Schopnosti, ktoré zamestnávatelia žiadajú od čerstvých absolventov škôl, oni nemajú kde získať. Aj tak by sa dali interpretovať výsledky prieskumu o pripravenosti pracovnej sily na potreby trhu práce. Väčšina zamestnávateľov totiž uprednostňuje mladých ľudí, ktorí sú schopní samostatne riešiť problémy, prekonávať prekážky či vykonávať viac profesií – hľadajú presne to, čo sa v dnešnej škole, založenej hlavne na opakovaní prebratého učiva, neučí. Výsledky nepriamo dokazujú, že naše školy nepripravujú študentov na skutočný život a často sú odtrhnuté od reality.

Najväčší dôraz sa kladie na perspektívnosť

Cieľom prieskumu bolo zistiť dôvody, pre ktoré zamestnávatelia nechcú prijímať čerstvých absolventov škôl. Do prieskumu, ktorý robil Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave sa zapojilo 71 zamestnávateľ-ských subjektov. Vypĺňali dotazníky s väčším počtom voľných otázok. V prieskume boli zastúpené malé, stredné i veľké podniky, akciové i štátne spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, slovenské i so zahraničnou účasťou.

„Zamestnávatelia kladú najväčší dôraz na perspektívnosť mladej pracovnej sily. Od čerstvých absolventov sa navyše očakáva, že budú pokračovať v učení a vzdelávaní sa,“ hovorí o výsledkoch jedna z riešiteliek prieskumu Zuzana Kostolná.

Ako sa určuje perspektívnosť zamestnanca, o tom prieskum nehovorí.

Aké vlastnosti zamestnávatelia preferujú

Nároky na zamestnancov sa zreteľne líšia podľa toho, akú školu skončili. Napríklad od absolventov učňovských škôl sa vyžaduje pružnosť, flexibilnosť a schopnosť pracovať s intenzívnym pracovným nasadením – a práve pre nedostatok týchto vlastností bývajú najčastejšie odmietaní.

„Ďalším argumentom, ktorí zamestnávatelia uvádzajú ako dôvod neprijatia je chýbajúca odborná prax, “ konštatuje Ľuba Srnánková druhá riešiteľka prieskumu.

Na ňu však nie sú peniaze, a zrejme tak skoro ani nebudú. Scény zo zahraničných seriálov, ktoré zachytávajú študentov pri rôznych druhoch praxovania, majú ďaleko od slovenskej reality.

Ak patríte k asolventom strednej odbornej školy, sústreďte sa na prácu pri počítači, jazyky a tvorivé myslenie. Presne toto od vás bude zamestnávateľ vyžadovať.

Ak ste gymnazista, mali by ste byť schopný ďalej sa učiť a vzdelávať – nemáte totiž konkrétnu odbornosť. Vaším najsilnejším tromfom je ovládanie práce s počítačom a cudzieho jazyka.

Najvyššie nároky majú zamestnávatelia na vysokoškolákov – tí by mali mať úplne najnovšie poznatky v odbore, veľmi dobre ovládať cudzie jazyky a prácu na počítači. A, samozrejme, ochotu učiť sa ďalej.

Najčastejšie príčiny odmietnutia

V najčastejšiej príčine odmietnutia sa adepti prieskumu vzácne zhodli – žiadateľ nemá odbornú kvalifikáciu alebo takú kvalifikáciu, akú požadujú.

Nedostatok praxe sa vytýkal nielen absolventom učilíšť, ale i stredných odborných škôl.

Gymnazistom podľa zamestnávateľov chýba odborná kvalifikácia a navyše – nevydržia dlho na jednom mieste. Vzhľadom na svoje vzdelanie zrejme väčšinou uvažujú o ďalšom štúdiu.

Nedostatok praxe sa toleruje jedine u vysokoškolákov – u nich sú dôvody neprijatia úplne odlišné. Okrem toho, že nemajú požadovanú odbornú kvalifikáciu, majú aj vysoké platové nároky. Ani oni nevydržia dlho na jednom mieste.

Veľmi špecifický, ale podstatný handicap z hľadiska zamestnanosti majú mladí muži, ktorí ešte neabsolvovali základnú vojenskú službu, a to bez rozdielu vzdelania.

Zamestnávatelia kritizovali úrady práce

Silná kritika sa zniesla na úrady práce – viac ako tretina zamestnávateľov sa vyjadrila k ich činnosti kriticky. Podľa nich sú úrady práce nepružné, nemajú zmapovaný trh práce, sú zaťažené kopou administratívy a ich spolupráca je iba formálna.

„Značná časť oslovených formulovala svoje výhrady ešte tvrdšie – úrady práce vraj nedodržiavajú nahlásené charakteristiky vhodného kanditáta a posielajú im absolventov, ktorí nespĺňajú požiadavky, prípadne vôbec nechcú pracovať,“ povedala Ľuba Srnánková. „Výsledky prieskumu naznačujú, že škola by sa mala užšie previazať s pracovným procesom.“

SOŇA REBROVÁ