Čata v priamom prenose

Vojenská čata prvej obrnenej divízie armády Spojených štátov si večer 10. decembra robila rutinnú kontrolu. V irackom Bagdade bol relatívny pokoj, ale počas ...


Nachtwey fotil túto scénu z Bagdadu zo zadného sedadla džípu Humvee, hneď za poručíkom Bradym Van Engelenom. FOTO - JAMES NACHTWEY



Vojenská čata prvej obrnenej divízie armády Spojených štátov si večer 10. decembra robila rutinnú kontrolu. V irackom Bagdade bol relatívny pokoj, ale počas silnejúceho odboja sa mohli udiať nepredvídateľné veci. Dvadsaťštyriročný veliteľ čaty prvý poručík Brady Van Engelen preto nariadil trom džípom stav najväčšej ostražitosti. A zrazu to prišlo.

Šialený krik, potom výbuch granátu. V očiach oslepujúca žiara, v ušiach tlaková vlna. Zmätok, plno dymu, tiché mužské stony. Obrnený džíp Humvee sa v okamihu zmenil na lazaret. Nasledovali rýchle vojenské povely a útočník z vedľajšieho auta bol zlikvidovaný. Pohľad do džípu bol však hrozivý: štyria muži zostali v kaluži krvi. Medzi nimi aj legendárny vojnový fotograf James Nachtwey a jeho kolega z časopisu Time novinár Michael Weisskopf. Našťastie, všetci prežili.

Dych smrti

Pre Nachtweya to bolo ďalšie varovanie. „Môj čas ešte neprišiel," povedal neskôr pre Time Nachtwey, ktorý sa v súčasnosti lieči z následkov zranenia vo svojom byte v New Yorku.

Päťdesiatšesťročný skúsený novinár Michael Weisskopf a o rok mladší James Nachtwey boli v Iraku už na začiatku vojny, no v polovici novembra sa vrátili, aby uskutočnili rozsiahlu reportáž o jednej čate v Iraku. Keď len o vlások ušli smrti, mali už za sebou kopu práce. Časť z nej publikovali v čísle z minulého týždňa, na obálke ktorého bola osobnosť časopisu Time za rok 2003 - americký vojak.

Podobne ako kedysi režisér Oliver Stone nakrútil pôsobivý film Čata z Vietnamu, aj teraz chceli Weisskopf s Nachtweyom priniesť pohľad na vojnu cez príbeh jednej čaty. Každodenné vojenské rituály, povely, prehliadky, následky útokov teroristov a samovražedných skupín - to všetko sa ocitlo pred Nachtweyovou optikou. „Prežil som už kadečo, ale dych smrti bol v Iraku veľmi intenzívny," hovorí Nachtwey. „Nikdy ste nevedeli, čo sa bude diať o minútu neskôr. Situácia je často neprehľadná. Ozbrojené skupiny, ktoré nám včera pomáhali, boli na druhý deň našimi nepriateľmi. Menili sa hodnoty a ľudské uvažovanie, ale to je vojna."

Vojnový fotograf

James Nachtwey je v súčasnosti najslávnejším vojnovým fotografom. Počas uplynulých dvadsiatich rokov sa stal legendou: fotografuje tie najtvrdšie vojnové konflikty z najväčšej blízkosti. Dokáže pracovať aj v tých najhorších podmienkach. Svojím výzorom však vžité predstavy o Rambovi nenapĺňa. V teréne nemá helmu ani nepriestrelnú vestu. Jeho poznávacími znameniami je vždy čistá biela košeľa, na nej vesta s mnohými vreckami, pohodlné rifle. S česanými prešedivelými vlasmi pripomína univerzitného profesora, a nie neohrozeného fotografa vrhajúceho sa do svišťania guliek.

Do tajov jeho nebezpečnej práce sa rozhodol pred dvomi rokmi preniknúť švajčiarsky režisér Christian Frei, ktorý o ňom nakrútil dokument Vojnový fotograf. Dokument bol nominovaný na Oscara. „Trvalo mi pár rokov, než som ho k nakrúcaniu presvedčil. Hovoril, že je to príliš nebezpečné, že mu to bude zasahovať do jeho práce," hovorí režisér Frei. Aby Nachtweyovi vyšiel v ústrety, nechal skonštruovať špeciálne mikrokamery, ktoré pripevnil na fotografov aparát. Divák tak môže vidieť, čo sa deje pred objektívom a ako na to reportér reaguje.

Strach ako sebazáchova

Nachtwey je od roku 1984 fotoreportérom Timu, päťkrát vyhral Zlatú medailu Roberta Capu, vavríny si pravidelne odnášal aj zo súťaže World Press Photo. Na dráhu vojnového reportéra sa vraj rozhodol začiatkom sedemdesiatych rokov, keď jeho generácia protestovala proti vojne vo Vietname.

V priebehu reportáží bol niekoľkokrát ranený. Aj vo filme vidieť, ako v Ramalláhu v októbri 2000 len o vlások uhýba guľkám a granátom so slzným plynom. „Strach má každý, aj ja, ale nie je naň čas," hovorí Nachtwey. „Jednoducho, robím svoju prácu a myslím najmä na to, aby som ju urobil čo najlepšie. Na druhej strane je veľmi nebezpečné zbaviť sa strachu vo vojne. Nikdy ma neopustil. Strach je sebezáchovná emócia. Treba ho však zvládať, pretože vás tiež môže úplne paralyzovať. Aj to som zažil."

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 704
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 528
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 053
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 744
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 004
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 822
  7. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 7 938
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 539
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu