Roger Krowiak vedel, že v tomto meste to nebude mať ľahké. MOSAD, najlepšia tajná služba na svete, tu mala svoje sídlo, a jej ľudia nikdy neboli radi, keď sa im rovno pod nosom špacíroval cudzí tajný agent.
Už cestou z letiska Bena Guriona sa za jeho taxík zavesilo veľké tmavé vozidlo a sledovalo ho až do hotela. Ešte si ani poriadne nevybalil batožinu, keď na dvere jeho izby niekto zaklopal.
- Ďalej! – zakričal Krowiak. Vošli dvaja muži. Nebolo na nich nič zvláštne - normálne obleky, priemerné tváre. Jeden sa predstavil ako Jakov Feinschmecker, druhý ako Menachem Goulash. Všetci traja sa posadili na terasu a zapálili si.
- Dozvedeli sme sa, - začal Feinschmecker, - že sem prichádzate so zvláštnym poslaním, pán Krowiak.
- Na mojom poslaní nie je nič zvláštne, - povedal Krowiak, - som obyčajný obchodný cestujúci.
- Obyčajný obchodný cestujúci, ktorý je každý deň v inom svetovom meste? Ktorý neuzatvára žiadne obchody, ale likviduje teroristické bunky a zhromažďuje ich materiály?
- Skráťme to, - povedal Krowiak, - ak sa nemýlim, obaja ste z MOSADU a určite mi chcete niečo dôležité povedať.
Mužom sa na tvárach nemihol ani len náznak nejakej emócie. Goulash pozeral kamsi do diaľky, na Shalom Tower, Feinschmecker pokojne pofajčieval.
- Teroristická skupina, po ktorej idete v našom meste, je našou teroristickou skupinou. Tí ľudia pracujú pre nás. Preto si neprajeme, aby ste ich zlikvidovali.
- To tvrdíte vy, - povedal Krowiak, - ale ja mám iné informácie.
- Máte zlé informácie, - namietol Feinschmecker.
- Poviem vám vtip, - navrhol Krowiak. – Máte radi vtipy?
Muži na seba pozreli a potom Feinschmecker prikývol.
- Kohn kúpil kilo mäsa, - začal Krowiak, - priniesol ho domov a ešte šiel za nejakou prácou. Keď sa vrátil, kilo mäsa bolo preč. Jeho žena Sára tvrdila, že ho zožrala mačka. Začali sa hádať, a keď sa nevedeli dohodnúť, vzali mačku a šli rabínovi, aby ich rozsúdil. Rabín si ich oboch vypočul, mužovu verziu o kile mäsa, aj ženinu o pažravej mačke, zamyslel sa a potom priniesol váhu. Postavil na ňu mačku a zistil, že váži presne kilo. - Tak, - povedal rabín, - tu máme kilo mäsa. Ale kde je potom mačka?
Obaja muži z Mosadu zachmúrene pozerali na Krowiaka. Vôbec sa nezasmiali.
- Čo tým chcete povedať? – spýtal sa Goulash. V hlase mal podráždený tón. Zrejme nemal rád židovské vtipy.
- Nič, - povedal Krowiak. Odmlčal sa a zatváril sa, že skončil. Muži na seba pozreli a vstali. Ešte sa uvidíme, povedal Feinschmecker a obaja odišli.
Prišli v podvečer. Tvárili sa úctivo, ospravedlňovali sa a potom Krowiakovi odovzdali veľkú napchatú aktovku.
- Mali ste pravdu, - povedal Feinschmecker. – Naši šéfovia strčili ten váš vtip do počítača a nechali ho analyzovať. Vyšlo im, že tá skupina, ktorá pracovala pre nás, pracovala aj pre ďaľšie tri tajné služby. Tak sme ich zlikvidovali a ako pozornosť sme vám ich priniesli materiály.
Krowiak poťažkal aktovku. - Je to mäso alebo mačka? – spýtal sa.
- Mäso, samozrejme, že mäso, - povedali agenti a široko sa usmiali. Ten vtip sa im začal páčiť.
V ktorom meste prebehla Krowiakova pätnásta akcia?
