BRATISLAVA – Problém čiernych ubytovávateľov sa netýka len turisticky atraktívnych miest, ako sú Vysoké a Nízke Tatry, Orava, Vrátna, Liptov či Spiš. Sú ľudia, ktorí prenajímajú priestory len z núdze, sú iní, čo vyslovene „ryžujú“ z celoročne prenajímaných chát či bytov (len v Bratislave je príležitostí poskytovať byty načierno zahraničným firmám neúrekom). Ďalší zase na obecnom úrade prihlásia určitý počet lôžok, ale v skutočnosti ich majú dvojnásobok. Používajú sa všelijaké triky. Dve ubytovávacie knihy – pre kontrolu iba oficiálnu, alebo dve registračné pokladnice, alebo majiteľ upozorní hostí, aby všade tvrdili, že sú jeho príbuzní či známi, a od nich peniaze neberie. Podľa prednostu mesta Vysoké Tatry Jozefa Vilima kým nebudú jasné pravidlá, kto a za akých podmienok môže ubytúvať hostí – či cez cestovku, informačnú kanceláriu alebo priamo, poriadok nenastane.
Štát chce len dane
Vedúci Turistickej informačnej kancelárie v Zuberci Július Hudec vidí zásadný problém v nezáujme vlády postarať sa o cestovný ruch. „Na Orave stratili stovky ľudí po krachu Tesly zamestnanie. Žijú z podpory. Ubytúvanie turistov je často jedinou možnosťou obživy. Ale štát nie je schopný poskytnúť na úvery pre rozvoj podnikania nízku úrokovú mieru, pomôcť im, aby sa združili a vytvárali atraktívne ponuky pre návštevníkov. Zato od nich žiada odvody z maličkého príjmu.“
Chýba zákon o cestovnom ruchu, ktorý by mohol vniesť aspoň základný systém do združovania prostriedkov v turizme, hovorí Hudec. Tak je to nielen vo vyspelých štátoch, ale aj v Maďarsku. Rakúsky súkromník si nedovolí zarábať na čiernych dušiach, lebo by vo svojej obci skončil. Prišiel by o výhody, ktoré má z členstva (povinného) v turistickom združení, ktorému však, samozrejme, musí odvádzať promile z obratu.
Krachy na dedinách
Šéf Združenia miest a obcí Slovenska, starosta Štrby Michal Sýkora poukazuje, že cena nocľahu na privátoch vyskočila od roku 1990 len o málo, zhruba zo 150 na 200 až 220 korún, zato vstupy a energie zdraželi oveľa viac. Navyše počet turistov z roka na rok klesá, takže na dedinách skrachovalo veľa cestoviek, ktoré sa ešte pred troma rokmi uživili ponúkaním ubytovania. Podľa Sýkoru dnes podnikatelia necítia zo strany štátu záujem zaviesť do cestovného ruchu systém – tak aby z toho bol úžitok pre štát, podnikateľa aj pre obec. „Keby to cítili, nebránili by sa odvodom. Ak to však nezapadá do jedného súkolia, podnikateľ to využije a podniká načierno. Samospráva nemá páky, aby zisťovala, kto podniká bez živnosti alebo nenahlasuje počet prenajímaných lôžok,“ hovorí Sýkora. Dodáva, že kontrolu by mal robiť ten, kto živnosť vydáva, teda živnostenské oddelenia okresných úradov. Na viacerých z týchto oddelení, v hlavnom meste aj mimo neho, nás však ubezpečili, že živnostníkov kontrolujú pravidelne a že „čiernotu“ sankcionujú rádovo aj desaťtisícovými pokutami. Šéf ZMOS-u na to reagoval, že on sa s takou kontrolou zatiaľ nestretol.
TÁŇA RUNDESOVÁ
