Bill Gates je najväčší a najbohatší filantrop na svete. Medzi jeho posledné činy patrí aj boj s maláriou. V septembri zašiel do Mozambiku, kde na toto ochorenie ročne zomierajú milióny ľudí.
Filantropia - ľudomilnosť. Postoj zdôrazňujúci povinnosť človeka pomáhať druhým. Dobročinnosť.
Už dnes to znie ako legenda - malý bledý chlapec s bledou tvárou predáva v americkom Seattle oriešky, aby vyzbieral čo najviac peňazí pre svoj skautský oddiel. Mohol by oriešky zjesť, alebo si niečo z predaja nechať vo vrecku. Bill Gates však bral skauting vážne a celý svoj zisk odovzdal pre dobro oddielu.
Teraz ostrý strih. Tá istá bledá pehavá tvár o takmer štyridsať rokov neskôr. Koniec septembra zastihol 47-ročného Gatesa v africkom Mozambiku. Sprevádza ho skupina ním pozvaných novinárov, aby sa celý svet dozvedel, koľko práve odovzdal na boj s maláriou. Je to 168 miliónov dolárov - o 68 miliónov dolárov viac, ako sa ročne vo svete minie na výskum malárie. Gates dospel. Je najbohatší, ale aj najväčší darca na svete. Vážne pripomína, že malária zabije ročne viac než milión ľudí a opäť zopakuje svoj sľub, že sa hodlá vzdať svojho majetku. Ten sa momentálne sa odhaduje na 28 miliárd dolárov.
Bohatstvo znamená zodpovednosť. Túto ušľachtilú ideu presadzovali už prví veľkí kapitáni svetového priemyslu ako Andrew Carnegie. Nebola a nie je vlastná všetkým boháčom. Výstredných milionárov je viac než dosť. Spomeňme aspoň zadlženého Michaela Jacksona utápajúceho peniaze v nevkusných domoch, interiéroch či lunaparku.
Kde sa v rozprávkových boháčoch berie potreba pomáhať? Ako sa dravci, ktorí sa za úspechom drali tvrdo a neľútostne, menia na ľudomilov? Prečo sa George Soros, na finančných trhoch známy ako chladný hráč, rozhodol v deväťdesiatych rokoch masívne podporovať strednú Európu?
Zdá sa, že určujúca je osobná skúsenosť, silný zážitok, výchova z domu.
Železiarsky kráľ z Pittsburghu vybudoval verejné knižnice
Andrew Carnegie (1835-1919) pricestoval do Spojených štátov doslova s holým zadkom. Z malého Škóta sa napokon stal železiarsky kráľ z Pittsburghu – mesta amerických Slovákov. Keď odchádzal na dôchodok, bol najbohatším človekom na svete. Jeho novým poslaním sa stalo rozdávanie peňazí na dobročinnosť.
Nadviazal tak na veľkorysého plukovníka, ku ktorému si ako chudobný pracujúci chlapec chodil bezplatne požičiavať knihy. Carnegie v plukovníkovej veľkorysosti pokračoval veľkolepejšie – poskytol peniaze na vybudovanie viac než dvoch tisíc verejných knižníc. Bol presvedčený, že povinnosťou bohatých ľudí je podeliť sa o peniaze a vrátiť ich späť spoločnosti. Zostala po ňom aj budova, v ktorej sídli Medzinárodný súdny dvor v Haagu aj najslávnejšia koncertná hala v New Yorku (na snímke).
Ropný magnát, narkoman a rytier
Úplne iným typom filantropa bol americký miliardár John Paul Getty II (1932-2003). Možno aj preto, že sa už ako miliardár vlastne narodil. Jeho otec bol mimoriadne schopný, bohatý, ale skúpy muž podnikajúci v petrochemickom priemysle. Odmietol dokonca aj zaplatiť výkupné za svojho vnuka, presvedčilo ho až odrezané ucho malého chlapca, ktoré mu poslali. Jeho syn bol opakom skupáňa, čo dokazuje aj jeho najslávnejšia veta: „Peniaze sú ako hnoj. Najprospešnejšie sú, keď sa poriadne rozhádžu.“
V živote robil spočiatku zvláštne zákruty. Z ropného magnáta sa po experimentovaní s drogami stala troska. Potom však prišiel zlom a v Británii ho spoznali ako dobrodinca zamilovaného do ich krajiny. Štedro podporoval kultúru, umenie, dobročinné projekty, kriketové mužstvo a Konzervatívnu stranu. Kráľovná ho napokon v roku 1986 povýšila do rytierskeho stavu. Svet potichu opustil tohto roku v Londýne ako vyhlásený samotár.
Pomáha najslabším
Mladý židovský chlapec, dnes známy ako (1930), opúšťal Budapešť v roku 1948. Mal za sebou bolestnú skúsenosť s fašizmom a nastupujúcim komunizmom. To, že ako miliardár v minulom desaťročí podporoval predovšetkým strednú Európu a v súčasnosti projekty, ktoré pomáhajú Rómom, najslabšej súčasti spoločnosti, nie je náhoda. Je to o jeho skúsenosti.
V slume počítač nepomôže
Aj korene Gatesovej filantropie treba hľadať v detstve, tentoraz však skôr vo výchove. Jeho rodičia patrili k lepšej strednej vrstve, boli dobrovoľníkmi, ktorí sa v americkom Seattli podieľali na charite. Debaty na túto tému patrili k bežnej konverzácii pri jedálenskom stole. Keď sa však Gates vykašľal na štúdium na Harvardovej univerzite a rozhodol sa vybudovať vlastnú spoločnosť - Microsoft, zapadli vznešené humanistické myšlienky na dlhší čas do ústrania.
Zlom prišiel v roku 1994, keď sa oženil, a čoskoro nato mu zomrela mama. Zblížil sa s otcom a obaja sa začali venovať filantropii, v ktorú hlboko verila ich zosnulá. Gates bol už v tom čase najbohatším mužom na svete. Založil nadáciu, s ktorou mu spoločne s manželkou Melindou pomáha aj otec, uznávaný advokát na dôchodku. Ešte jedna skúsenosť bola dôležitá. To, keď Gates v juhoafrickom slume pochopil, že tam žiaden počítač nikomu nepomôže. Odvtedy skončila v Afrike viac než jedna miliarda dolárov na prevenciu a liečenie chorôb.
Prečo to Bill Gates robí?
Bill Gates pristupuje k filantropii ináč ako priemyselní kapitáni zo začiatku minulého storočia. Zatiaľ čo oni sa sústredili na vzdelávanie či umenie, Gates sa venuje viac najnebezpečnejším chorobám na svete, ktoré prerastajú do neustálej humanitárnej krízy, chudobe a chaosu v afrických i ázijských krajinách. Gatesov fond sústreďuje svoje aktivity na štyri oblasti: medzinárodné zdravotníctvo, vzdelávanie, knižnice a jednotlivé projekty na tichomorskom severozápade Spojených štátov.
Gates sa venuje nadácii počas víkendov, cez týždeň patrí Microsoftu. V sobotu alebo nedeľu vyberá projekty, ktoré jeho nadácia podporí, často to vraj robí na prechádzkach. Dáva peniaze na vakcíny proti nákazlivým chorobám, na neviditeľný „kondóm“ - antibakteriálny vaginálny krém, ktorý má ženy ochrániť pred AIDS, Indii dal sto miliónov dolárov na boj proti AIDS, podporuje školské programy v Seattli.
Prečo tie peniaze dáva, pýtajú sa tí, čo neveria, že je nezištným ľudomilom. Aby si napravil imidž mogula, ktorý si svojím softvérom bezohľadne privlastnil počítačový svet, tvrdia jedni. Aby za dobročinnosť zašil nejaké daňové úniky, myslia si druhí. Mimovládne či charitatívne organizácie vedú zase debaty o tom, či míňa svoje peniaze na zmysluplné projekty.
Bill Gates má však poruke celkom vážne argumenty. Komu by sa chcelo stretávať sa v Botswane s prostitútkami na diskusii o prenose pohlavných chorôb, ak by to nemyslel aspoň trochu vážne?
Autor: MAREK CHORVATOVIČFOTO – ČTK/AP
