Aktívne vstúpili ženy do politiky až po druhej svetovej vojne. Dovtedy sa pokúšali vybojovať si právo voliť, lebo muži ich nepúšťali ani k urnám.
Vo Francúzsku, v Anglicku a USA funguje parlamentný systém už niekoľko storočí. Právo voliť tam však mali len „vyvolení“ – najprv to boli majetnejší a až neskôr takmer všetci dospelí, no vždy len muži.
Na začiatku 20. storočia sa ženy rozhodli doslova si svoje volebné právo vybojovať. Spôsoby boli rôzne – na ulici napadli ministra, podpaľovali poštové schránky, rozbíjali okná, prikovali sa k plotu, vyhlasovali hladovku, ba dokonca podnikli aj teroristické akcie ako podpaľačstvo či bombové útoky.
Ženské hnutie za zrovnoprávnenie žien sa rozšírilo po celom svete. V roku 1913 vo Veľkej Británii uväznili takmer dvesto priekopníčok boja za volebné právo žien.
Ženy získali svoje volebné právo najprv v severských štátoch, medzi vojnami vo Veľkej Británii a v USA. Väčšina dnešných demokratických štátov dovolila ženám ísť k volebným urnám až po druhej svetovej vojne, keď OSN v roku 1945 vyhlásila rovnoprávnosť žien a mužov. V Československu získali ženy volebné právo už v roku 1918. V Kuvajte nesmú ženy voliť ani dnes.
MIRKA HOROBOVÁ
