Kapitán Roman Kontšek priviedol majstrovský vláčik na rodný ľad. Príchod: tridsať minút po polnoci z piatka na sobotu autobusom z Popradu. Manažérka Anna Tomkowa (vľavo hore) pri tom nebola. FOTO - IMAGE
"V Žiline doteraz nevedia, čo sa stalo," uznávaný znalec slovenského hokeja naráža na to, že profesionáli okolo trénera Jána Šterbáka a kapitána Romana Kontšeka sa k titulu dopracovali napriek amatérskemu riadeniu funkcionárov.
Od play off bije do očí na dverách žilinskej kabíny "dopravná" značka zákazu vstupu. V bielom poli sú červeným dvakrát prečiarknuté inicálky A. T. Svetový unikát. Hráči pred play off vymkli manažérku Annu Tomkowú, ktorá rozhoduje o ich peniazoch i vyhadzovoch.
Hokejisti "lock outom" svojho zamestnávateľa dali najavo istú štrajkovú pohotovosť. Dlžila im sľúbené peniaze. Na to boli zvyknutí, išlo však o prekvapkanú trpezlivosť, no najmä o to, aby im dožičila sústrediť sa na svoju prácu v čase, keď im ide športovo o veľa.
Tak ako ženy krášlia hokej, v Žiline to, žiaľ, neplatí. Stelesnenie negatívnej energie, zhodujú sa unisono hráči aj ľudia na štadióne po tom, čo za zaťatými zubami odfiltrovali ostrejšie slová. Vraj sa vrtochov manažérky bojí aj staručká rolba, od strachu radšej vždy naštartuje.
Keď sa nedávno reprezentanti zložili na vedľajšej ploche žilinského zimáku na sústredení pred dvojzápasom s Čechmi, s obavami sa zverili do tamojšieho servisu. Svetaskúsení hokejisti mali hokej z toho, kde, ako a čo našli nevyprané.
V Žiline sa zastavil čas niekde tesne po tom, čo postavili po Bratislave druhý najstarší štadión na Slovensku.
Žilina je jediným štadiónom na svete bez tlačového strediska či aspoň nejakej kutice s elektrickou zástrčkou. Niežeby sa inde na Slovensku neblížili podmienky pre novinárov stredoveku, ale Žilinu nedonútil urobiť zmenu ani exponovane sledovaný boj o titul. Hoci stačilo nájsť kľúč od slušného zariadenia na susednom futbalovom štadióne.
V Žiline sa nekomunikuje. Hovorcom v zákopovej vojne medzi kabínou a monomanažmentom Anny Tomkowej je športový riaditeľ Ján Nociar. Robil, čo mohol. Žilina súťaž dohrala. Hoci viacerým trénerom, ktorí vo svojej motivačnej štruktúre stavajú na vytvorení obrazu nepriateľa, by vyhrotené vzťahy padli vhod, tréner Ján Šterbák zdravil manažérku širokým úsmevom a úctivým dobré ráno.
Spolu s hráčmi si nahromadenú zlosť otočil na pozitívnu motiváciu kultivovanými spôsobmi. Okrem nálepky, ktorá na dverách visí dodnes, nik otvorene neporušil lojalitu ku klubu a jeho predstaviteľom. Hráči sa len veľavýznamne ospravedlnili fanúšikom za nečakané zdvojnásobenie vstupného. Žilinčania si získali verejnosť skromným vystupovaním, okrem iného nikdy nespomínali rozhodcov.
Všetci radi opakujú, že sa zomkli na sústrední počas olympijskej prestávky a odvtedy sa rozbehla ich nezdolná hokejová mláťačka. V čom spočívalo tajomstvo magického slova zomknúť sa? Úžasná kyslíkom nabitá príroda v okolí malebnej dediny Papradno kombinovaná s tvrdým tréningom a pestrým pitným režimom. Opakovaná záťaž do dna so silným vzťahovým efektom. Ďaleko od dosahu manažérky. Po náročnom programe muselo dostať mužstvo dva dni voľna.
"Nie som si vedomá žiadnej chyby. Niektoré veci sme možno robili na silu, aby zabrali. Trénera Šterbáka som dvakrát chcela vyhodiť. Vidíte, že som urobila dobre, keď som ho nechala," nestráca suverenitu manažérka Tomkowa. "Za celou atmosférou okolo nálepky vidno iniciatívu jedného z hráčskych vodcov, ktorý poškuľuje po mojej stoličke. Viete, hokej sa nedá hrať do sedemdesiatky, ale stať sa manažérom na dlhé roky je príjemná predstava. V pondelok oslávime titul na námestí. Potom sa na prijatí u pána primátora vrátime k istým veciam. Nájdeme aj to, že niektorí hráči porušili zmluvu v tom, o čom by hovoriť nemali," uzatvára tónom prevahy A. Tomkowa. Koľko hráčov má zmluvu aj na ďalší rok si nespomína.
Je zrejmé, že vodcom, ktorý má podľa Tomkowej poškuľovať na jej stoličku, je kapitán Roman Kontšek.
"Roman je v žilinskom hokeji boh. Staral sa o výplaty, atmosféru v kabíne, povzbudzoval starých aj mladých. Môže hrať špičkový hokej ešte päť rokov. Ak sa pani manažérka obáva o stoličku, má asi prečo. Ak už pochopila, čo je ofsajd. My rovnako vieme, že Roman sa môže na jej stoličku aj zvysoka vykašľať. Hrali sme za Žilinu," podpisujú sa jednotne hráči.
Ako je možné, že manažérka, na ktorej diletantských krokoch sa smeje celé Slovensko, má v Žiline stále neotrasiteľnú pozíciu?
Odpoveď dáva nepriamo jej jediný nadriadený, prezident klubu Ján Slota. Sú to len ‚žvásty', odbíja oponentov a drží ochrannú ruku nad Annou podobne ako kedysi najsilnejší politik Slovenska nad jej menovkyňou. Mocný žilinský primátor sa vraj Anny tiež bojí. Lebo veľa vie. Chúlostivou témou by mohla byť napríklad genéza reštitúcií.
Primátora však majú hráči v zásade radi. Zoženie peniaze a veľmi sa nestará.
Asi preto ostane najskôr v Žiline stáť čas aj naďalej.
Rozhodca Jonák sa cítil ako v telenovele
Hlavný rozhodca Peter Jonák odpískal šesť zo siedmich finálových zápasov v priamom prenose. "Cítil som sa ako herec telenovely. Fyzicky to nebol problém, najviac síl ma stálo šoférovanie. Celé leto sa budem modliť a tešiť sa každému kilometríku novej diaľnice južným smerom na Zvolen či severným na Žilinu."
Na každý zápas cestoval P. Jonák z Bratislavy. V play off odpískal Žiline desať zápasov, celkove od štvrťfinále 20 stretnutí. "Dobre mi padlo, keď sa nám po skončení finálovej série prišiel v Poprade poďakovať tréner neúspešného tímu Ladislav Svozil. Pozval nás na pohárik vínka, čo som musel šoférsky zdvorilo odmietnuť.
P. Jonák má za sebou prvú sezónu so štatútom jediného profesionála medzi slovenskými rozhodcami. Znamená to, že aj v exponovanom období dostal stabilnú mesačnú mzdu, bez ohľadu, či by odpískal jeden, alebo tridsať zápasov. Prémie mu neprináležali ani za ďalšie dva medzištátne zápasy, ktoré boli na území Slovenska. (ju)
