Cítite sa východniarom?

„Áno, východniarom v Bratislave.“

To znamená?

„Polovicu života som prežil na východe, polovicu v Bratislave. Cítim sa Bratislavčanom s koreňmi na východe. Vzťah tu stále je a stále bude. Moja sestra žije na východe, rodičia sú tam pochovaní.“

Politici z východu hovoria, že naň v Bratislave nezabúdajú, ľudia z východu majú často opačný pocit. Ako je to podľa vás?

„Záleží na tom, čo tým myslíme. Ak špeciálne dotácie, peniaze, tak o tom môžeme diskutovať. Ak hovoríme o tom, že niekto zabudol a niekto nie, to je vec individuálna. Ja som nezabudol.“

A pri prerozdeľovaní?

„Treba jasne povedať, že to tu už bolo a práve preto sme tam, kde sme. Na ústrednom výbore strany sa kedysi rozhodovalo, kde sa čo postaví, nerešpektovala sa ekonomická realita. Prerozdeľovať prirodzene treba, ide o to, aby sa zmenil systém, aby nedochádzalo k subjektívnemu, náhodnému prerozdeľovaniu, ale k prerozdeľovaniu postavenému na jasných kritériách. To je jeden z cieľov reformy verejnej správy – mať čo najprirodzenejšie regióny, dať im kompetencie, zodpovednosť aj financie a prerozdeľovať na základe kritérií, ktoré vychádzajú zo skutočnej daňovej a finančnej sily jednotlivých regiónov. Táto sila je rôzna a najmä na východe sú regióny slabšie.“

Je reforma verejnej správy prvou vecou, ktorá by sa pre východ mala urobiť?

„Je to najdôležitejšia vec. Okrem toho, na východe je najviac prihraničných oblastí, takže za kľúčovú vec považujem aj to, že sme rozviazali obciam ruky pri cezhraničnej spolupráci. To bývalá vláda doslova zakazovala. Veľmi dôležité je, že sa podarilo zachrániť VSŽ. Investor sem v najbližších rokoch investuje 35 miliárd korún. Prichádzajú ďalší Molex, Macušita v Krompachoch, Rhone-Poulec v Humennom, Siemens v Michalovciach. Rýchlosť je podmienená aj infraštruktúrou, diaľnicami.“

Prezident nedávno kritizoval vládu, že nepodporuje leteckú prepravu, a teda na východ neprídu zahraniční podnikatelia. Pomohlo by letectvo?

„Takto by som to nestaval, podnikatelia tam už sú, aj keď je ich menej, ako by sme chceli. Samozrejme, keby bola infraštruktúra lepšia, boli by väčšie šance získať rýchlejšie a viac investorov. Postupujeme tak rýchlo, ako nám to umožňuje stav verejných financií. Čo sa týka leteckej dopravy, pokiaľ viem, investuje sa do letiska v Košiciach.“

Prezident to povedal práve pri začatí výstavby.

„Nechcem komentovať vyjadrenia pána prezidenta.“

Poslanci z východu často spomínajú dostavbu diaľnic. Tá však potrvá roky. Čo dovtedy?

„Investície prídu aj bez diaľnic, aj keď nie v takej miere. Rýchlejšie ako diaľnice vieme riešiť iné predpoklady. Reformu verejnej správy a veci, ktoré plošne ozdravia podnikateľské prostredie. Investície sa viac tlačia na západ, ale maďarská skúsenosť ukazuje, že keď sa najlukratívnejšia oblasť nasýti, investície idú rýchlejšie aj do ostatných častí. Nasýtenie bratislavského regiónu bude znamenať aj rast východného Slovenska. Ďalej vláda podporuje projekt diaľničného prepojenia Prešova a Košíc s Miskolcom a Budapešťou. Pomôcť by mohol aj náš vstup do NATO.“

Hovorí sa aj o turistickom ruchu. Myslíte, že môže mať podstatný význam?

„Turistický ruch, samozrejme, áno, ale nie je to všeliek. Najmä Tatry majú obrovský potenciál, ktorý určite nie je dostatočne využitý.“

Čo by bola prvá vec, ktorú by ste pre východ urobili, keby ste o tom mohli rozhodnúť sám?

„Najviac pre východ urobíme, ak budeme pokračovať v reformách a dostaneme sa do EÚ. Aby sme vytvorili priame aj nepriame predpoklady prinajmenšom na zastavenie zväčšovania rozdielov medzi regiónmi.“

Dostane sa niekedy východ na úroveň Bratislavy?

„Centrum na tom nemusí byť vždy ekonomicky lepšie. V slovenských podmienkach však bude Bratislava minimálne desiatky rokov vytŕčať. Dôležité je, aby sa rozdiely nezväčšovali a aby sa využil potenciál, ktorý východ má najmä v mladých vzdelaných ľuďoch aj v polohe. Dnes hranice rozvoj brzdia, v budúcnosti budú mať skôr symbolický charakter a to môže vytvoriť dobré podmienky rozvoja.“

Takmer všetky najvyššie funkcie v štáte obsadili východniari. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým prečo?

„Napadlo mi to. Je to možno náhoda. Niekto tvrdí, že východniari tým, že museli odísť ďaleko z domu, sa naučili lepšie pretĺkať životom. Ale neviem, či to tak je.“

Dostali ste sa na svoj post aj zásluhou východniarskej povahy?

„Čo to je východniarska povaha?“

Hovorí sa, že východniari sú draví, zanovití, tvrdohlaví, priebojní.

„Nepovažujem sa za mimoriadne dravého a zanovitého, neviem, či kolegovia súhlasia, alebo nie. Na svoj post som sa dostal preto, že po páde komunizmu bol veľký dopyt po ekonómoch, ktorí by čosi o transformácii vedeli a zároveň bola strašne úbohá ponuka. Skôr za to vďačím tomu, že ma tieto veci zaujímali, že som študoval zdroje, aj keď obmedzené, a zamýšľal som sa nad tým. Navyše som sa dostal k ľuďom, ktorí hľadali takéhoto ekonóma a dopyt sa stretol s ponukou.“

Tak sem še totym kremikom namňackala? Čo to znamená?

„Tak som sa tým krémom natrela. Rozumiem aj po rusínsky, býval som na pomedzí Zemplína a Šariša, moji rodičia boli Rusíni.“ (fw)