Hlava z okna
Že niečo nie je v poriadku, sa dalo vidieť zďaleka. V prichádzajúcom renaulte s belgickou značkou sledoval šofér cestu s hlavou vytrčenou z okna. Keď som nastúpil, po pár vetách bolo jasné, že ma zobral len preto, lebo tri dni nespal a potrebuje, aby na neho niekto hovoril, a aby nezaspal.
Neoholený spotený Bulhar sa predstaví ako Alexander a prizná, že sa ponáhľa na hranice, kde ho čakajú priatelia. Mešká dve hodiny. Jazykovo nie je príliš podkutý, navyše s hlavou v prievane zle počuje, a tak po pár minútach rozhovoru dôjde k omylu. Vyrozumie, že sa živím vekslovaním a očividne mu je to sympatické. Vyzerá to na zaujímavú cestu, a preto niet dôvodu omyl vyvracať. Keď sa pochváli, za koľko kúpil renault „špeciálne na export“, je jasné, že šoféruje kradnuté auto.
Napriek tomu, že sa blížime k hraniciam, na pašerákovi nebadať žiadnu nervozitu. Na otázku, či na hraniciach nebudú problémy, pobavene mávne rukou a povie, že to robil už neraz. Jediným problémom vraj je, že už bol vyhostený z Nemecka. Vysvetľuje, že pred hranicami auto preberie jeho kumpán a on prejde cez ne pešo.
Pašuje sa v trojici
Po pár kilometroch zastavujeme na odpočívadle, kde v malej fiatke čakajú dvaja muži. Keď uvidia, že Alexander má spolujazdca, vyvalia oči. Slušne ho odvedú obďaleč, kde sa začnú hádať. Asi som v Alexandrovom podaní kádrovo uspel, pretože po chvíli traja nastupujeme do auta. Za volant sadá jeden z Alexandrových komplicov.
Na dohľad od colnice zastavuje a Alexander vyskakuje z auta. Keď Alexander drzo kráča do lesa v pohraničnom pásme, neviem sa zbaviť dojmu, že ho musia vidieť všetci. My pokračujeme a ja riešim dilemu, čo robiť. Zvedavosť je vybičovaná na maximum. Rozhodnem sa, že nechám veciam voľný priebeh.
Ako na korze
Nemecká pasová kontrola prebehne bez problémov. Keď prikráčajú colníci, šofér nasadí výraz, ktorý mu vizuálne značne uberá z inteligencie. Tvári sa hlúpo, ale ochotne. Colníci si papiere od auta musia pýtať dvakrát, lebo po nemecky nerozumie. Prísne vyzerajúci colník s papiermi kamsi odkráča. Ako čas plynie, som stále viac presvedčený, že nasledujúcich pár hodín strávim na výsluchu. Nemci sa vrátia po nekonečných desiatich minútach. Vrátia papiere a znechutene kývnu rukou.
V priestore medzi nemeckou a českou colnicou je parkovisko a bufet. Tam čaká Alexandrov brat. Vyložili ho z fiatky na ceste do Nemecka. Z nejakých dôvodov do Nemecka nechcel. Oblečenú má nejakú uniformu. Vysvitne, že je kapitánom na nejakej menšej bulharskej vojenskej lodi. Šofér plynulou nemčinou objedná pečené klobásy. Pri ich pojedaní čakáme na Alexandra. Ten sa objaví čoskoro. Pýtam sa ho, ako sa dostal do medzihraničného priestoru. Odpoveď je jednoduchá: „Prešiel som okolo colnice z druhej strany.“
Prechod cez českú colnicu je plynulý a bez problémov.
Colníci si ruky nešpinia
Do Bratislavy pokračujeme oboma autami. Bratia idú fiatkou. Dvaja zvyšní kumpáni cestujú so mnou v renaulte. Po pár hodinách rozhovoru šofér stráca zábrany, jeho kamarát spí a je ochotný porozprávať aj detaily.
Colníci vraj kradnuté autá preverujú cez číslo karosérie. Preto je na falošných papieroch toto číslo iné, ako je skutočne vyrazené na karosérii. Líši sa síce len v jednej cifre, čo však stačí na to, aby auto v databáze ukradnutých nenašli. Číslo vyrazené v aute je vhodným spôsobom znečistené, aby práve rozdielnosť v tejto jedinej cifre zanikla. Pašeráci sa spoliehajú, že pri prípadnej kontrole colníci kľúčovú odlišnosť prehliadnu: „Vždy sa dá spoľahnúť, že colník si nebude špiniť ruky.“
Odporúča mi, aby som niečo také sám neskúšal. Dôveryhodne zašpiniť číslo vraj treba vedieť. Pašerák s neskrývaným uznaním rozpráva o tom, ako si vycvičené oko skúsených colníkov dokáže všimnúť aj jemné ryhy v špine na skrutkách či maticiach, ktoré prezradia, že sa niečo odmontovávalo.
Na česko-slovenských hraniciach išlo všetko hladko. Ako osobné autá sme predbehli dlhý rad kamiónov, ktoré čakali, kým colníci prezrú, či vezú nejaký kontraband. Colníci pohľadom skontrolovali batožinový priestor a posádke pašovaného auta zapriali šťastnú cestu. (kr)
