Čo je príčinou toho, že jeden človek v kontakte so stresorom prežíva silnú reakciu a iný nie? Odborníci hovoria, že vo väčšine situácií rozhoduje to, do akej miery budeme daný podnet chápať ako stresor. Toto hodnotenie závisí od našej osobnosti, pretože každý z nás interpretuje dianie okolo seba podľa vlastného očakávania a systému hodnôt.
S naším pracovným životom súvisia mnohé stresory: strata zamestnania, konfliktné vzťahy s nadriadenými, s kolegami, nedostatočná organizácia práce, chaos, nedostatočné ohodnotenie práce, nuda alebo nezmyselnosť pracovnej činnosti a podobne.
Ďalším vážnym stresorom je neúspech. Preto je veľmi dôležité identifikovať nielen jeho príčiny, ale aj jasne formulovať svoje ciele.
Ak má človek svoje ciele, je samozrejmé, že sa ich snaží dosiahnuť. Neznamená to však bežať za nimi hlava-nehlava, vyslovene sa nútiť do činností, ktoré nezvládame. Chce to najmä - sústrediť pozornosť na to, čo je podstatné. A tu hrá dôležitú úlohu aktívne čakanie. Pozorovanie okolia a seba samého, sledovanie vývinu udalostí, premýšľanie o podstate a konanie v pravom okamihu. Keď sa vám podarí zladiť všetky tieto činnosti, vaše úsilie bude korunované úspechom.
Treba si tiež uvedomiť, že životné ciele sa často s vekom menia. Aby sa vám nestalo, že strávite pol života naháňaním sa za métou vytýčenou v mladosti, aby ste nakoniec zistili, že ste dosiahli niečo, čo ste vlastne vôbec nechceli.
Prejavy stresu v myslení |
Autor: DUŠAN PIRŠEL. Autor je psychológ