Peter Bondra (vľavo) sa v golfovom areále na Táľoch vozil cez víkend s Petrom Šťastným na autíčku s číslom 1, ale v turnaji obsadili druhé miesto za tímom Mira Šatana a Zuzany Kamasovej. FOTO - AUTOR
Strelec víťazného gólu Slovenska vo finále vlaňajších majstrovstiev sveta v Göteborgu s Ruskom PETER BONDRA (35 r.) sa pripravuje už na svoju 14. sezónu v NHL. Taký dlhý čas je verný Washingtonu Capitals. V nasledujúcom ročníku využil klub z hlavného mesta USA na nášho hokejistu opciu, rýchly krídelník a obávaný strelec zarobí 4,5 milióna dolárov. Aj v tomto lete zavítal Bondra s rodinou domov do Popradu. Minulý týždeň vo štvrtok prišiel zagratulovať Jiřímu Bicekovi do Košíc k zisku Stanley Cupu, na druhý deň už hral golf na Táľoch a zajtra by sa mal pripojiť k výberu hráčov z NHL na Slovenskom hokejovom lete v Piešťanoch.
Jiří Bicek priznal, že ste v mladosti boli preňho hokejovým vzorom. Ironicky najprv priniesol Stanley Cup na Slovensko on, kým vy ste aj po trinástich zimách v Amerike stále čakateľom. Neškrie vás to?
„Nie, Jirkovi doprajem toto víťazstvo. Aj preto som mu prišiel do Košíc zablahoželať. Chcel som zároveň vidieť slávnu trofej a ľudí, ako sa tešia z nej, ale pre známe ťažkosti s dopravou prišiel pohár na Slovensko až na druhý deň. To už som hral golf na Táľoch.“
Je to pravda, že so Stanley Cupom sa môžu fotiť iba hráči, ktorí ho vybojovali v play off?
„Je to známe pravidlo. Aj keby som pohár počkal v Košiciach, ani by som sa ho nedotkol. To je posvätné: Stanley Cup môžeš dvíhať nad hlavu, až keď ho vyhráš.“
V turnaji tímov Golf Cup ste skončili so svojou skupinou druhí spomedzi sedemnástich flajtov, jednako, nevyzerali ste nadšený. To ste zakaždým nespokojný s druhým miestom?
„Hej, som už raz taký typ. Celý môj život je samé súťaženie a ja stále rád víťazím. Bez ohľadu, či hrám hokej, futbal, tenis, golf, alebo hocijaký iný šport. Na Táľoch som si vynikajúco zahral, Slovensko má ihrisko najvyšších svetových parametrov. Avšak ešte dlho po súťaži som si premietal desiatu a osemnástu jamku, kde sme ranou navyše stratili šancu vyhrať. Štvorica, v ktorej bol Miro Šatan so Zuzanou Kamasovou, také chyby neurobila.“
Čo ste okrem športovania stihli počas mesačnej dovolenky na Slovensku?
„Mal som tu hosťa Michala Pivoňku s rodinou z Ameriky, chodili sme po Tatrách. Mišo mi ohromne pomohol pri mojich začiatkoch v NHL, zostali sme kamaráti.“
Štrnástu sezónu v NHL začínate v kempe na Slovenskom hokejovom lete. Čo vás ťahá do tejto partie?
„Optimistický duch, zábava, radosť z pohybu. Prídu chalani z reprezentácie, s ktorými sme vybojovali medaily na majstrovstvách sveta a pridajú sa mladší, čo nás raz v národnom tíme nahradia. Záťaž sa vždy znáša ľahšie v kolektíve.“
Tešíte sa na nový ročník alebo po toľkých rokoch už máte hokeja plné zuby?
„Keby ma hokej nebavil, už by som korčule zavesil na klinec. Novú sezónu beriem ako výzvu po nevydarenom play off z minulého ročníka, vypadli sme už v 1. kole s Tampou. Máme mužstvo s veľkým potenciálom, ale zatiaľ sme ho nevedeli využiť. Chyba bola vnás hráčoch.“
Máte v klube najvýznamnejšie rekordy - najviac sezón (14), najviac bodov (790), najviac gólov (451) - mali by ste mať aj silnú pozíciu. Menila sa počas dlhých rokov vo Washingtone?
„Menilo sa predovšetkým moje myslenie. Ak som spočiatku platil za vyloženého strelca a myslel som predovšetkým na góly, na štatistiku, dnes mám na pamäti najmä úspech mužstva. Góly sú vtedy osožné, ak pomôžu k víťazstvu. Nemusím ich strieľať práve ja, len nech sa tím dostane do play off a potom postupuje za Stanley Cupom.“
Aké máte správy z Washingtonu o zmenách v mužstve pred novým ročníkom?
„Stratili sme skúsených obrancov Johanssona a Kleeho, bude ich treba nahradiť. Zmeny sa môžu udiať ešte aj v auguste, v septembri. Treba počkať.“
Boli ste cez leto v kontakte s najväčšou hviezdou tímu Jaromírom Jágrom?
„Nedávno som hovoril s jeho mamou, išla do Washingtonu zariaďovať náležitosti okolo prenajatého domu. Majiteľ ho predal, Jardo si musí nájsť v meste nový príbytok.“
Od prvej zmluvy v sezóne 1990/91 žijete jedenásť mesiacov v roku v Amerike. Cítite sa viac Američanom, Slovákom či Ukrajincom, kde ste sa narodili?
„Nikdy nebudem Američan, moje srdce vždy bije za Slovensko. Na Ukrajine som sa narodil, ako trojročný sa presťahoval s rodinou do Popradu - k rodnému kraju už nič necítim, hoci by som sa niekedy rád pozrel do Lucku. Neviem však, kde budem žiť, keď skončím s hokejom. To záleží aj na deťoch, ktoré chodia do škôl za morom.“
Čo vás ešte motivuje v NHL?
„Víťazstvo v Stanley Cupe. Podobne ako Bicek aj ja by som ho chcel priniesť k fanúšikom na námestie do Popradu a potom by som dal trofej vyviesť lanovkou na druhý najvyšší slovenský vrch - Lomnický štít.“
