V stredu sa členské štáty únie dohodli na pravidlách prístupu verejnosti k dokumentom. Týkajú sa všetkých troch kľúčových inštitúcií – Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Európskej rady. Únia by sa mala stať skutočne vecou verejnou. Teraz záleží len na záujme a vytrvalosti jej občanov, či sa dozvedia všetko, čo potrebujú. Rovnaké práva majú aj občania z kandidátskych štátov, teda aj zo Slovenska.

EP bude o tomto rozhodnutí hlasovať už 3. mája a po očakávanom odsúhlasení musí nové právne normy schváliť Rada EÚ.

Švédska otvorenosť víťazí

Dohoda je považovaná za veľké víťazstvo Švédska, ktoré teraz EÚ predsedá. „Toto rozhodnutie prinesie časom do inštitúcií únie významné zmeny. Zmení to kultúru administratívy, zmení to postoje úradníkov,“ povedal švédsky vyjednávač Gunnar Lund pre Reuters. „Prístup verejnosti k dokumentom je kľúčovou pákou k tomuto procesu,“ tvrdí Lund.

Švédsko je považované za európskeho šampióna v otvorenosti. Aj otvorený prístup ku všetkým informáciám by mal odosobnenú úniu priblížiť k ľuďom.

Potrebné bolo nájsť také riešenie, ktoré uspokojí členov, presadzujúcich čo najväčšiu otvorenosť (škandinávske štáty, Holandsko), aj opatrníkov, ktorí sa najprv pozerajú na to, či sa nezverejnia citlivé materiály bezpečnostného charakteru (Veľká Británia, Francúzsko, Grécko, Belgicko).

Nedôvera NATO

Dohoda nahradí opatrenia, ktoré minulý rok prijal vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana. Ten obmedzil prístup k dokumentom z oblasti bezpečnosti a obrany potom, ako európske štáty oznámili plán vybudovať európsku jednotku rýchleho nasadenia. Jeho krok rozhneval tie štáty, ktoré pred bezpečnostnými opatreniami uprednostňujú transparentnosť v politike – Švédsko, Fínsko a Holandsko, ale aj väčšinu poslancov Európskeho parlamentu.

Nové európske jednotky, ktoré majú mať 60-tisíc mužov, budú do veľkej miery stále závislé na kapacitách NATO, vrátane plánovania a tajných služieb. A orgány aliancie nemusia úniu považovať v citlivých otázkach za dostatočne dôveryhodného partnera.

Vyjednávač EÚ pre transparentnosť Gunnar Lund všetky pochybnosti odmietol. „Veľmi citlivé informácie sú podľa zákona presne vymedzené a nikto nemôže ani snívať o tom, že by sa mohli zverejniť“. Toto utajenie sa však týka len dvoch percent dokumentov európskych inštitúcií.

Rozdiely medzi členmi zostanú

Sprístupnenie európskych inštitúcií automaticky neznamená, že rovnaké pravidlá budú platiť aj v jednotlivých členských štátoch. Švédi napríklad nebudú mať na presadení takejto právnej normy vo svojej krajine záujem, pretože by asi stratili časť zo svojich „slobodných“ výsad. Naopak, štáty, ktoré s informáciami pracujú opatrnejšie, by sa mohli cítiť ohrozené.

MAREK CHORVATOVIČ