Nainfikovaná pacientka (vpravo) v indickom Madráse má 23 rokov. V krajinách, kde je AIDS najrozšírenejšie, bývajú nakazené aj pätnásťročné dievčatá. Profesor Farzin Davachi vidí riešenie vo vychovávaní detí k sexuálnej zdržanlivosti a vernosti. FOTO – TASR/AP
Až 13 percent z 11-miliónovej populácie Malawi je nakazených vírusom HIV. Veľa postihnutých detí skončí v sirotinci.
FOTO – TASR/EPA
Hovorí, že má liek na chorú zemeguľu. S manželkou Nancy, ktorú nazýva svojou pravou rukou, cestuje po celom svete. Za posledné štyri roky precestoval 50 krajín. Stretáva sa s ministrami, senátormi, prezidentmi, kráľovskými rodinami, členmi parlamentov, rektormi, dekanmi univerzít, študentmi, náboženskými predstaviteľmi, novinármi.
Prednáša, diskutuje, vysvetľuje, dáva rady. Nikto ho neplatí. „Robím to zadarmo pre celý svet,“ hovorí s úsmevom pri pohári slovenskej minerálky. Ako jeden z prvých lekárov na svete začal bojovať proti AIDS. Má na konte milióny zachránených detských životov. Vďaka jednoduchému nápadu za pár korún.
Tento 68-ročný muž hovorí o svojom súčasnom poslaní tak sugestívne, že sa vám veľmi žiada, aby sa splnilo. Chce sa vám uveriť, že jeho jednoduchý návod, s ktorým obieha svet, musí byť účinný. Profesor FARZIN DAVACHI z USA navštívil minulý týždeň aj Slovensko.
Boli ste jedným z prvých lekárov na svete, ktorý videl AIDS na vlastné oči, ale ste aj priekopníkom v liečbe takej banálnej choroby, ako je hnačka. Váš jednoduchý roztok zachránil už milióny životov. Aký je to pocit?
„Vynikajúci. (Smiech.) V roku 1976 Svetová zdravotnícka organizácia – WHO – vydala správu, že päť miliónov detí na svete zomiera na hnačkové ochorenia, na dehydratáciu. A tak som pracoval pre WHO, aby sme niečo vymysleli. Vytvorili sme rehydratačný roztok. Vyskúšali sme ho a bolo to úžasne účinné. Keď dáte dieťaťu takýto roztok, o tri až štyri hodiny je v poriadku. Nestojí takmer nič a zachraňuje životy. Od roku 1978 sa každý rok takýmto spôsobom zachránili tri milióny životov. Dnes je to viac ako 15 miliónov ľudí.“
Existuje teória, že ľudia žijúci prírodným životom, bez lekárskej starostlivosti sú odolnejší proti bolesti, je to pravda?
„Aj v pralese sa ľudia boja bolesti a chorôb. Pred každým ošetrením sa pýtali, bolí to veľmi? Bolesť a utrpenie sú všade na svete rovnaké. Aj strata dieťaťa.“
Pracovali ste na špičkových klinikách ako kardiológ, potom ste odišli do Afriky. Aké to je liečiť v krajine, kde niet základných liekov, ako je obyčajné antibiotikum? Videli ste toľko biedy, nemali ste pocit márnosti?
„Ó, a aký. Chudoba je jeden z veľkých problémov. Dve miliardy ľudí na svete nemá štyri základné ľudské práva. Vzdelávanie, zdravotnícku starostlivosť, potraviny a čistú vodu. To je celá tretina ľudstva, každý tretí človek na svete! Stačilo by 40 miliárd dolárov na rok a problém by sa vyriešil. A teraz si predstavte, že 225 najbohatších ľudí sveta má aktíva v hodnote tisíc miliárd dolárov. To nie je ekonomická, ale morálna kríza. Preto sú spravodlivosť, nestrannosť, súcit a štedrosť také dôležité vlastnosti.“
Podarilo sa vám už nejakého miliardára zlomiť?
(Smiech.) „Viem, že na nejakého miliardára to efekt určite má, ale hovoríme o dvoch miliardách ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Musí sa toho udiať omnoho viac ako zlomiť nejakého miliardára. Prebudiť vedomie národov a ľudí.“
Poznáte detailne anatómiu srdca, zachránili ste tisíce detských srdiečok, teraz chcete zachraňovať svet. Prečo?
„Poznám aj anatómiu nenávisti, utrpenia, biedy, predsudkov, násilia. Svet prechádza morálnou a duchovnou krízou. Viem však, že máme šancu.“
Akú?
„Tak ako si na bolesť hlavy vezmete analgetikum, a nie penicílín, pri morálnej a duchovnej kríze potrebujeme morálne a duchovné riešenie. To je jednoduchá logika.“
Podľa čoho si vyberáte krajiny, kam cestujete?
„Celý svet trpí týmito chorobami – v rozličnej miere. Niekde je viac AIDS, niekde viac chudoby, viac kriminality, inde je viac predsudkov, ale všetky trpia.“
Čo ľuďom hovoríte?
„Hovorím, že tieto neduhy musíme zastaviť, potrebujeme základnú zmenu v ľudskom správaní. Musí sa uskutočniť prostredníctvom vzdelávania detí. Školy aj univerzity musia produkovať morálnych vodcov. Nestačí mať len učebnice, musíte mať morálnych vodcov vo všetkých oblastiach – to je naše posolstvo predstaviteľom univerzít.“
Čo im ešte ponúkate?
„Hovorím, že deti všetkých krajín, všetkých kultúr, tradícií, náboženstiev, národov, všetkých ľudí na svete treba učiť čestnosti, pravdovravnosti, dôveryhodnosti, láskavosti, jednote, spravodlivosti, nestrannosti, súcitu, štedrosti, úcte, tvorivosti, snahe o najlepšie výsledky.“
Tieto hodnoty existujú aj v tradíciách a kultúre Slovákov aj iných národov.
„Problém je, že sme ich zanedbali. Všade na svete.“
Ako si to predstavujete v praxi?
„Ak dnes začnete pracovať s päťročným dieťaťom, o desať rokov bude morálnou osobnosťou. Na svete sú dve miliardy detí pod 15 rokov, ďalšia miliarda je medzi 15. a 25. rokom. Na svete nikdy nebolo toľko detí. Polovica celého ľudstva má dnes menej ako 25 rokov. Ak ich dokážeme vychovať k morálnym hodnotám, svet sa môže zmeniť za veľmi krátky čas. Ale musíme začať.“
Napovedzte, ako?
„Poviem vám príklad z Ugandy. Keď som tam bol ako lekár v roku 1989, bola to krajina s najvyšším počtom prípadov AIDS. Každé tretie dievča od 15 do 19 rokov bolo infikované. Stretol som sa s vládou, hovoril som s prezidentom. Povedal som mu, že deti budeme vyučovať zdržanlivosti a vernosti ešte predtým, ako začnú so sexom. Súhlasili a začali. Za osem rokov sa počet infikovaných znížil z 38 percent na sedem. Bol to jedinečný úspech. Dôkaz, že to funguje. A pritom je to jednoduchá vec, ktorá nestojí ani korunu. Netreba žiadne počítače, žiadne špičkové laboratóriá. Stačia učitelia, ktorí sa rozprávajú s deťmi. Dve-tri minúty denne.“
Toto jednoduché riešenie by malo fungovať v každej krajine?
„Áno. Deti sa naučia čokoľvek. Ak ich budete viesť k zdržanlivosti, naučia sa to ako čítať a písať. Ak ich budete učiť láske, naučia sa láske. Ak ich budete učiť nenávisti, naučia sa nenávidieť.“
Máte spätnú väzbu, ako sa vám darí zachraňovať svet?
„Nikdy som sa nestretol s prezidentom, ministrom, kráľom či princom, ktorý by mi povedal, že pravdovravnosť, čestnosť, úcta, jednota, spravodlivosť nie sú dobré pre jeho národ. Každá vláda, s ktorou sme sa stretli, bez výnimky – v USA, Kanade, Anglicku, Peru, Chile, súhlasila, že zavedú morálne vzdelávanie do škôl. Keď budú znova robiť osnovy. Nič nemôžeme pokaziť, keď to budeme deti učiť.“
Máte pocit, že odozvy politikov, s ktorými ste hovorili, sú úprimné. Načúvajú vám?
„Áno, myslím, že sa skutočne úprimne zaujímajú, už si uvedomujú, že národ potrebuje morálny charakter a že to musí prísť prostredníctvom vzdelávania. Jednoducho neexistuje žiadna vakcína na to, ako sa stať morálnym človekom. Vlády celého sveta si to teraz začínajú silno uvedomovať. Keď som začal pred dvadsiatimi rokmi, bolo veľmi ťažké rozprávať sa s nejakým ministrom o morálnych autoritách. Teraz sú už tomu otvorení.“
Prepáčte mi túto otázku, prečo to vlastne robíte? Platí vás niekto?
„Je to moja osobná inciatíva spolu s manželkou, všetky programy si organizujeme sami, platíme sami, žiadna organizácia nás finančne nepodporuje. Na Slovensko som prišiel za vlastné peniaze, rady, ktoré dávam vládam, sú zadarmo. Pracujem zadarmo pre celý svet. Keby ma niekto platil, povedali by si – má za to peniaze, propaguje niekoho myšlienky, jazdí si po svete, býva v špičkových hoteloch.“
Stalo sa niečo vo vašom živote, prečo to robíte?
„Videl som nekonečné množstvo trpiacich ľudí. Správy o miliónoch trpiacich, mŕtvych, hladujúcich sa stali bežnou súčasťou civilizovaného života. Ľudia sa denne pozerajú na zábery umierajúcich v televízii s chipsami v miske. Sú to pre nich len čísla, bezmenní ľudia, bezmenné deti a ešte k tomu veľmi ďaleko. Ja som bol medzi nimi. Ale nejde len o fyzické utrpenie. Je aj morálne, emocionálne.
Bol som vo Švajčiarsku, v Japonsku – hoci sú to bohaté krajiny, majú strašne veľa psychických problémov. Aj tam trpia masy ľudí, páchajú samovraždy. Nemusíte zomrieť na AIDS, ale vezmete si život, lebo nekonečne trpíte. Utrpenie má mnohé formy. Aj v Amerike, ktorá je symbolom úspechu, večného úsmevu, je veľa utrpenia.“
Vaše aktivity by stačili aj na dva ľudské životy. Nemáte toho už dosť? Ste na penzii, mohli by ste už odpočívať.
„Nemám čas na to, aby som oddychoval, keď zomriem, budem mať dosť času. Kým môžem rozprávať, chodiť a cestovať, budem to robiť.“
FOTO – ARCHÍV
Farzin Davachi je profesorom detskej kardiológie na Medical College v New Yorku. Narodil sa v roku 1935. Má dvoch synov a dcéru.
Je poradcom v oblasti medicíny a konzultantom v Organizácii spojených národov, v Americkej zdravotníckej organizácii, vo Svetovej zdravotníckej organizácii a vo Svetovej banke. Je členom Americkej univerzity pre kardiológiu, členom Akadémie pre pediatriu a členom Americkej univerzity cievnej chirurgie. Pôsobil aj ako výskumný pracovník na Kolumbijskej univerzite a ako hosťujúci profesor na univerzitách po celom svete. Bol jedným z prvých lekárov na svete, ktorý sa stretol s AIDS.
Počas svojho pobytu v Kinshase v Kongu, kde pôsobil ako profesor pediatrie a medicíny, organizoval postgraduálny vzdelávací program a vyškolil viac než tisíc lekárov. Je jedným z prvých lekárov, ktorí sa začali zaoberať pacientmi chorými na AIDS. Asistoval vládam v niekoľkých krajinách sveta pri vytváraní preventívnych a vzdelávacích programov v oblasti HIV/AIDS a liečbe hnačkových ochorení. Dnes patrí medzi popredných svetových odborníkov na HIV/AIDS. Dlhé roky pôsobil v Medzinárodnom vedeckom výbore pre AIDS. Je držiteľom niekoľkých vyznamenaní a ocenení, napríklad Zlatého vyznamenania Americkej akadémie pre pediatriu za originálny nápad a prezentáciu gama densitometra, prístroja vyvinutého na rýchle diagnostikovanie vrodených srdcových ochorení. Minulý týždeň strávil na Slovensku, stretol sa s dekanom lekárskej aj pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, s americkým veľvyslancom, s ministrom zdravotníctva, poslancami, prednášal lekárom aj medikom.
