Od roku 2001 sa ruší anonymita darcov. Myslíte si, že strany budú mať problémy pri ich získavaní?

„Predpokladám, že množstvo darov klesne. Časť darcov sledovala poskytnutím daru svoje záujmy. Pri uvedení mena darcu však nebudú všetky uspokojiteľné.“

Čo v prípade, ak bude darca trvať na anonymite a politická strana bude jeho peniaze chcieť. Ako má pokladník strany tento problém vyriešiť?

„V súlade so zákonom sa to vyriešiť nedá. Mám však poznámku, že celá činnosť sa riadi určitými pravidlami. Tajne sa to urobiť nesmie.“

Ľudia, ktorí pracujú so straníckymi financiami, sú však upodozrievaní, že sa neraz pohybujú na hrane alebo až za hranou zákona.

„Tomuto podozreniu sa zrejme nikdy nezabráni. Čiastočne je to aj o podozrievavosti, ktorá nemusí byť opodstatnená, ale je to aj o skúsenostiach s činnosťou politických strán, ktorá k tej podozrievavosti vedie.“

Ako podnikateľ by ste politickej strane darovali peniaze?

„Nemám obľúbenú stranu. Nemám teda dôvod, prečo by som ktorejkoľvek z nich mal niečo dávať. Myslím si, že aj tak mi dosť berú na daniach.“

Ako sa pozeráte na firmy, ktoré obdarúvajú politické strany?

„Som podozrievavejší k firmám ako k politickým stranám. Nemyslím si, že tie firmy to robia nezištne alebo na základe presvedčenia, že tá-ktorá strana to robí tak vynikajúco, že si zaslúži vylepšenie svojho finančného krytia.“

Jednou z ciest, ako zabezpečiť anonymitu darcu, môžu byť aj členské príspevky. Bolo by vhodné obmedziť v zákone výšku jedného členského príspevku?

„Ak sa držíme toho, že zmyslom zákona je vytvorenie rovnakých pravidiel hry, asi by bolo korektnejšie povedať, že členské príspevky by mali mať nejakú hranicu. Prečo to v zákone nie je? Vysvetlenie je jednoduché, poslanci hlasovali o svojich stranách. Celkom samozrejme robili, čo sa dalo, aby si ponechali nejaké zadné vrátka.“

(sp)