
Balkánsku cestu do Európy veľmi často využívajú aj Kurdi z Iraku. Ilegálny obchod s imigrantami predstavuje vážny problém pre EÚ, ktorá sa v súčasnosti snaží zadefinovať zásady spoločnej azylovej a imigračnej politiky. ILUSTRAČNÉ FOTO – UNHCR
Desať rokov vojen, politického napätia a roztržiek na Balkáne viedlo k hlbokému rozvratu, ktorého dôsledky dnes pociťuje usporiadaný Západ na vlastnej koži. Podľa poslednej správy Európskej únie využívajú prevádzači imigrantov v obrovskej miere málo strážené hranice Balkánu, zvlášť bývalej Juhoslávie.
Správa napríklad konštatovala, že len v Belehrade čaká najmenej 50-tisíc, ale možno až 200-tisíc Číňanov na príležitosť, ako sa dostať do západnej Európy. Časť týchto ľudí sem prilákala politika bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča, ktorý zrušil spriaznenej Číne vízovú povinnosť. Ďalší pracujú v zdieračských podmienkach, aby zaplatili dlhy prevádzačom. „Len čo máte v takejto krajine čínsku komunitu, láka to ďalšie, a láka to aj kriminálne živly,“ povedal pre BBC Johannes van der Klaauw z UNHCR. Podľa jeho slov sa však EÚ nechce sama zaoberať otázkou zavedenia víz pre Číňanov krajinami Balkánu.
Deravé hranice
Balkánsku cestu bežne využívajú zločinecké gangy na pašovanie drog a na presun tisícok ekonomických emigrantov a uchádzačov o azyl z Číny, Iránu, Iraku, Turecka i Rumunska. EÚ v správe konštatuje, že ide o sofistikovanú a ďalekosiahlu sieť pašerákov ľudí z Blízkeho východu a vzdialenejších končín Ázie. Deravé hranice a slabá legislatíva štátov bývalej Juhoslávie dokážu využiť dokonale vo svoj prospech.
Problém je ešte naliehavejší v čase, keď sa v únii rozhoduje o prijatí nových členov zo strednej a z východnej Európy, a silný záujem o priblíženie sa k únii prejavujú i vlády balkánskych štátov.
Vlani v júni západnou verejnosťou silne otriasla tragická smrť 58 čínskych prisťahovalcov, ktorých našli udusených v holandskom kamióne. Grécko tvrdí, že sa s loďami plnými nelegálnych prisťahovalcov z Balkánu stretáva denne.
Ako rozoznať falošný pas
EÚ je najnovšie ochotná investovať ľudské zdroje i financie, aby túto cestu aspoň čiastočne zahatala.
Británia prišla s vlastnou iniciatívou a verbuje po Európe okolo štyridsať imigračných a policajných dôstojníkov, ktorých chce vyslať do Bosny a Chorvátska, aby tu pomáhali školiť svojich miestnych kolegov.
Podľa predstaviteľov Európskej komisie ich budú učiť kontrolovať platnosť víz a odhaľovať falošné pasy. Diplomati uviedli, že ministri požiadali EK, aby preskúmala možnosť financovania projektov na upevnenie regionálnej stability, ktorá je nevyhnutná pre uzavretie balkánskej cesty.
Ministri EÚ sa včera snažili nájsť spoločnú definíciu a vymedzenie trestu pre zločiny ako pašovanie drog, korupcia, pašovanie ľudí a detská pornografia. Čo sa týka nelegálnych imigrantov, úniu čaká najmä jedna zásadná vec – určenie spoločných pravidiel azylovej a imigračnej politiky. (reuters, bj)