa napriek zraneniu podarilo z banky utiecť na bicykli s peniazmi v igelitovej taške.
Obyvatelia Kolárova dobre poznali Pétera Tótha, podľa jedného zo svedkov začiatkom 90. rokov už raz miestnu banku vykradol. Vtedy ešte sídlila v inej budove. Za tento a ďalšie násilné činy si odsedel osem rokov vo väzení, odkiaľ sa dostal asi pred rokom.
Iní svedkovia tvrdia, že páchateľ si trestnou činnosťou zarábal na živobytie. „Jeden týždeň mal vo vrecku stotisíc korún a ďalší už nemal ani na chleba. Hral sa na veľký štýl, ale skutoční mafiáni ho nebrali vážne. Niekedy prepadával záchvatom hnevu, podľa mňa ani teraz vlastne nevedel, čo robí,“ tvrdí mladý Kolárovčan.
Päťdesiat metrov od miesta streľby bola základná škola. „Je zlé čo i len pomyslieť, čo sa mohlo stať, keby sa deti na ceste zo školy ocitli v tejto streľbe,“ hovoria.
Krvavý incident vystrašil mnohých obyvateľov Kolárova. „Odkedy žijem iba s vnučkou, stále zamkýnam bránku aj dvere. Odteraz sa však budem báť ešte viac. Zažila som v našej ulici prestrelku, akú vídam v televízii. Len nech policajti chytia čo najskôr aj druhého páchateľa. Oka nebudem vedieť zažmúriť, pokiaľ sa bude voľne pohybovať,“ netajila obavy prizerajúca sa staršia žena bývajúca v blízkosti pobočky.
Privolaná polícia bola v banke takmer okamžite, lupič na úteku začal strieľať a zasiahol policajta. Ten zomrel pri prevoze do nemocnice.
Policajti zavraždení pri výkone služby
4. februára 1991 – V bratislavskej Dúbravke v skorých ranných hodinách na prízemí budovy obvodného veliteľstva Policajného zboru zavraždil Jiří Šouta z Ostravy poručíka Milana Dobiáša. Dobiáš sa mu snažil zabrániť v úteku z policajnej budovy, kam ho doviedli ako podozrivého z vlámania do samoobsluhy. Nikto si však nevšimol, že medzi ulúpeným tovarom v taške je aj vražedná zbraň – kuchynský nôž. Šoutu odsúdili na doživotie.
19. marca 2002 – Ukrajinec Sergej Dimitrievič Chrustasenko zastrelil v obci Koromľa riaditeľa hraničného oddelenia PZ v Petrovciach Jána Pala a vojaka základnej služby Jána Mandičáka. Incident sa stal potom, ako policajt s dvoma vojakmi základnej služby Chrustasenka zaistili a chceli ho predviesť na oddelenie za nelegálne prekročenie štátnej hranice. V aute Ukrajinec vytiahol pištoľ schovanú v topánke a začal strieľať. Na úteku ho zastrelili.
Autor: MELITTA VAS
