Slávik = popularita?

Rozpadom Československa zanikol aj starý dobrý Zlatý slávik. Ľuďom však anketová súťaž chýbala prázdne miesto zaplnila agentúra Forza. Od roku 1998 vyhlasuje slovenského Slávika.

Dnes večer, v programe, ktorý moderuje Mariana Ďurianová, sa dozvieme, ako hlasovanie o popularite našich interpretov dopadlo.

Kto sa bude tešiť z našej náklonnosti? Budú to tí istí ako vlani? Prečo ľudia hlasujú v podstate stále rovnako? Nevzniklo od čias Elánu nič, čo by si zaslúžilo našu pozornosť? A ako sa vlastne možno stať populárnym?

To sú otázky, ktorým sa pri sledovaní televízie dnes večer zrejme nevyhneme.

GAJO KURUC, garant súťaže, však bude myslieť najmä na to, aby všetko dobre dopadlo.

V časopisoch ste uverejnili zoznam 50 speváčok, spevákov a skupín. Ako vznikol?

„Základ tvorí prvých štyridsať interpretov z minulého ročníka. Zvyšnú desiatku tvoria interpreti, ktorí tento rok niečo vydali. Ďalšími kritériami bola hranosť v rádiách a v televíziách a umiestnenie v hitparádach. Zoznam je orientačný, v žiadnom prídade to nie sú nominácie, hlasujúci môže dať svoj hlas aj neuvedenému interpretovi."

Prečo ste zoznam obmedzili na 150 interpretov? Keď už pripomínate, nemohli ste pripomenúť všetkých?

„Nechápte ho ako nejaké obmedzenie. Jeho rozsah je podľa nás optimálny, je skôr výsledkom praktických okolností, najmä priestorových v rámci samotného inzerátu. Snažili sme sa byť objektívni, vytvárali sme ho veľmi pracne, spolupracovali sme so zástupcami najväčších hudobných vydavateľstiev a Slovenským ochranným zväzom autorským, ktorý nám poskytol objektívne kvantifikované poradia a výstupy."

Zažil Slávik niekedy, že zabodoval interpret, ktorý nebol na orientačnom zozname?

„Áno, napríklad Vladimír Mečiar. So svojou pesničkou S pánom Bohom... skončil, tuším, päťdesiaty druhý. V podstate spĺňal podmienky. Nevydal síce nosič, ale pôsobil aktívne v médiách. Nechcem porovnávať neporovnateľné, ale je to prípad aj nežijúcich interpretov - napríklad Jaro Filip je stále v rotáciách."

Čo odráža hlasovanie v tejto ankete? Neodškriepiteľnú popularitu?

„Lepšia metóda na zistenie obľúbenosti ako ľudová anketa asi neexistuje. Aj keď to nie je najlepšia analógia, hlasovanie v ankete je asi také objektívne ako voľby. Mnohí ľudia takisto nejdú voliť a povedia, že sa voľby skončili nanič. Nepovedia však, že keby išli voliť, mohli sa skončiť inak. Anketa odráža iba hlas tých, čo volia."

Čím je to, že prvá desiatka interpretov sa v zásade nemení?

„Taká je naša scéna."

Podporujú rádiá nových interpretov?

„Rádiá sa správajú komerčne. Ide o to, akú majú mieru ambícií niečo nové vymyslieť, zariskovať, vytiahnuť nový hit alebo interpreta. Realitou však je, že počet pesničiek v aktívnej rotácii sa vo všetkých rádiách znížil."

Čo si myslíte o úrovni slovenskej populárnej hudby?

„Odráža momentálnu spoločenskú situáciu, podobne ako iné oblasti. Vyjadruje, akí sú ľudia, aká je spoločnosť a napokon aj ľudia v brandži. V každom prípade sú rôznorodí, a to je na tom zaujímavé. Populárna hudba je najrýchlejší a najviditeľnejší lakmusový papier spoločnosti."

Ako by ste charakterizovali hudbu, ktorá oslovuje najširšie vrstvy?

„Opísať sa to nedá. Zo školských čias si však pamätám heslo nášho prvého robotníckeho prezidenta - Čelom k masám! Ale vážne, doteraz nikto nevymyslel definíciu hudby pre najširšie vrstvy, čo je práve jej výhodou a zároveň zárukou pestrosti."

Ste garantom národnej ankety. Cítite sa byť od úrovne muzikantských výkonov odosobnený?

„My garantujeme organizáciu ankety, počnúc jej vyhlásením, cez objektívne zrátanie hlasov až po realizáciu priameho televízneho prenosu. Na druhej strane sú tu muzikanti, ktorým určite záleží na čo najlepšej vlastnej umeleckej prezentácii. Musím dodať, že máme korektný vzťah. Čo sa týka výsledkov ankety, sme maximálne odosobnení."

Akú ste tento rok zvolili dramaturgiu programu?

„V prvom rade, je veľmi ťažké zabezpečiť všetkých interpretov na jeden deň. Oslovujeme ich rok dopredu. Pýtame sa ich, či by boli ochotní v prípade ocenenia aj zaspievať. Druhou kapitolou sú interpreti, ktorí tvoria pevný program. Tento rok sa všetci rozhodli, že budú hrať naživo. Program bude prebiehať v dvoch líniách. Prvú tvorí kamenný program so sledom účinkujúcich, ktorých sme vyberali z top desiatky. V druhej sa vyhlasujú výsledky vo všetkých ohlasovaných kategóriách. Pripravených je desať hudobných čísel - nie je vylúčené, že ten, čo hrá v kamennom programe, o chvíľu znova vystúpi na pódium ako Slávik. S tým, že sa hrá naživo, sa spája milión technických problémov, ktoré si divák ani neuvedomuje."

Keďže umiestnenie v ankete sa mení pomaly, čo robíte pre to, aby mohol byť Slávik každý rok nový a príťažlivý?

V programe reagujeme na aktuálne dianie. Od roku 2000 oživenie určite prinášajú takzvaní „malí slávici", čiže Skokan, Objav a Rádioslávik. Aj medzi neveľkým prírastkom sú interpreti, ktorí počas roka zaznamenajú veľký posun. Výber účinkujúcich je jednoducho zameraný na tých, ktorí boli v danom roku najúspešnejší.

Sledujete aj českého Slávika?

„V podstate nespolupracujeme, každý ideme svojou cestou. My sa snažíme šírkou kampane zapojiť čo najviac ľudí. Napriek tomu, že pomer obyvateľstva v našich krajinách je dva ku jednej, počet hlasov je pre nás priaznivejší. Možno aj preto, že v Českom slávikovi sa hlasuje iba prostredníctvom esemesiek a u nás aj formou klasických kupónov."

Aký je pomer českej a slovenskej hudby v našich rádiách?

„Určite sa u nás hrá viac českej hudby ako našej v Česku. Zaujímavé však je, že slovenskí interpreti spievajú dnes oveľa viac slovenskej hudby ako v prvej polovici 90. rokov, keď spievali väčšinou po anglicky. Ľudia prišli na chuť pesničkám so slovenskými textami."

Ako sa navzájom ovplyvňujú rádio, moderátor a poslucháč?

„Keď začiatkom 90. rokov vznikali komerčné rádiá, väčšinu pesničiek do vysielania vyberali moderátori. Tam vznikala aj diferenciácia ich obľúbenosti. Poslucháči si vyberali moderátora podľa toho, akú hudbu hral. Teraz sa rádiá prispôsobili zahraničným modelom. Väčšinou sa zachovali podľa spomenutého hesla. Znamená to, že v prime-time sa vysiela podľa daných playlistov, určených formátom rádia.

Je rádio diktát?

„Poslucháč je diktát. Nikto nehrá pre seba, všetci hrajú pre ľudí. Vkus ľudí však ovplyvňujú nielen rádiá, ale aj televízie. Vlastne najmä. Kedysi hity vznikali v rádiách, teraz v televízii. Rádio sa len prispôsobuje jej diktátu. Čo sa týka mladej generácie, podľa môjho názoru tu zohrávajú najväčšiu úlohu televízne hudobné stanice. To je celý fígeľ."

V čom sú si interpreti rovní?

„V šanciach. Vzorec na úspech neexistuje. Niekedy všetci všetko urobia tak, ako majú textár, skladateľ, interpret, aranžér, promotér aj vydavateľ, a napriek tomu z toho nie je nič. A naopak, stane sa, že príprava nie je dokonalá, ale výsledok je nad očakávanie dobrý."

Je zotrvačnosť na škodu hudby?

„Zotrvačnosť je nevyhnutná, ale primeraná. Fanúšikovia spočítajú svojmu idolu veľa vecí, jeho smerovanie aj jeho neočakávané odklony. Interpreti väčšinou pochopia, že si treba vychutnať nielen úspech, ale aj pád. A comebacky sú predsa nekonečné. Nič nie je pre ľudí radostnejšie, ako s sdojatím a slzami v očiach sledovať pokorné návraty stratených synov a dcér."

Sme konzervatívni

Riaditeľa vydavateľstva Millenium Records IVANA JURÁŠA sme sa spýtali, či je podľa neho možné rozvíriť stojaté vody slovenskej popmusic.

Ako si vysvetľujete, že Slávika získavajú v podstate stále tí istí interpreti?

„Slovenský poslucháč je konzervatívny, veľmi pomaly reaguje na nové trendy, aj tie, čo prichádzajú zo zahraničia. A potom, tí, čo tvoria našu stabilnú hudobnú scénu, sú výrazné osobnosti. Svoje miesto si vydobili kvalitou a nikto iný ich neprekonal."

Znamená to, že od čias Elánu nevznikla rovnako dobrá kapela?

„Ľudia nevnímajú kvalitu, ale emócie, ktoré v nich pesnička vyvoláva. Samozrejme, po Eláne vznikli rovnako kvalitné kapely - Banket, IMT Smile, No Name. Lenže veľa interpretov sa stalo obeťou zvláštneho fenoménu, ktorý si poriadne neviem vysvetliť: Niektorí hudobníci zaujmú - najmä svojou kvalitou, ale po krátkom čase ich fanúšikovia ochladnú, a získaná popularita rýchlo klesá."

Ročne vydáte asi desať nových slovenských titulov. Ako sa im darí presadiť sa?

„Pre interpreta sú najdôležitejšie rádiá, na nich všetko stojí a padá. Stanice si tvoria svoju vysielaciu koncepciu podľa predstavy, akú majú o požiadavkách poslucháčov. Veľkú úlohu zohral vstup Rádia Expres na scénu. To vsadilo na overené hity. Ostatné stanice sa mu snažili prispôsobiť, ale aj tak nezabránili poklesu počúvanosti. Teraz začínajú hrať aj iné žánre, aspoň trochu oživujú obraz o našej popmusic. Ale nie veľmi. Zdá sa mi, že za rok sa v rádiách dokážu presadiť dve-tri nové veci. Chápem to, ľudia chcú svoje stálice."

Kto má v rádiách vplyv na nasadzovanie piesní do vysielania?

„Hudobní dramaturgovia. Mnohí tvrdia, že mali neraz záujem presadiť niečo nové, ale poslucháči vraj nezareagovali. Vraj sa už naučili, čo ľudia chcú. Na druhej strane, je len veľmi málo nespokojných hlasov, ktoré by tvrdili, že nesúhlasia so súčasným stavom vysielania komerčných rádií."

Ľudia však môžu chcieť len to, čo poznajú. A poznajú len to, čo im hrajú rádiá.

„Viem, k čomu smerujete. V hudobnom priemysle je vytvorený istý komplot. Je to začarovaný kruh. Médiá vytvárajú hudobnú kultúru. Pokiaľ viem, jediným rádiom, ktoré si dalo urobiť prieskum, je paradoxne práve Expres. Lenže, pravdou je aj to, že redaktori vedia pol hodinu po nasadení skladby, či zabodovala. Poslucháči posielajú esemesky alebo maily, píšu, čo ich zaujalo. Pesnička, ku ktorej sa ani po tretí raz nevyjadria, sa už nepustí."

Odzrkadľuje teda Slávik skutočnú obľúbenosť interpretov?

„Výsledok ankety odzrkadľuje názor jednej skupiny ľudí. Ľudí, ktorí počúvajú rádiá a ktorých baví hlasovanie. Sú totiž motivovaní autom alebo mikrovlnkou, ktoré tak môžu vyhrať. Zaujímavejším prejavom popularity je podľa mňa súťaž Grand Prix Radio. V nej sa vyjadrujú len hudobní dramaturgovia - podľa toho, s akou hudbou sa stretli a aké na ňu mali ohlasy."

Meky Žbirka: Nič nie je staršie ako včerajší úspech

Vlaňajšieho víťaza a jedného z kandidátov na tohtoročného Slávika Mira Žbirku sme zastihli v jeho pražskom byte. „Mám nejakú chrípku, takže chodím po byte a hľadám po všetkých kútoch hlas," povedal nám. „Ale v sobotu prídem, veľmi sa svojej nominácii teším. A veľmi rád sa uvidím s kolegami." Samozrejme, hlavne s tými staršími, lebo medzi mladými veľmi dobrý prehľad nemá. „Veru, ani neviem, akí chlapčiskovia tam budú. Väčšinou ich vnímam až ex post. Veď prešiel rok, kým som zrazu zistil, že sa objavila napríklad Misha," priznáva.

„Na svoj život sa nedívam iba cez anketu Slávik," hovorí Meky. Jedna anketa podľa neho nemôže vyjadriť všetko, pripúšťa však, že v rámci popularity je zásadná v Čechách aj na Slovensku. Pre interpreta je príjemné, keď sa dozvie, že oslovuje mnoho ľudí. „Po toľkých rokoch si však udržujem odstup," hovorí.

A aj tak sa mu zdá, že začína vždy znova. Keď dával kedysi dohromady koncertné programy skupiny Limit alebo Modus, často si hovoril: Aha, už hráme dlho, bude treba nový album, nové pesničky. „Horizont som videl rok dopredu. Nikdy som nemal pocit, že keď som raz zložil Baladu o poľných vtákoch, vec je vybavená a môžem si každý rok chodiť po ocenenia. Nič nie je staršie ako včerajší úspech," hovorí Meky Žbirka.

1999

spevák: 1. Habera, 2. Müller, 3. Kazík

speváčka: 1. Kirschner, 2. Haščáková, 3. Gombitová

skupina: 1. Elán, 2. IMT Smile, 3. Senzus

2000

spevák: 1. Ráž, 2. Habera, 3. Müller

speváčka: 1. Kirschner, 2. Gombitová, 3. Haščáková

skupina: 1. Elán, 2. IMT Smile, 3. Senzus

2001

spevák: 1. Ráž, 2. Habera, 3. Müller

speváčka: 1. Kirschner, 2. Gombitová, 3. Hasprová

skupina: 1. Elán, 2. No Name, 3. Iné kafe