e koho hrať. Študenti vysokých škôl sa po lete vrátili späť do fakúlt a internátov.
V najväčšom internátnom centre, v bratislavskej Mlynskej doline, pribudli nové služby, bufety, obchodíky. Študenti komunikujú mobilmi, jazdia v autách a sťažujú sa na nehorázne drahé skriptá. Ako vyzerá študentský život dnes?

Neistá cesta stanica - Mlyny
Z rýchlika sa vyvalil húf mladých ľudí s vysokohorskými ruksakmi. Stanica sa však nevolá Poprad-Tatry, ale Bratislava - konečná. Treba sa vopchať do autobusu. Na voľné lístky sa bude stáť v rade zajtra, kabelky s dokladmi sú na dne ruksakov a v peňaženke je aj tak len celá tisícka z domu. Ideálne podmienky na pokutu.
Inžinierka Horčíková z Dopravného podniku však vrtí záporne hlavou - revízori kontrolujú vo všetkých častiach mesta rovnako intenzívne po celý rok. Nedá sa povedať, že sú zameraní na študentov.
Možno sú študenti zameraní na nich, a keď ich v deň zápisu vyhodí vlak na stanici, hneď svojich kontrolórov kontaktujú.
Najznámejším hromadným prostriedkom v Bratislave, ktorý prepravuje študentov do a z internátnej Mlynskej doliny, je 39-ka. Už bolo načase, aby sa zapísala do Guinnessovej knihy rekordov za niekoľkonásobné prekonanie prepravnej kapacity, skôr než sa rozpadne. Jej meno nesie aj diskotéka oproti konečnej.
Inžinierka Horčíková tvrdí, že revízorov neposielajú do spojov 39 a 31 za trest. Na koho to padne, ten ide, hovorí. "Nedávno sme tam akurát uskutočnili hromadnú kontrolu a dopadla celkom dobre," dodáva. Čo znamená dobre pre študentov, je jasné, čo však znamená dobre pre revíziu?

Lovci údajov
"Stokorunový kredit zadarmo!" vyhúkne mladý muž, ktorému ťahá vlasy dozadu hrubá vrstva gélu. Pred rázcestím do rôznych internátov, tak, že sa nedá obísť, si rozložil stánok jedného z mobilných operátorov a začal lov. "Len dáte občiansky," dodáva. Za stokorunový kredit sa databáza mobilného operátora rozrastie o údaje z občianskych preukazov vysokoškolákov, ktorým sa stovka na pretelefonovanie zíde. "No a?" krčí plecami študentka s kreditom v ruke. Lov osobných údajov je to najmenej, čo na mladé mozgy počas štúdia a potom čaká. Možno ich neskôr ulovia lovci mozgov z veľkých firiem a o chvíľu, po vstupe do únie, si na nich počká aj možnosť odísť navždy preč.

Ubytovacie oddelenie
Študentský domov Mladosť je na kopci, netrénovaný človek sa cestou hore zadýcha. V zime je zľadovatený chodník skúškou zručnosti pre architektov, ktorí nesú na zápočet do školy veľké papierové modely.
Tento rok tu ubytovali študentov v priebehu troch dní a o piatej poobede boli hotoví. Pred dvoma rokmi končili o tretej nad ránom. Izby tentoraz čakali vypratané, posledných turistov odubytovali koncom augusta. Prácu zľahčujú a urýchľujú aj počítače - zosieťované sú všetky údaje a lepšia je vraj aj spolupráca so študentskou radou. Pani z ubytovacieho oddelenia má na kontrolu jeden špeciálny kľúč, a tým je posteľná bielizeň. Ak v číslach sedí s údajmi v počítači, všetko je v poriadku.
Aj pre tento mechanizmus kontroly je čoraz ťažšie ubytovať sa na čierno. "Po izbách chodí hygienická kontrola a nenaletí ani na to, že na preukaze stojí Milka Kováčová a pre bielizeň si príde Milko Kováč," hovorí jedna z pracovníčok ubytovacieho oddelenia.
"Študent ubytovaný načierno zaberá miesto toho, kto je v izbe legálne prihlásený," hovorí jej kolegyňa. Ani o čiernych nájomníkov netreba mať obavy, že sa nevyspia. Zhotoviť prístelku z lešenárskych rúrok a dverí nie je pre šikovného študenta žiaden problém. Keď si však študenti môžu po odhalení vybrať, či zaplatia, alebo sa o nich dozvie študentský parlament, vyberú si prvú možnosť. Dostať sa do konfliktu s parlamentom sa nevypláca.

Všetko je na webe
Viditeľnou zmenou v nárokoch na to, ako by mala izba mladého vzdelanca vyzerať, je sieťové pripojenie na počítač. Potrebujú ho aj študenti humanitných smerov, ale technici by bez neho nevedeli ani dýchať. Napríklad Internáty Jedlíkova v Košiciach, kde bývajú študenti Technickej univerzity, sú pevne zosieťované. Webová stránka na internete dáva vcelku kompletný obraz o ich živote. Na to, aby študent zistil, ako je vonku, kedy mu ide autobus alebo čo dnes varia v jedálni, nemusí nikam chodiť - zapne si počítač. Môže si zahrať populárnu hru counterstrike, vyžalovať sa Rovesníckemu centru, ktoré využíva techniku aktívneho počúvania, alebo sa opýtať ďalších pripojených, prečo sa tak pomaly načítava porno.
Študenti techniky s počítačmi v izbe nepoznajú, čo je to márne zháňať pesničku alebo album. Nevidieť nový film, lebo kino je drahé? Neexistuje. Všetko je na webe. Aj keď občas nelegálne a s rizikom protipirátskej kontroly.

Zarábajú, lepšie sa obliekajú
Nielen podľa správy internátov sú vysokoškoláci v mnohých ohľadoch skromní. To isté tvrdia aj bufetárky. V jedálni si tiež skromne nesú tácňu s tým, čo práve je. Pozornosť sústreďujú na iné hodnoty života, medzi ktoré určite nepatrí komfortné bývanie ani starosť o večeru.
Študent Filozofickej fakulty Marek chodí už na druhú vysokú školu, a tak s prehľadom hodnotí, čo sa zmenilo: "Študenti sa lepšie obliekajú, zarábajú popri škole viac prachov, lebo pijú rovnako veľa, ale alkohol zdražel. Internáty zdraželi brutálne, ale kvalita ubytovania klesla," hovorí. "Mlynskú dolinu kompletne ovládla dáka arabská mafia, ale nikomu to neprekáža, lebo všetkým chutí kebab a pizza z Palmyry. Kofola je stále rovnako dobrá, ale keď sa študenti ožerú, nevyrevujú už vulgárnu pesničku o koňoch a voze ako dakedy, ale 'Slovenskóó, Slovenskóó'. Flanelové košele nosia už len najzatvrdnutejší matfyzáci (študenti matematicko-fyzikálnej fakulty - pozn. red.) a v MHD sa menej cestuje na čierno."
V jednej z internátnych izieb na Mlynoch sa vraj dá nájsť aj bar - pre každý prípad.
Na internátne časy spomínajú študenti s láskou. Dôvod myslieť si to má aj pani z ubytovacieho, ktorú pri nákupe v Bille prekvapil pokladník, keď jej odpovedal: "Pre vás, pani ubytovateľka, všetko, čo vám na očiach uvidím!"
"Myslíme si, že študenti môžu byť spokojní a že aj sú," zhodujú sa obe kolegyne z Mladosti.

Záhradník a pyramídy
Pred Átriákmi - tak sa volajú študentské visuté ubytovne v Mlynskej doline - upravuje zamestnanec trávnik. Vraj ho vyhodili z miesta vrátnika, ale všimli si, aký pekný trávnik si vypestoval pred búdkou - a teraz je záhradník. S časmi sa naozaj menia aj služby, záhradník je tu novinkou.
Lopatou ukazuje na divnú kôpku kameňov, z ktorých trčí pahýľ. Jeden študent tu svojskými pyramídkami obsypal celé okolie, lebo veril, že vie liečiť ľudí. Potom ho z internátov vyhodili.

Študentský sen v priamom prenose
Toto sa naozaj môže stať len vtedy, ak už izbu v internáte nepotrebujete. Klopeme na prvé dvere na Téčku - tak sa označujú bloky - kde je napísané Ubytovanie, či náhodou, ale naozaj len náhodou nemajú jedno voľné miesto pre študentku ekonómie, ktorá vo svojich internátoch nedostala izbu. Klasickou odpoveďou by bol neveriaci pohľad, či dobre počuli a záporné zavrtenie hlavou. Pani sa však usmeje od kancelárskeho stolíka a hovorí: "Nejaké miesto by bolo. Doneste si zajtra potvrdenie o návšteve školy a dáme vám izbu." Študentský sen v priamom prenose.
O kúsok ďalej sa odohráva iný - zlý sen. Sú dva týždne po začiatku školského roka a jeden z vysokých blokov internátu Ľudovíta Štúra nie je v prevádzke. Robotník roznáša po prázdnej chodbe na topánkach cement a netuší, kde zatiaľ bývajú študenti.

Predajňa skrípt
"Robím tu už dlho, ale odkedy je vyššia daň na knihy, už sa takmer nepredávajú," smutne hovorí predavačka odbornej literatúry na Strojníckej fakulte. Posledný rok je to vraj najhoršie. Niekedy si študenti kúpili aspoň počítačovú odbornú literatúru, ale dnes je pre nich 300 - 500 korún veľa. Alebo ich otočia na niečo iné.
Skriptá tu stoja 100 aj 300 korún, ale výrobcovia sa bránia, že je to stále menej ako skriptá pre právnikov alebo medikov, ktoré sú za 800 korún. Študenti dajú za skriptá päťdesiat, maximálne sto korún, inak si radšej zoženú staršie alebo prefotia.

V bufete
Majú študenti peniaze na jedno teplé jedlo denne? Vedúca bufetu na Strojníckej fakulte naoko odvrkne, že majú, čo by nemali. "Máte prachov dosť, hade?" zreve na študenta v rade, ale ako sa neskôr ukáže, myslí to z čistej lásky k študentom. Volá ich "moje deti" a pozná po mene. Skoro každý z nich robí, takže na jedno jedlo má, hodnotí situáciu s prehľadom. Rozčuľuje ju, že študentom nestojí zdraženie rožka na dve koruny za to, aby išli do študentského parlamentu žiadať zníženie nájomného pre bufet, a tým pádom aj zlacnenie pečiva. Študenti mávnu rukou: ‚Ježiš teta, dve koruny hore-dole!' "Kašlú na to!" nechápe.
Tento školský bufet je cez prázdniny zavretý, platí škole nájom a zamestnanci majú neplatené voľno. "Zarábame šesť mesiacov v roku. Keď je skúškové obdobie, to sú všetci nervózni, veľa nezjedia, nanajvýš si dajú kávu," hovorí.
Predtým boli podľa nej študenti milší. Dnes stretáva väčšinou typy, čo kašlú na všetko, s postojom "však si zarobím". "Niektorí mi aj pohľadnicu poslali z Ameriky, že na mňa myslia, keď sú hladní." Mladí sú nezávislejší, môžu viac chodiť hore-dolu, ale tí noví sú akísi sebeckejší. Asi je to výchovou, znie analýza z bufetu.

Nie je to až také zlé, hovoria študenti

Študent Filozofickej fakulty Marek začal na prvej vysokej škole študovať v roku 1995. Za ten čas sa podľa neho na školách aj v živote študentov zmenilo mnoho. "Kreditový systém zvíťazil nad tým starším, treba viac chodiť do školy, ale skúškové obdobie je oddych," hovorí. "Viac sa študuje na internete, menej v knižnici, všetky knižky sú o osem rokov rozpadnutejšie. Komunistickým kádrom už nikto nevyhadzuje na oči, že sú komunistické. Na prednáškach sa píše viac fixkami a menej kriedou - máme modernejšie meotary," dodáva.
Parkovisko pred Strojníckou fakultou je plné áut. Z niektorých duní technohudba, z čoho sa dá usúdiť, že profesorom nepatria.
Piatak Tomáš sa hneď na úvod bráni: "Ja asi nie som ukážkový študent. V živote som si nekupoval skriptá, nestravoval sa v jedálni, žijem na hot-dogoch a šalátoch." Okrem toho býva s priateľkou vo vlastnej garsónke. Jeho spolužiačka Jana býva s priateľom v internáte.
Najväčšia zmena oproti minulému školskému roku je zavedenie bezkontaktnej čipovej karty, ktorá sa dá vybaviť za 540 korún, podľa nich úplne nezmyselne vyhodených. Sú piataci, školu končia, kartu nepotrebujú. Navyše, je to zmluva s jednou bankou, bez ohľadu na to, kde majú svoje kontá. Pre piatakov zaviedli výnimku, ale až v septembri. Čipová karta nahradí v jednom preukaz do školy, internátu, knižnice, bude platiť v jedálni a hromadnej doprave, dá sa s ňou vyberať hotovosť v bankomate a bude zároveň AISEC kartou pre študentov. Čo všetko karta dokáže, zatiaľ nevedia ani študenti. "Zatiaľ na nej nemám fotku, lebo jediný stroj, ktorý to fotí, bol týždeň pokazený," hovorí Tomáš.

Bývanie
Tomášovi a jeho priateľke kúpili rodičia garsónku, s tým, že raz im časť peňazí vrátia. Ceny za internáty sa pohybujú podľa lokality, počtu miest v izbe, či je tam sociálne zariadenie. Jana býva na dvojke so sprchou a mesačne platí 950 korún.
Skriptá
Ako študenti manažmentu si naši dvaja študenti musia kupovať drahé ekonomické knihy. Na jeden predmet to vyjde na osemsto korún. Všetky knihy, ktoré potrebujú, stoja dva a pol tisíca korún. Tomáš si nekúpi ani jednu. Počká si, až si ju nejaký poctivec kúpi, a všetci ostatní si ju prefotia.
Strava
Je aj v internáte, ale tam vraj nik nechodí, lebo tá strava nie je veľmi jedlá. Študenti si radšej dajú niečo v bufete alebo v stánku.
Doprava
Električenka na mesiac stojí v Bratislave 270 korún, dvojpásmová 330.
Financie
Obaja naši študenti robia. Tomášovi rodičia financujú 40 % výdavkov, inak zarába celkom slušne ako prekladateľ a tlmočník. Niečo mu priplácajú aj na dovolenku. Jana upratuje v dvoch zahraničných rodinách trikrát do týždňa a dostane päťtisíc korún. Rodičia jej platia ubytovanie a niečo pošlú na účet, viac ako polovicu výdavkov si hradí sama.
Mesačné výdavky
Tomáš platí byt a sem-tam jazdí na starej škodovke, takže mesačne minie 10-tisíc. Jana v internáte, kde majú s priateľom tiež auto, potrebuje mesačne 5-tisíc korún.
Čo si nemôžu dovoliť
Nové auto.
Čo nepotrebujú
Posilňovňu, solárium, kozmetiku.
Čo si môžu dovoliť
Jana hrá squash, chodí na aerobic. Tomáš chodí dvakrát mesačne do kina a dvakrát mesačne do reštaurácie, raz do roka na dovolenku. "Nie je to také zlé, povedal by som," hovorí.