Energetici zo všetkých postsovietskych republík sa po dlhých diskusiách uzniesli na jedinom: „Náš systém je celkom odlišný od amerického a taká havária, aká postihla USA, nie je u nás možná.“ Podľa šéfa monopolného vládcu ruskej energetiky – a. s. Jedinaja energetičeskaja systema (RAO JES) – Anatolia Čubajsa šanca, že Rusko bude vo výpadkoch prúdu nasledovať Ameriku, je nulová.
Naposledy zostala Moskva bez tepla a svetla koncom 40. rokov. Lenže starý energetický systém bol úplne iný než ten súčasný. Ruskí špecialisti tvrdia, že ak Sovietsky zväz v 50. – 60. rokoch zmenil schému rozvodu elektriny, Američania zostávajú pri starom. Výhoda sovietskeho systému je podľa energetikov v tom, že všetko je zdvojené a akýkoľvek výpadok sa ihneď automaticky nahrádza z iného zdroja. Poruchový úsek je izolovaný od zvyšku systému a prúd sa k spotrebiteľom dostáva z ďalšieho okruhu. Rusi tvrdia, že centrálne riadenie energetiky, ktoré zdedili po sovietskych inžinieroch, je úplne unikátne. Napríklad Moskvu zásobujú elektrinou dva nezávislé okruhy. „Ak jeden vypadne, bude automaticky vyradený zo systému, nahradí ho iný a spotrebiteľ si nič nevšimne,“ hovorí Anatolij Livinskij, šéf oddelenia vedecko-technického rozvoja RAO JES. Podľa Livinského je elektrina v USA rozvádzaná lineárne, a nie radiálne, a preto havária na jednom úseku zlikviduje celý systém. „Sme viac chránení než USA,“ upresňuje Čubajs. „Američania majú vedenie zošité z regionálnych ústrižkov, my máme všetko spojené do jedného celku.“
Napriek tomu, že energetici Spoločnosti nezávislých štátov sa tvária sebaisto, americká skúsenosť ich vyprovokovala na väčšiu opatrnosť. Bola vytvorená špeciálna komisia, ktorá celú situáciu analyzuje. Hlavné, čo Rusi pochopili, je, že energetický monopol musí byť zachovaný. „Centralizované riadenie tohto odvetvia je výhodou, ktorú musíme udržať,“ hovorí Čubajs.
Aby ruskí občania nezaspali na vavrínoch, na august im ministerstvo pre výnimočné situácie predpovedalo aspoň požiare, povodne, uragány, kamenisté lavíny na Ďalekom východe a zemetrasenie na Kamčatke a Kurilských ostrovoch, ale i na Bajkale a severnom Kaukaze. Napokon, august je tradične mesiac bohatý na katastrofy – v roku 2000 sa potopila ponorka Kursk, v tom istom roku horela televízna veža Ostankino a každý rok je august mesiacom črevných infekcií a ďalších epidémií. I špecialisti však priznávajú, že suché čísla nič neznamenajú a katastrofy sú najnebezpečnejšie v tom, že prichádzajú, keď ich nikto nečaká.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
