Incident vyvoláva okamžite tie najpesimistickejšie špekulácie, ktoré zvažujú mieru nespokojnosti albánskej menšiny, akoby len čakajúcej na svoju príležitosť. „Sud prachu“ však v Juhoslávii už vybuchol.
Dnes nie sú veľkí hráči, ktorí by začali nové vážne výboje. Je „len“ zopár stoviek, možno tisícok chlapov, ktorí zostali po vojne v Kosove bez svojej obľúbenej aktivity.
UCK ako UCK
V Tanuševci je údajne tzv. národná oslobodzovacia armáda. Tvoria ju etnickí Albánci a používa rovnakú skratku ako medzičasom rozpustená Kosovská oslobodzovacia armáda – UCK. Sformovala a vraj vlani vo Švajčiarsku a v najbližšom čase o nej v Macedónsku ešte bude počuť.
Ide možno o tých istých ľudí, ktorí vystupujú v neďalekom južnom Srbsku pod hlavičkou UCPMB – Kosovskej oslobozovacej armády Preševa, Medvedje a Bujanovaca. Názvy evokujú dojem, že ide o akýsi národnooslobodzovací boj proti utláčateľom.
V skutočnosti majú títo ľudia zjavne veľký záujem na tom, aby hranice medzi Macedónskom, Juhosláviou a Albánskom zostali priepustnými pašeráckymi a drogovými cestami. Pomáha im slabá akcieschopnosť jednotiek KFOR, ktoré zostávajú uväznené v putách svojich mandátov.
Rukojemníkmi sú napokon miestni obyvatelia.
V údolí Preševa nemôžu zasiahnuť ani srbské jednotky, ani KFOR – nárazníkové pásmo sem jedných nepúšťa, tým druhým to nedovoľuje mandát. UNHCR varuje, že ak NATO nárazníkové pásmo zúži, spôsobí to utečeneckú vlnu.
Na macedónskej hranici by miestne sily aj zasiahli, NATO ich však prosí o zdržanlivosť, pretože má strach z ďalšej etnickej vojny. KFOR tu už vôbec nemôžu zasiahnuť – potrebovali by na to celkom nový mandát.
Pritom je jasné, že albánski ozbrojenci sú práve tým problémom, ktorý si KFOR vzali v Kosove do svojej kompetencie a ktorý nezvládli.
Požiadavka autonómie
Je však veľkou otázkou, či v Macedónsku skutočne hrozí opakovanie kosovského scenára. Predovšetkým – v Skopje nesedí politik typu Slobodana Miloševiča, ktorý by viedol bez ohľadu na celý svet vojnu s vlastnými občanmi. Macedónsko naopak bez reptania, i keď bez zjavného nadšenia prijalo štvrť milióna kosovských utečencov.
Albánske politické strany v Macedónsku sa prikláňajú k politickému riešeniu kríz, aj tej súčasnej.
Aj tu však existujú kompaktné Albáncami osídlené oblasti priliehajúce ku Kosovu a Albánsku. Macedónci majú strach z vysokej populačnej krivky a tušia, že požiadavka albánskej autonómie, ktorá už raz zaznela v roku 1992, sa ešte vráti.
Skopje a najmä Západ, ktorý si vzal nad Balkánom patronát, na ňu musí byť pripravený. Všetko sa napokon odvinie od budúceho štatútu Kosova – o ktorom zatiaľ nie je nič známe.
Sú sily, ktoré napätie v oblasti využívajú na zvyšovanie všeobecného zmätku a vlastný prospech.
Heslá o „veľkom Albánsku“ majú čisto účelové pozadie, ale kým existuje Kosovo-protektorát, môžu z tejto neurčitej situácie ťažiť.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
